Nezmar Lásku!

Nezmar šancu

Lásku som nikdy neoslavovala veľkými gestami 14.2. Oslavujem ju radšej priebežne, každý deň aspoň chvíľu. Je však mnoho ľudí, ktorí sviatok Sv.Valentína majú radi a radi ho oslavujú.

mimosa

photo: pinterest (style and create)

Je to asi aj tým, že ja nie som veľmi človek, ktorý dáva najavo emócie (aj napriek tomu, že som z Balkánu!) a nerada robím veľké gestá navonok. Ale chápem, že ľudia sú rôzni a niektorí to jednoducho potrebujú – ukázať niekomu, že ho milujú. Dá sa to však aj tak, aby sme si ten moment navždy zapamätali, ako niečo výnimočné a nezapĺňali priestior milovanej osoby zbytočnými vecami?

Jasné, že dá!

  1. Darujte zážitok – inak aj pre mňa obľúbený darček. Niet na koncert obľúbenej kapely, alebo  balet, operu, divadelné predstavenie, na ktoré ste tak dlho chceli ísť.
  2. Kino – dobrý film v kine je tiež zážitok. Ja milujem filmy a ísť do kina tak, že vám niekto postráži doma dieťa a máte s partnerom čas ísť len tak do kina, je podľa mňa veľmi pekným prejavom lásky
  3. Večera – choďte niekam spolu von, kde sa v kľude porozprávate, dáte si spolu dobré víno a “len tak” budete spolu vy dvaja
  4. Raňajky – a prečo nie?! veď to je také krásne sedieť ráno spolu pri káve, čaji a dobrých raňajkách a pozorovať, ako sa mesto pred vašimi očami prebúdza
  5. Spoločná prechádzka vo dvojici nič nepokazí. Ja milujem Dunaj. Je to rieka, ktorá tečie v meste, kde som sa narodila a tečie aj tam, kde momentálne žijem. A tie dve mestá sú vzdialené 500 km od seba. Upokojuje ma pohľad na ňu, ako tečie, ako po nej plávajú lode, jej pláže, plážičky na letné pikniky…och toľko krásnych spomienok!
  6. Kvety – kytica kvetiniek zo záhrady, prírody, od babičky z trhu, alebo lokálne a certifikované kvetiny v kvetinárstve. Ale nikdy rezané kvety, ktoré sú pestované v Keni alebo Rwande a dovezené ku nám z Holandska. Prečo? Je to privysoká cena, ktorú platíme za znečistené prostredie, kde sa kvety pestujú a neetické pracovné podmienky. Viac o tom povedia mnohé články a dokumenty (tejto téme sa ešte v rámci blogu budem venovať)
  7. Kozmetika – veľa šikovných rúk na Slovensku vyrába krásnu, voňavú, prírodnú kozmetiku
  8. Výlet – len tak niekam spolu z lásky. Nič luxusné, len krásne, úprimné a z lásky.
  9. Prísť domov a byť spolu. Rozprávať sa, pustiť si obľúbenú hudbu, uvariť jednoduchú večer, dať si spolu víno.
  10. A čo som dostala z lásky dnes ja? Planétu! Zelenú planétu!

Nezmar 2016: ďakujem!

Nezmar šancu

Aký bol rok 2016 a aký si prajem 2017?

Tento post nebude o závažných environmentálnych problémoch. Bude skôr osobný a popíšem vám v ňom moje priania na rok 2017.

thankful-tree

Thankful tree (zdroj: pinterest)

Keď sa obzriem za rokom 2016, tak mi ako prvé napadá, že o čo všetko resp. o koho všetkého sme prišli: hneď na začiatku nás opustil David Bowie, potom Umberto Eco, Prince, Leonard Cohen a na konci roka aj George Michael. Z každej z týchto správ som bola viac ako smutná. Na druhej som ale veľmi vďačná za to, že takíto ľudia existovali, že boli odvážni a robili to čo robili a ovplyvňovali svojou prácou celý svet. A že som ja mala príležitosť ich tvorbu zažiť, niektorých počuť aj naživo a že aj môj život práve oni ovplyvnili.

