Koľko naozaj stojí tričko za 3EURÁ vo výpredaji?

Zodpovedná móda

“Toto som kúpila za 3 eurá. Ani sa mi to veľmi nepáči, ale bolo to lacné.”

Film The True Cost (Skutočná cena), ktorý sa premietal v rámci Fashion Revolution 2016 v priestoroch Connect Coworking (bývalá Cvernovka) ma veľmi silno zasiahol. Vždy som si myslela, že mám toho naozaj veľa už načítaného, že poznám podmienky, ako sa oblečenie vyrába. Ale mýlila som sa. Nikdy som to nevidela takto pokope: od toho, ako pestovatelia bavlny sú v ekonomickom a zdravotnom ohrození, ako sa rodia postihnuté deti tam, kde sa farbí naše oblečenie, v akých podmienkách sa šijú všetky tie “lacné” veci. A nehovoriac o tom, že tí ľudia to všetko robia za 2 eurá na mesiac. Musia opustiť vlastné deti a rodinu a pracovať vo fabrike, kde s každý deň v ohrození života. Kvôli lacnému tričku, ktoré sa nám až tak veľmi nepáči.

To tričko vôbec nie je lacné. Skutočná cena, ktorú ste zaplatili za tričko vo výpredaji je: ohrozené zdravie človeka, ktorý pestuje bavlnu, znetvorené ruky človeka, ktorý vám ho farbil, znečistená voda v krajine, kde bolo vyrobené. A keďže sa vám až tak nepáči, tak pravde podobne skončí v “charite”, čo znamená na veľkej skládke odpadov, kde končí všetko nechcené oblečenie z celého sveta.

Prečo by sme si to lacné tričko nemali kúpiť? Lebo:

  1. podporujete tým neférové podmienky práce ľudí, ktorí oblečenie vyrábajú. Pracujú v staticky labilných budovách, v obrovských halách, za minimálnu mzdu. Robia to, lebo nemajú na výber. V krajine, ako je Bangladéš inú prácu zoženú ťažko. Stažovať sa nemôžu. Zákonník práce nedáva zamestnancovi takmer žiadne práva.
  2. pestovatelia bavlny už dávno nevlastnia ich polia. Keď im veľká firma ponúkla kontrakt na dodávanie bavlny, nevedli do čoho idú. Kvôli neférovým podmienkam sa dostali do dlhov a polia im boli odobraté. Čo sa potom s nimi stalo? Väščina farmárov vypila v strede vlastného poľa pesticíd na postreky. A umrela. Zanechala za sebou rodinu v dlhoch.Man spraying vegetables in the garden
  3. veľkým problémom je ošetrovanie kože a farbenie oblečenia. Ak ste videli film o Erin Brokovich, viete ako zdravie ľudí ovplyvňuje 6-mocný chróm. Ľudia pri tejto práci zomierajú na rakovinu a týmto ľuďom sa rodia postihnuté deti, ktoré majú všetky príznaky, že boli intoxikované.

    4. opustené údolia riek, kde je prostredie znečistené tak, že tam už nikto nedokáže žiť. Lebo všetko je toxické: voda, pôda, ovzdušie. Tieto údolia sú ponechané ako problém, ktorý sa dlhodobo ignoruje. Veď, keď nikto tu nežije a nikto do tohto údolia z bezpečnostných dôvodov nechodí, problém vlastne neexistuje.

    5. spotreba vody. Na výrobu jedného trička sa spotrebuje 2 700 litrov vody. vodu, ktorá je už znečistená, potrebuje byť očistená od farieb a všetkých chemikálií, ktoré boli pri jeho výrobe použitétrue cost 86. skládky oblečenia. Keď na svete vznikne prírodná katastrofa, je tu priestor pre charitu. Darovať oblečenie je to čo robí najviac ľudí. Keďže na svete je toľko oblečenia, nepotrebujú ho ani ľudia v ohrození. Preto všetko nepoužité oblečenie končí na skládkach v krajinách tretieho sveta.
    true cost 6

Film však znázroňuje aj príbeh značky People Tree, ktorá ukazuje, že sa to dá inak: férové podmieky pre zamestnancov, tvroba kolekcie podľa možností dodania výšiviek, látok. Trošku vyššia cena, ale sú to unikátne veci, ktoré budete dlho a radi nosiť. A s dobrým pocitom, že ste podporili celú reťaz užitočných skutkov: podporili rodinu v krajine, kde sú ťažké podmienky na život, podporili zodpovdenú značku a jej ľudí, ktorí túto myšlienku vytvorili a nakoniec kúpili si vec, ktorá vám vydrží dlhé roky a neskončí, ako nepotrený tovar na skládke na opačnom konci sveta.

