Nezmar šancu: Macek Lab

Nezmar šancu

Nezmar šancu: Macek Lab je jeden zo série rozhovorov so zaujímavými ľuďmi, ktorých blogy rada čítam a inšpirujem sa nimi. O tom, ako sme sa s Marcelom zoznámili, že si veľmi dobre rozumieme a čo si on myslí o zodpovednosti za životné prostredie si môžete prečítať práve tu.

macekprofil

photo: maceklab.sk

S Marcelom sa poznáme niekoľko rokov a spojila nás láska k jedlu – ja som vtedy žila v Banskej Štiavnici a raz mesačne sme v kaviarni robili brunch. Jemu sa to veľmi páčilo a oslovil nás, aby sme jeden brunch urobili spolu a on ešte o tom aj napíše blog. Bola to veľmi pekná spolupráca.

Neskôr nás spojilo aj spoločné nadšenie pre veci, ktoré radi robíme dobrovoľne na úkor vlastného voľného času. Rozumieme si naozaj vo veľmi veľa veciach a dokážeme sa o tom dlho rozprávať. Pri náhodnom stretnutí na ulici nie je možné, aby sme sa iba pozdravili, musíme si vždy povedať niečo viac. Jediné v čom si nerozumieme sú recepty, kde jednou s ingrediencií je mäso. Ale iba preto, že Marcel ho má rád a ja ho nejem už viac ako 10 rokov.

Keď sme sa bavili o zero waste a všetkom čo nás trápi okolo nás, tak veľmi rýchlo ubehli 2 hodiny bez toho, aby sme si to všimli.

Marcel popri jeho ťažkej práci poctivo varí , veľmi pekne fotí, píše blog a píše aj pre magazín Pyré. Nemá rád extrémizmus v akejkoľvek forme a nemá rád, keď ľudia mu oponujú bez argumentov. Tiež ho štve motivácia ľudí peniazmi, dôvody prečo robia prácu, ktorú nemajú radi a že málo ľudí chápe prečo niekto robí niečo pro bono. Lebo on to robí rád. Nechápe ani  to, že určitá generácia ľudí na Slovensku bola vychovaná tak, že to čo je za naším plotom už nie je naša starosť. Lebo podľa neho je.

Veľmi ho trápi to, že ako na Slovensku zaobchádzame s pitnou vodou. Že priamo stojíme na jednej z najväčších zásobární pitnej vody na svete a my si kupujeme v plastoch balenú minerálku a prírodnú vodu používame na splachovanie záchodov.

 Tu sú jeho odpovede na mojich 5 otázok:

  1. Prečo by sme podľa teba mali veci robiť zodpovedne? Čo pre teba znamená byť zodpovedný a ako to chceš dosiahnuť ty?

Čokoľvek na čom ti záleží, tak k tomu pristupuješ zodpovedne. Ak mi niekto tvrdí, že mu na niečo záleží a pritom na to kašle, tak je to jasné.

No, pre veci verejné a verejný priestor, je najprv dôležité aby nám na nich záležalo. Aby sme k nim neboli ľahostajní. Automaticky s tým prichádza aj zodpovednosť, ktorá je priamo spojená so slušnosťou, ľudskosťou, ochotou. V našej krajine absentuje občianska zodpovednosť. Desaťročia u nás panuje myšlienka, ktorá sa predáva z pokolenia na pokolenie. Bolo nám vštepované, že sa máme starať iba o seba a že svet za dverami bytu, dnes nazývaný verejný priestor, či akokoľvek ho nazveme, nie je našou starosťou. No, pravda je taká, že treba zodpovedne pristupovať k svetu na oboch stranách. Nečakať na zimu, ktorá všetku špinu prikryje snehom, búrku ktorá poumýva okolie, ktoré je nám ľahostajné, či vietor ktorý odfúkne starosti s odpadkami pred vchodom paneláku. Bezohľadnosť k životnému priestoru, plodí aj bezohľadnosť voči ľuďom.

Toto môžeme pozorovať v každej oblasti života. Či je to politika, medziľudské či partnerské vzťahy. Nato aby sme boli zodpovednejší musíme prehodnotiť aj rebríček hodnôt, ktoré od svojich rodičov preberajú ich deti. Pokiaľ budú deti kopírovať honbu za ziskom, bezočivosť  a úchylku zastrašovať svoje okolie, tak to bude veľmi ťažká cesta.