Bol to rok kedy kedy neutíchla vojna v Sýrii (podľa predchádzajúcich postov viete, že mňa sa to aj osobne týka, keďže som túto krajinu pred vojnou celú precestovala).

Veľa toho sa udialo. A udialo sa toho veľa aj mne. Napríklad, že Nezmar uzrel svetlo sveta. Sama sa čudujem koľko ľudí ho sleduje, číta, inšpiruje sa. Dnes už má viac ako 1 000 lajkov na facebooku bez jedinej sponzorovanej činnosti. Denne mi prichádza množstvo správ a vzniklo z toho aj niekoľko článkov a veľmi pekných spoluprác.

Nezmar veľmi ovplyvnil aj moju prácu. Založenie Inštitútu cirkulárnej ekonomiky v marci 2016 bolo pre mňa úplne prirodzeným krokom v mojej profesionálnej ceste, kde sa už viac ako 13 rokov venujem odpadovému hospodárstvu. A stále ma to veľmi baví, lebo mám okolo seba úžasných ľudí, s ktorými mi to ide oveľa lepšie. A noví ľudia pribudli aj v roku 2016. Dodávajú mi silu a nápady, kedy mne už chýbajú.

O tom, že to bol správny krok svedčí množstvo príležitostí, ktoré sa nám naskytli: Dobrý trh, workshopy v Dobropriestore, vzdelávacie aktivity na školách a veľa, veľa iných vecí.

Všetko toto by som nezvládla bez bezpodmienečnej podpory  a porozumenia mojej nabližšej rodiny, najmä Mareka (môjho manžela), Maríny (našej dcéry) a Bašky, ktorá nám úžasne pomáha, keďže obe babky a jeden dedko sú stovky až tisíce kilometrov vzdialení od nás.

A za toto všetko ja môžem povedať len jedno veľké Ď A K U J E M!

A čo si prajem v 2017 pre nás všetkých?

  • prajem nám všetkým, aby sme zvládli výzvy, ktoré nás čakajú: napíšme si zoznam 3 vecí, ktorým sa chceme venovať. Ja si ich každý rok píšem na papier a keď sa po roku pozriem čo sa mi podarilo, vždy ma poteší, že som si splnila ďalšie ciele
  • buďme vďační za to čo máme a to po čom túžime sa vydajme (napíšme si ich -tak ich zhmotníme), napíšme si aj veci za čo sme vďační – tým si uvedomíme, že koľko toho už vlastne máme
  • zaujímajme sa o veci okolo nás, svet je taký akým si ho my urobíme
  • buďme všímaví – nebuďme ľahostajní voči iným ľuďom, pomáhajme koľko sa dá
  • tvorme menej odpadov: menej nakupujme, nakupujme lokálne a šetrne, vezmime si so sebou sieťky alebo platené tašky, kompostujme
  • podporme ľudí okolo seba (finančne, dobrovoľne, zdieľajme ich radosti)
  • buďme čo najviac s dobrými priateľmi a rodinou
  • buďme viac spontánni a menej nahnevaní
  • čítajme viac knihy, pozerajme viac inšpiratívnych príbehov od ľudí na TED
  • ak sa nám niečo nepodarí, tak nevadí. Nie sme ani prví ani poslední.
  • zbavme sa všetkých nepotrebných vecí, ktoré nás šťastnými nerobia.