Keďže si to oblečenie kupujete vy, možnosť zmeniť všetko hore uvedené máte vy. Nekúpte si to lacné tričko, radšej si kúpte kvalitnejšiu vec od lokálneho designéra. Lebo to lacné tričko sa vám aj tak až tak nepáči.

foto: The True Cost, pinterest

Reklamy

39 thoughts on “Koľko naozaj stojí tričko za 3EURÁ vo výpredaji?

  1. Nie je pravda, že “to lacné tričko sa mi až tak nepáči”. A prečo? Lebo je lacné? Tak určite nebude pekné? To nie je argument. Ja som prestala nakupovať v drahých, značkových predajniach práve preto, že ceny tam boli nehorázne a nikdy som si tam nenašla to, čo sa mi naozaj páči. Absolútne nič mi tam nevyhovovalo. A narazila som už aj na také články, kde upozorňovali, že práve drahšie, značkové oblečenie je vyrábané často deťmi v otrasných podmienkach a takto zneužívanými pracovníkmi. Tak či tak, aj kvôli cene, ale aj kvôli takémuto nechutnému jednaniu s ľuďmi…. radšej nakupujem v sekáči. Aspoň to nie je priama podpora tohto svinstva. 😦

    Liked by 1 person

    1. Nie, nemyslela som to tak, že lacné veci sa mi nepáčia. Vyplýva to s mojej skúsenosti, kedy som ľudí počula hovoriť ako si kúpili niečo čo sa im ani tak nepáči, ale si to kúpili, lebo to bolo lacné. Čiže nie je im ľúto peňazí, ktoré za to dali. Dôležité je uvedomiť si, že nezaplatili iba tych pár eur vo výpredaji, ale platia za to skutočne vysokú cenu iní ľudia. a to nie je spravodlivé, ani zodpovedné.
      Všetky značky, ktoré svoje šaty šujú vo sweatschopoch (áno, aj tie drahé) fungujú týmto systémom, ako píšem v poste.
      A presne ako píšete, treba radšej nakúpiť v sekáči.

      Like

    1. Ďakujem, že ste nám dali možnosť vidieť tento film. Bolo to pre mňa velmi silné, musela som o tom napísať.
      Link doplním do postu.

      Like

    2. Pozrela som si štatistiky blogu, tento post si k dnešnému dňu prečítalo 28 343 ľudí a zdieľalo ho viac ako 3000 ľudí na facebooku. Z tohto mi vyplýva, že je to téma, ktorá ľudí zaujíma a budem sa jej v rámci blogu viac venovať.

      Like

    1. Oblecenie si budeme musiet kupovat, to je jasne. lebo je to vec, ktora sa opotrebuje. V celom pripade ide o to, ze firmy co predavaju obrovske mnozstva oblecenia po celom svete, maju obrovske rocne zisky. A ludom, ktori pre nich pracuju poskytuju neferove podmienky (pracuju v zdraviu nebezpecnom prostredi), zanechavaju velke znecistenie v prirode. Cize to je ta vysoka cena. A to je to co sa musi zmenit: dat ludom pracu za ferovych podmienok (nie 2eur za den), vycistit vodu pred vypustenim do prostredia, pouzivat bezpecne prostriedky na osetrenie koze, textilii…

      Like

      1. To moc není odpověď na mojí otázku. Já všechny ty negativní důsledky a dopady chápu, ale otázka je, jak docílit že na tom nebudou bití zase jenom ty lidi. Co když díky tomu, že firmy budou mít malé zisky, budou lidi pracovat za ještě méně peněz nebo ještě v horších podmínkách??

        Like

  2. Bohuzial je myslim dobre znama kauza firmy Nike ktorej tricka urcite nie su lacne a deti v Bangladesi pracovali v neludskych podmienkach pre Nike za plat jednej hrsti ryze za den. Osobne som mal skusenost sa rozpravat s misionarom ktory v bangladesi stravil.viac ako 5 rokov a potvrdil tieto informacie o Nike. Cize sa obavam ze je jedno ci to je znackove tricko za 30€ alebo tricko no name za 3 € podmienky prace su sa obavam rovnako kriticke..

    Like

    1. Ano, to je pravda co pisete. Ja som len pouzila pre mna velmi casto pouzivanu vetu, ze je to lacne vo vypredaji, tak si to ludia kupia. Predtym to tricko stalo ovela viac, ale ked firma ho vo vypredaji dokaze predat za 3 eura (aj menej) a este mat na nom zisk hovori vela. Mojim cielom bolo povedat co sa deje kym tricko pride do obchodu, ake su v celom retazci neferove podmieky a my pri nakupe si to vobec neuvedomujeme, vo velkom to podporujeme.