Čo ma však veľmi teší a drží v nádeji je, že tu máme mladú generáciu ľudí, ktorí priamo pričuchli občianskej zodpovednosti vo svete. Snažia sa motivovať ďalšiu masu mladých ľudí a to je veľmi dobré. Pre mňa zodpovednosť znamená aj motiváciu. Či už je to šoková terapia pre susedov, keď ma pristihnú s vreckom do ktorého zbieram cestou z práce nafúkané sáčky pred vchodom, alebo motivácia rodiny. Moja mama bola ochotná zmeniť svoje návyky, ktoré v nej zanechal jeden či druhý systém a to si u nej mimoriadne vážim, že bola ochotná sa zamyslieť nad zmenou, za ktorú nič nedostane, ktorú nikto nevidí a ku ktorej ju nikto nenúti pokutami či strašením. Žiaľ u nás štát do dnes neukázal občanom inú motiváciu. Preto verím v spomínanú generáciu, z ktorej sa vykryštalizuje aj nová inteligencia tejto krajiny aby motivovala bežných ľudí, pretože tá dnešná ako keby ani neexistovala a bez jej pričinenia sa revolúcie robia veľmi ťažko.

  1. Zmenil si vo svojom každodennom živote niečo na to, aby si tvoril menej odpadu? Bolo to pre teba ľahké?

V podstate v našej rodine sa vždy praktizovalo využitie všetkého do poslednej kvapky. V tom aj sám pokračujem. Hlavne čo sa týka potravín, napríklad z mäsa alebo rýb mám minimálny odpad, všetko sa snažím zužitkovať. Je to aj v prípade prebytkov zeleniny alebo ovocia. Snažím sa tieto prebytky ďalej mraziť, konzervovať do budúcna ako polotovar alebo priamo produkt. Ale čo som zmenil, bolo triedenie odpadu. Po prvom dvojtýždňovom pokuse poctivého separovania som bol šokovaný a ohromený aké obrovské množstvo hlavne plastov separujem. Aj v čase keď som mal čas urobiť si jogurt, ktorý jem každé ráno. Rovnako aj v prípade, že mám veľa domácich produktov bez plastových obalov. Plastové tašky si v podstate nekupujem, no to množstvo plastu okolo mňa je až neskutočné. Viem, že svet sa zmeniť nedá. Radikálne názory a predstavy bez racionálneho uvažovania nevedú k ničomu inému iba odporu a deleniu. Takéto metódy končia skôr či neskôr pokrytectvom, či už je to počiatočnou nevedomosťou alebo naivitou. Preto viem, že môžem maximálne niekoho motivovať alebo inšpirovať. Nie meniť životný štýl a potreby ostatných.

  1. Je niečo čo je pre teba ťažké zmeniť alebo sa ti to zmeniť nedarí? Prečo?

Ťažké je práve znížiť to množstvo plastových obalov. Prečo? Jedným z dôvodov, je aj to, že časovo som na tom tak biedne, že hľadať obchod, ktorý je „no waste“ je pre mňa nepredstaviteľné. A v miestach mimo Bratislavu je to iba fantazírovanie.

  1. Je niečo čo ti chýba na SK/CZ (tam kde žiješ) na to, aby si svoje hranice posunul ďalej?

Som typ človeka, ktorý sa dá prirovnať k nezmaru, burine. Neúspech, boj s okolím, žiadna podpora, či aj zdravotné problémy ma posúvajú ďalej. Hrozne rád dokazujem ľuďom pravý opak. Aj za cenu, že pri tom zas padnem na nos.

  1. Ľudia majú pocit, že zmeniť každodenné návyky chce veľa úsilia a už dopredu sa im zdá, že to nezvládnu. Čo by si odporučil ľuďom, že kde a ako začať so zmenou?

Záleží od toho čo chceme meniť. Ak chceme zmeniť prístup k nášmu okoliu, tak nič jednoduchšie nepoznám a s rýchlym výsledkom. Ak ideme meniť seba, je to ťažké, no na všetko treba vytrvalosť a hlavne chcieť. Chcieť spraviť niečo pre seba a aj pre našich najbližších. Ak sa nepozrieme na seba realisticky, tak si vždy nájdeme alibi prečo to teraz nešlo, ale pôjde to nabudúce. No sú v živote situácie, kedy môžeme prešvihnúť tú jedinú šancu. A možno iba pre našu pohodlnosť. A to sa týka tých banálnych ale aj vážnych tém v našom živote.

Reklamy

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s