Priatelia, všetko dobré v 2017. Takto o rok sa uvidíme v takom svete, akým si ho sami vytvoríme.

nezmar-1040

Nezmar Vianoce 2016

Nezmar šancu

Dlho som rozmýšľala nad tým, že čo vlastne dať do Vianočného postu. Lebo ten by podľa mňa mal byť taký trošku výnimočný. Je to čas v roku, kedy sa stretávame s najbližšími a aj keď sme na nich celý rok nemali veľa času, tak na Vianoce si ten čas vždy nájdeme. A to je podľa mňa tá podstata Vianoc a to je ten darček, ktorý si dávame – čas strávený spolu s ľuďmi, ktorí pre nás znamenajú to najviac. Už či je to najbližšia rodina, prvé spoločné Vianoce v trojici, alebo v kruhu priateľov.

christmas

photo: pinterest

Povedzme si však aj to, že sme už zvyknutí dávať darčeky a už sa to tak trochu od nás aj očakáva. Aspoň drobnosť, ktorá poteší.

Pomôžte ľuďom v núdzi

Týrané ženy z východu Slovenska,  choré deti z celého sveta, obyvatelia Aleppa – mesta, ktoré bolo zrovnané so zemou a jeho obyvatelia nevedia či prežijú. Sú to ľudia, ktorých postihlo niečo čo si my nevieme predstaviť a sme tí šťastní, že nás trápia akurát tak darčeky: ktorú farbu kravaty, ktoré náušnice, ponožky…bude stačiť 5 druhov koláčov? máme všetko? Pošlite svoj príspevok do charitatívnej organizácie, ktorej veríte. Darujte veci, ktoré už nepotrebujete a veríte, že iným ľuďom pomôžu.

Ja som napríklad v rámci adventu podporila Nosene – darovala som tomuto secondahandu veľkú kopu pekného oblečenia, ktoré nenosím. Keďže je málo nosené a pekná, ľudia si tieto veci v secondhande kúpia a výťažok z predaja ide  MYMamy o.z., ktoré poskytuje strániace krízové poradenstvo ženám, obetiam násilia v párových vzťahoch a ich deťom v Prešove. Pomohla som aj ľuďom z Aleppa – lebo toto mesto je pre mňa srdcovka odkedy som tam strávila nejaký čas v roku 2011. Môžete pomôcť aj zvieratám, nie iba ľuďom. Tie tiež potrebujú našu lásku a pozornosť.

Stromček

Vôňa borovice v interiéry je to čo nám pripomína Vianoce a na to sa tešíme – spoločné zdobenie stromčeka, vyťahovanie starých ozdôb po babke, spomienky na detstvo. Všetko je to krásne, ale pritom pri výbere stromčka nezabúdajte:

  • ak máte vo svojom okolí požičovňu stromčekov, tak využite jej služby (ak funguje vo vašom okolí tak dajte vedieť aj mne prosím!)
  • vybrať si stromček s koreňom, ktorý po Vianociach bude ďalej žiť vo vašej záhrade alebo v okolitom lese – v rámci novoročnej prechádzky ho zasadíte,
  • ozdobte si stromček u vás na záhrade, stačia jednoduché svetielka,
  • stromček vyrobený z dreva z použitých paliet, ktorý vám bude slúžiť dlhé roky, vyrobený z použitého materiálu.

Ak darček – tak niečo slovenské

Podporte našu ekonomiku a našich výrobcov – šikovných rúk je na Slovensku neúrekom. Nájdete ich na Sashe, na Dobrom trhu 17.12.2016 a moje obľúbené sú

Móda

najkrajšie ponožky vyrábajú podľa mňa Fusakle, krásny originálny slovenský design od Mišky Bednárovej zo značny Puojd, spomínaný secondahnd Nosene, štýlové veci od Cityfolklore, trvanlivé tričká od Kompot s veľmi vtipnými nápismi, jednoduché veci s nádychom severského minimalizmu z prírodných látok od ushy.té, nádherné papierové tašky Uashmama, ruksaky od Fjällraven a kopu ďalších vecí od šikovných ľudí nájdete na Sashe.

Pre deti

Mäkučké veci od Mile s jednoduchými vzormi (aj pre dospelých), podkolienky a legínky od Moe, bazár na Modrom koníkovi (na diskusie nechodím), hračky od mojtoj, Mr.Wood alebo vnímavé hračky.