      Like

  3. Asi pred rokom som pozeral v TV v Nemecku reportáž o téme ktorú tu prezentujete, boli pri tom pozvaní aj zástupci firmy Ad.das (.=i). Manager pre reklamu, designer a aj dokonca modelka ktorá uvádzala produkty aj v reklamných spotoch. (zastupitelia firmy neboli prítomné) Položili im jednu jedinú otázku po tom, keď dôkazmi doložili koľko stojí výroba, material, dovoz, clo, distribúcia, vývoj, reklama, nájom obchodov, mzda predávačov a všetko ostatné okolo jedného dresu Bayern Munchen – 0,88€!!! a za koľko sa to predáva v obchodoch pre fanúšikov – 85€!!!! Otázka znela – prečo nedáte 1€ (jedno euro) ludom ktorí to robia?? (zrovna v Bangladeši) Okrem toho, že túto otázku zrejme nikto nečakal, všetci sa sčervenali, hluboké ticho a managerov odpoveď bola – lebo ludia si za to dajú tých 85€, čo ak raz už to tak nebude? Opakovali otázku – ale teraz dajú za to 85€ prečo vy nezaplatíte jedno euro luďom ktorí to robia? Nikto nevedel odpovedať, každému zrazu bolo jasné čo sú vlastne za zrúdy! Napriek tomu všetko ide ďalej, nič sa nemení!
    Oni chceli aby dali luďom jedno euro za tričko ktorú predávajú za 85€ v Nemecku, ja si ale pýtam prečo nedajú jedno euro teda aspoň na deň, luďom ktorí to robia? Nie za jedno tričko ale na deň!!??? Za deň vyrobia napríklad 2000 kusov. Zárobok by aj tak bolo dosť dobré, nemyslíte?

    Like

    1. To je jedna z tem, ktora je aj v ramci celej kauzy vo filme The True Cost predstavena. Ako su firmy velmi zamerane na vlastne zisky, ako tlacia naklady dolu kazdy rok. Znamy ekonom a pravnik z Harvardu vo filme prave hovori, ako si tieto firmy vobec neuvedomuju co vsetko znehodnocuju kvoli ich ziskom a ze je to zle nastavenie spolocnosti a ekonomiky. Ze toto sa musi zmenit. A mozeme to zmenit my tym ze o tom budeme hovorit, tym ze taketo veci nebudeme podporovat. Je to dlha cesta, na ktorej sa nam zda, ze nemozeme nic urobit, ale mozeme.

      Like

  4. Velmi by ma zaujmalo co mozem ja sama urobit, aby som pomohla. To, ze nebudem kupovat lacne oblecenie bude viest k comu presne? Ak by vsetci ludia na zemi prestali podporovat tieto spolocnosti, k comu by to viedlo? K tomu, ze ludia v Bangladesi by nemali vobec ziadnu pracu? V clanku sa spomina, ze MUSIA pre tieto spolocnosti pracovat ale zaroven, ze v Bangladesi moc na vyber nemaju. “Robia to, lebo nemajú na výber. V krajine, ako je Bangladéš inú prácu zoženú ťažko. Stažovať sa nemôžu. Zákonník práce nedáva zamestnancovi takmer žiadne práva.” Tak nie je prave problem v tychto krajinach a v ich zakonoch, ktore nie su schopne nijakym sposobom zamestnanca ochranit? Nie je problem u obrovskych spolocnosti,ktore vyuzivaju system a to, ze nie su nijakym sposobom penalizovane, za porusovanie zakladnych ludskych prav, za ekologicke nasledky, ktore tato vyroba sposobuje? Mozete sa pytat, preco firma Adidas nevenuje 1 euro naviac z predaju dresu. Odpoved je podla mna jasna a jednoducha. Vsetko je to o peniazoch. Bohuzial.