Kozmetika

Krásne voňavé olejčeky od Mylo a ich fantastický prírodný deodorant, šampúchy a masážne kocky z Ponio a ak máte chuť vyskúšať niečo nové tak odporúčam stránku Krásná každý den – nájdete tam určite kopu novej inšpirácie.

Knihy z Artfora

Šperky

zájdite si do Slávice, príďte na Dobrý trh, objednajte on-line cez Sashe. Moje obľúbené náušnice sú napríklad od LKminilab

Less waste

vrecúška a Keepcup od mabets, sklenené fľaše na každý deň (nekupujte si balenú vodu v plaste), plátenné tašky Priateľov mobilných záhrad (inak veľmi praktická veľkosť!),

Krásne designové interiérové kompostéry

Darujte zážitok

lístky na obľúbený festival (Pohoda, Grape, iný (zahraničný festival), wellness, koncert, pobyt v zahraničí. Na toto nikto nezabudne.

9254ed6c1fbc3ad5030bb6131073d350

photo: pinterest

Všetko čo k Vianociam patrí

Užite si hlavne to čo k Vianociam patrí – spoločné chvíle doma, pád dní voľna, prechádzku v lese, návštevu rodiny. Jedlom neplytvajte – ak vám niečo zvýši darujte ho ľuďom o ktorých viete, že ho nemajú dostatok.

Krásne, Šťastné a Veselé!

 

Nezmar šancu: Before the flood

Nezmar šancu
Priatelia, pozrela som si ho aj ja – nový dokumentárny film o klimatických zmenách, ktorý natočil Leonadro di Caprio. Na youtube si ho môžete pozrieť zadarmoČi ho odporúčam pozrieť? Určite áno!
bfflood1
Celú di Capriovu cestu k tejto téme som nepoznala. Je to síce moja platonická herecká láska z filmu Romeo a Júlia a sledovala som jeho aktivity, ale celý príbeh som nepoznala. Ako sa z pozície hollywoodskej hviezdy, ktorá sa aktívne zapájala do aktivít v boji proti globálnemu otepľovaniu (tak sa to donedávna volalo – dnes používame termín klimatické zmeny) dostal k pozícii Ambasádora Spojených národov pre boj s klimatickými zmenami a pritom sám o tom veľmi málo vedel. A tak začala jeho cesta. Páči sa mi ako sa k celej téme postavil, že využil svoju pozíciu na to, aby upozornil na veľmi dôležitú globálnu tému, ktorá sa priamo týka každého z nás. A v tom filme je to veľmi pekne znázornené.
Aj napriek hollywoodskému spracovaniu tejto témy, je to film v ktorom sa dozviete:
1. ako veci medzi sebou súvisia – že naozaj my tu tiež ovplyvňujeme to čo sa deje na opačnom konci sveta
2. že klimatické zmeny sa dejú a my o tom vieme už 50 rokov
3. koľko my, ako spotrebitelia máme moc zmeniť veci tým, ako sa správame
4. ako je celá situácia veľmi zložitá, ale určitý posun v spoločnosti nastal
5. že nás to celé nezaujíma pokiaľ sa klimatická zmena rovno nedeje pred naším domom a necítime priame ohrozenie.
A ešte veľa toho. Sú tam krásne zábery z Grónska, mrazivé zábery ropných polí a výpovede ľudí, ktorí sú v priamom ohrození práve kvôli tomu. Pozrite si ho celý, naozaj stojí za to. Aj celá stránka venovaná tomuto filmu.
photo: beforetheflood.com

Nezmar šancu: Macek Lab

Nezmar šancu

Nezmar šancu: Macek Lab je jeden zo série rozhovorov so zaujímavými ľuďmi, ktorých blogy rada čítam a inšpirujem sa nimi. O tom, ako sme sa s Marcelom zoznámili, že si veľmi dobre rozumieme a čo si on myslí o zodpovednosti za životné prostredie si môžete prečítať práve tu.

macekprofil

photo: maceklab.sk

S Marcelom sa poznáme niekoľko rokov a spojila nás láska k jedlu – ja som vtedy žila v Banskej Štiavnici a raz mesačne sme v kaviarni robili brunch. Jemu sa to veľmi páčilo a oslovil nás, aby sme jeden brunch urobili spolu a on ešte o tom aj napíše blog. Bola to veľmi pekná spolupráca.

Neskôr nás spojilo aj spoločné nadšenie pre veci, ktoré radi robíme dobrovoľne na úkor vlastného voľného času. Rozumieme si naozaj vo veľmi veľa veciach a dokážeme sa o tom dlho rozprávať. Pri náhodnom stretnutí na ulici nie je možné, aby sme sa iba pozdravili, musíme si vždy povedať niečo viac. Jediné v čom si nerozumieme sú recepty, kde jednou s ingrediencií je mäso. Ale iba preto, že Marcel ho má rád a ja ho nejem už viac ako 10 rokov.

Keď sme sa bavili o zero waste a všetkom čo nás trápi okolo nás, tak veľmi rýchlo ubehli 2 hodiny bez toho, aby sme si to všimli.

Marcel popri jeho ťažkej práci poctivo varí , veľmi pekne fotí, píše blog a píše aj pre magazín Pyré. Nemá rád extrémizmus v akejkoľvek forme a nemá rád, keď ľudia mu oponujú bez argumentov. Tiež ho štve motivácia ľudí peniazmi, dôvody prečo robia prácu, ktorú nemajú radi a že málo ľudí chápe prečo niekto robí niečo pro bono. Lebo on to robí rád. Nechápe ani  to, že určitá generácia ľudí na Slovensku bola vychovaná tak, že to čo je za naším plotom už nie je naša starosť. Lebo podľa neho je.

Veľmi ho trápi to, že ako na Slovensku zaobchádzame s pitnou vodou. Že priamo stojíme na jednej z najväčších zásobární pitnej vody na svete a my si kupujeme v plastoch balenú minerálku a prírodnú vodu používame na splachovanie záchodov.

 Tu sú jeho odpovede na mojich 5 otázok:

  1. Prečo by sme podľa teba mali veci robiť zodpovedne? Čo pre teba znamená byť zodpovedný a ako to chceš dosiahnuť ty?

Čokoľvek na čom ti záleží, tak k tomu pristupuješ zodpovedne. Ak mi niekto tvrdí, že mu na niečo záleží a pritom na to kašle, tak je to jasné.

No, pre veci verejné a verejný priestor, je najprv dôležité aby nám na nich záležalo. Aby sme k nim neboli ľahostajní. Automaticky s tým prichádza aj zodpovednosť, ktorá je priamo spojená so slušnosťou, ľudskosťou, ochotou. V našej krajine absentuje občianska zodpovednosť. Desaťročia u nás panuje myšlienka, ktorá sa predáva z pokolenia na pokolenie. Bolo nám vštepované, že sa máme starať iba o seba a že svet za dverami bytu, dnes nazývaný verejný priestor, či akokoľvek ho nazveme, nie je našou starosťou. No, pravda je taká, že treba zodpovedne pristupovať k svetu na oboch stranách. Nečakať na zimu, ktorá všetku špinu prikryje snehom, búrku ktorá poumýva okolie, ktoré je nám ľahostajné, či vietor ktorý odfúkne starosti s odpadkami pred vchodom paneláku. Bezohľadnosť k životnému priestoru, plodí aj bezohľadnosť voči ľuďom.

Toto môžeme pozorovať v každej oblasti života. Či je to politika, medziľudské či partnerské vzťahy. Nato aby sme boli zodpovednejší musíme prehodnotiť aj rebríček hodnôt, ktoré od svojich rodičov preberajú ich deti. Pokiaľ budú deti kopírovať honbu za ziskom, bezočivosť  a úchylku zastrašovať svoje okolie, tak to bude veľmi ťažká cesta.