    Like

  5. ďakujem za revolučný článok! Tiež sa zaoberám touto problematikou a trápi ma to čoraz viac. Vžďy som bezradná pokiaľ ide o predloženie riešenia týchto problémov, ale pri čítaní tohoto článku a komentárov mi jedno napadlo…skrátka nepodporovať tieto hyeny, čo nevedia zabezpečiť vhodné podmienky a plácu pre ľudí, čo robia pre nich oblečenie. Pokiaľ by ľudia upustili od zbožňovania H and M, Nike a týchto značiek, opustili by potrebu vlastniť tieto značky a pokladať ich za správne, štýlové, fashion, možno by došlo k revolúcií. Možno by si to tie manažérske supy začali uvedomovať. Možno….ľudia to už začínajú riešiť, chcú vedieť, kto vyrobil ich oblečenie a preto by bolo vhodné, keby si každý položil tú otázku predtým, než si odev kúpi.. kto ho vyrobil? ? a za kých podmienok? a samozrejme, podpora lokálnych autorov…ale to už je na dlhú debatu 🙂

    Like

    1. Absolutny suhlas, bohuzial tento problem je napriec celym odvetvim, mozno aj laptop, z ktoreho pisem by mi mozno privodil nevolnost ak by som vedel, cim vsetkym si ludia museli prejst. Takze tu otazku si mozeme polozit pri vsetkom, a to uz bude debata bez dohladneho konca.

      Like

    1. Ano, to mate pravdu, iba pokecat si o tom nestaci. Preto na blogu pisem aj o znackach, ktore vyrabaju veci ferovo.su tricka, ktore sa vyrabaju na Slovensku. Predava ich napriklad kompot.sk
      Alebo cisto slovenske ponozky, vyrobene v Banskej Stiavnici: fusakle.sk
      Este budem o zodpovednych znackach pisat.

      Like

  6. Zajímavé. Takže přestaneme kupovat vše, co vyrábějí lidé v třetím světě za nepříjemných podmínek. Co se stane? Pomůžeme jim? Nebo chcípnou hlady? Jste blbá nebo navedená?

    Like

    1. Musime na tento problem upozornovat. Napriklad v Cine, Kambodzi a Thajsku taketo kampane pomohli, aby sa vyrobcom zvysili mzdy a zlepsili pracovne podmienky.
      Firmy tym neprisli o velke zisky.

      Like

  7. Autora članku sa chcem spýtat,z čoho budu Tí ludia žit,ked sa prestanu predávat lacné oblečenia?Pravdepodobne zomru od hladu…A druhá otazka,može si naozaj každý dovolit drahé značkové oblečenie? Jedno prislovie hovorí:Ked neprsi, tak nech aspon kvapka! Niekedy je rozumnejšie sa najskor zamysliet a potom niečo hodnotneho napisat….

    Like

    1. Problem je, ze oni uz zomieraju nielen od hladu, ale od roznych chorob a tym, ze sa napriklad tovaren, v ktorej pracuju zruti. Minuly rok tak v Bangladesi zomrelo niekolko tisic ludi.
      Poukazovanim na tieto problemy im pomozeme toto zmenit, lebo sa tym zacne viac ludi zaoberat. Ako sa to uz stalo v mnohych krajinach predtym.

      Like

    2. praveze autorka sa tu zamysla a vy nie….skuste to este raz…to je zivot podla vas? dostat euro na den? alebo hrst ryze? umret v 30 ke na rakovinu? a po 50 rokoch zavriet fabriku lebo okolie je take znicene ze tam ani blba mucha neprezije? autorke ide o to aby presvedcila ludi nepodporovat taky biznis…firmy zareaguju nie krachom ale zlepsenim podmienok pre robotnikov a zivotne prostredie…

      Liked by 1 person

  8. Viem, ze sa to deje a trha mi srdce, ze to neviem zmenit, …..ja osobne si svoje veci “upgradujem” (presivam-prisposobujem-vylepsujem-ozdobujem) aby boli nositelne do uplneho rozpadnutia, alebo si kupim aj v sekaci… No vsetko oblecenie, ktore potrebujem ja a moje dieta sa neda kupit v sekaci alebo Slovenke… Na riesenie takehoto obrovskeho problemu treba organizacie, politiku, “paky” a znamosti – zatlacit na spravnych miestach, nezmanipulovane media – aby nas upozornovali…a nedali takymto spolocnostiam “pokoj” zarabat na bezvychodiskovej situacii ludi, ktory oblecenie vyrabaju… Lokalni designeri tiez musia niekde material na sitie kupovat, ako si overim odkial ho maju? Existuje niekde zoznam znaciek oblecenia co neferovo vyrabaju? Existuje nejaka organizacia, ktora bojuje za zlepsenie podmienok tychto ludi? Prosim, kto vie, dajte info… Pre mna “nekupenie” oblecenia v obchodnom centre nie je riesenie takehoto problemu…nekupim ja, kupi niekto iny… Radsej by som podporila organizaciu za fairtrade v tychto krajinach….