Čo ma však veľmi teší a drží v nádeji je, že tu máme mladú generáciu ľudí, ktorí priamo pričuchli občianskej zodpovednosti vo svete. Snažia sa motivovať ďalšiu masu mladých ľudí a to je veľmi dobré. Pre mňa zodpovednosť znamená aj motiváciu. Či už je to šoková terapia pre susedov, keď ma pristihnú s vreckom do ktorého zbieram cestou z práce nafúkané sáčky pred vchodom, alebo motivácia rodiny. Moja mama bola ochotná zmeniť svoje návyky, ktoré v nej zanechal jeden či druhý systém a to si u nej mimoriadne vážim, že bola ochotná sa zamyslieť nad zmenou, za ktorú nič nedostane, ktorú nikto nevidí a ku ktorej ju nikto nenúti pokutami či strašením. Žiaľ u nás štát do dnes neukázal občanom inú motiváciu. Preto verím v spomínanú generáciu, z ktorej sa vykryštalizuje aj nová inteligencia tejto krajiny aby motivovala bežných ľudí, pretože tá dnešná ako keby ani neexistovala a bez jej pričinenia sa revolúcie robia veľmi ťažko.

  1. Zmenil si vo svojom každodennom živote niečo na to, aby si tvoril menej odpadu? Bolo to pre teba ľahké?

V podstate v našej rodine sa vždy praktizovalo využitie všetkého do poslednej kvapky. V tom aj sám pokračujem. Hlavne čo sa týka potravín, napríklad z mäsa alebo rýb mám minimálny odpad, všetko sa snažím zužitkovať. Je to aj v prípade prebytkov zeleniny alebo ovocia. Snažím sa tieto prebytky ďalej mraziť, konzervovať do budúcna ako polotovar alebo priamo produkt. Ale čo som zmenil, bolo triedenie odpadu. Po prvom dvojtýždňovom pokuse poctivého separovania som bol šokovaný a ohromený aké obrovské množstvo hlavne plastov separujem. Aj v čase keď som mal čas urobiť si jogurt, ktorý jem každé ráno. Rovnako aj v prípade, že mám veľa domácich produktov bez plastových obalov. Plastové tašky si v podstate nekupujem, no to množstvo plastu okolo mňa je až neskutočné. Viem, že svet sa zmeniť nedá. Radikálne názory a predstavy bez racionálneho uvažovania nevedú k ničomu inému iba odporu a deleniu. Takéto metódy končia skôr či neskôr pokrytectvom, či už je to počiatočnou nevedomosťou alebo naivitou. Preto viem, že môžem maximálne niekoho motivovať alebo inšpirovať. Nie meniť životný štýl a potreby ostatných.

  1. Je niečo čo je pre teba ťažké zmeniť alebo sa ti to zmeniť nedarí? Prečo?

Ťažké je práve znížiť to množstvo plastových obalov. Prečo? Jedným z dôvodov, je aj to, že časovo som na tom tak biedne, že hľadať obchod, ktorý je „no waste“ je pre mňa nepredstaviteľné. A v miestach mimo Bratislavu je to iba fantazírovanie.

  1. Je niečo čo ti chýba na SK/CZ (tam kde žiješ) na to, aby si svoje hranice posunul ďalej?

Som typ človeka, ktorý sa dá prirovnať k nezmaru, burine. Neúspech, boj s okolím, žiadna podpora, či aj zdravotné problémy ma posúvajú ďalej. Hrozne rád dokazujem ľuďom pravý opak. Aj za cenu, že pri tom zas padnem na nos.

  1. Ľudia majú pocit, že zmeniť každodenné návyky chce veľa úsilia a už dopredu sa im zdá, že to nezvládnu. Čo by si odporučil ľuďom, že kde a ako začať so zmenou?