    Like

    1. O tejto teme sa uz vela hovori, aj vo filme o ktorom pisem vystupuju znami pravnici, ekonomovia a designeri, ktori hovoria o tom ako je tento trend neudrzatelny. Malymi krokmi sa to posuva, pomahaju tomu rozne kampane. Ja na blogu urcite upozornim na peticie a kampane, ktore prebiehaju a ktore mozeme aj my podporit.
      Je pravda, ze nie vsetko sa da kupit v sekaci a slovenskych obchodoch. Ja tiez este stale hladam ako “nahradit” oblecenie, ktore sa sije vo sweatshopoch.
      Na blogu sa zameriavan na ferove (lokalne) znacky. Zatial som o tom vela nepisala, mala som pocit, ze tato tema ludi zaujima menej. Tento clanok vsak ukazal opak a urcite sa jej budem viac venovat.

      Like

  9. Aj lokalny designer môže používať látky vyrobené týmto spôsobom. Ak nekupuje látku z bio bavlny, merino vlny a nepozzna dodávateľa alebo výrobcu či je poctivý, alebo si sám nevyraba a nefarbi priadzu z ľanu , konope alebo žihľavy, tak je to to isté. Kúpi nafarbenu látku z geneticky modifikovanej bavlny nasiaknutej glyfosatom a ďalšími nebezpečny.i látkami ktoré sa používajú pri spracovaní. Kto chce žiť čisto, dá sa to, ale musí zmeniť svoj život ako aj presvedčenie a väčšina lludi tak nastavena neni. Ale raz to skončí…

    Like

    1. To je pravda, nedá sa to dosledovať úplne do podrobností. Ale dobrá správa je, že už veľa designerov si dáva dôraz na látky a ich pôvod. Zatiaľ je problém vysoká cena a naozaj ťažká dostupnosť zo SK (to mi povedali mladí designéri zo Slovenska).
      Ale rýchlo sa to mení a ja verím, že čoskoro dokážeme všetci nakupovať iba to čo potrebujeme a dávať ľuďom hodnotu, ktorú si ich práca zaslúži.

      Like

  10. Aj lokalny designer môže používať látky a tkaniny a priadze vyrobené týmto spôsobom. Ak nekupuje látku z bio bavlny, merino vlny a nepozzna dodávateľa alebo výrobcu či je poctivý, alebo si sám nevyraba a nefarbi priadzu z ľanu , konope alebo žihľavy, tak je to to isté. Kúpi nafarbenu látku z geneticky modifikovanej bavlny nasiaknutej glyfosatom a ďalšími nebezpečny.i látkami ktoré sa používajú pri spracovaní. Kto chce žiť čisto, dá sa to, ale musí zmeniť svoj život ako aj presvedčenie a väčšina lludi tak nastavena neni. Ale raz to skončí…

    Like

  11. už dávnejšie som videla dokument o deťoch, ktoré pracujú vo fabrikách… odvtedy si dávam oveľa viac záležať na tom, čo kupujem a odkiaľ to pochádza… nie len čo sa týka oblečenia, ale aj potravín, vecí do domácností a pod. Oblečenie pre seba a deti som začala šiť, alebo si nechám ušiť u krajčírky. Nepodieľam sa na vykorisťovaní krajčírov v ďalekých krajinách ALE problém s bavlnou ostáva – kde zohnať naozaj “čistú”? Aj v tomto vidím veľký problém…

    Like

    1. To je trošku problém s dostupnosťou na Slovensku, ale existujú firmy, ktoré poctivo pestujú bavlnu a dodávajú ju výrobcom oblečenia. Postupne tieto praktiky prechádzajú do módneho priemyslu.Už ich je dostať v Nemecku a niektoré firmy dodávajú iba prírodnú nefarbenú bavlnu (zelenú, hnedú a bežovú).
      Čo sa budeme my spotrebitelia musieť naučiť je nakupovať menej drahších a kvalitnejších vecí.

      Like

  12. Naozaj nie každý má možnosť nakupovať celkom čisto. Ale veď nejde o to hneď instantné zmeniť svet. Naozaj vy, ktorí ste sa na autorku hnevali, nemáte v šatníku žiadne tričko, šaty, ktoré ste si kúpili a veľmi nenosili? Pápež František napísal encykliku Laudato Si, kde hovorí o radostnej skromnosti -> nakupovať, čo potrebujem a využijem, snazit sa robiť podľa možnosti zodpovedne rozhodnutia. Opisuje kultúru odpadu, keď si nevážime veci ani vzťahy. Ja si myslím, že keby sa z týchto vecí stane téma, keby oceňujeme viac kvalitu než výpredaje, robili by si aj známe firmy marketing na tom, ako sa snažia o zodpovednejší prístup.

    Like

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s