Záleží od toho čo chceme meniť. Ak chceme zmeniť prístup k nášmu okoliu, tak nič jednoduchšie nepoznám a s rýchlym výsledkom. Ak ideme meniť seba, je to ťažké, no na všetko treba vytrvalosť a hlavne chcieť. Chcieť spraviť niečo pre seba a aj pre našich najbližších. Ak sa nepozrieme na seba realisticky, tak si vždy nájdeme alibi prečo to teraz nešlo, ale pôjde to nabudúce. No sú v živote situácie, kedy môžeme prešvihnúť tú jedinú šancu. A možno iba pre našu pohodlnosť. A to sa týka tých banálnych ale aj vážnych tém v našom živote.

Nezmar šancu – Jedz a miluj

Nezmar šancu

Jedz, miluj a čítaj blog, ktorý píše Kai.

Existuje veľa dôvodov prečo si čítam rôzne slovenské a zahraničné blogy. Niekedy ma zaujme téma, niekedy spracovanie. Sú blogy, ktoré sledujem pravidelne a potom také, ku ktorým občas nakuknem a vždy ma nadchnú. Neoddeliteľnou súčasťou úspešných blogov sú aj pekné autorské fotografie (ktorými sa ja zatiaľ nemôžem veľmi pochváliť, ale pracujem na tom!).

Jeden zo slovenských blogov, ktorý sa mne osobne veľmi páči je Jedz a miluj. Kai má krásnu kompozíciu fotografií a vo svojom blogu píše veľa o veciach z osobných skúseností, pocitov so života a najmä z jedla, ktoré tak miluje. Občas píše aj o lesswaste a mňa veľmi zaujímalo čo ju na tom láka, inšpiruje, ako sa jej život zmenil. A preto som sa rozhodla položiť jej 5 otázok, prečo sa rozhodla kráčať práve touto cestou.

Kai

photo: jedz a miluj

Kai o sebe tvrdí, že je: “Fotografka a lifestyle blogerka žijúca v Bratislave, za sebou už mám 30 rokov života. Na blogu sa venujem najmä zdravému životnému štýlu ale aj less waste problematike. Milujem prírodu ale aj ruch mesta a preto sa snažím tieto dve veci v mojom živote prepojiť, žijem taký Urban Hippie.”

  1. Čo ťa priviedlo k tomu začať so zero waste?

Hneď na začiatok by som rada ozrejmila, že nežijem zero waste život. Snažím sa iba o to aby som vyprodukovala čo najmenej odpadu, čiže ja osobne by som to rada nazvala skôr less waste. A čo ma k tomuto životnému štýlu priviedlo? Sama neviem. Vždy som sa zaujímala o ekologické témy, ale bola som lenivá niečo vo svojom živote zmeniť. Začala som z toho byť po čase nešťastná a tak som ukončila moju prácu a rozhodla som sa cestovať pár mesiacov po Španielsku ako dobrovoľník, čo bolo môj sen.  Pomáhala som pri stavaní eko domov či v krásnom B&B hosteli uprostred prírody kde som bola neustále v kontakte s ľudmi a komunitami, ktoré takýmto životným štýlom žili ešte dávno predtým než prišiel tento zero waste boom. Jedli sme lokálne vypestované potraviny, všetkým sa šetrilo, nič sme vlastne k životu nepotrebovali, sem tam sme mali na večeru to čo sme našli pri dampster divingu. Boli to pre mňa najlepšie mesiace v živote. Keď som sa vrátila domov na Slovensko, bola som si istá, že takto budem žiť navždy ale akonáhle som prišla do toho istého stereotypu, z akého som odišla, nič sa nezmenilo. Musel prejsť nejaký čas ale keď som začala pozorovať, že vo svete začína veľká osveta a ľudia takto začínajú žiť aj v mestách, tak ma to znova nakoplo a tak to teraz skúšam.

  1. Čo si ty doteraz zmenila vo svojom každodennom živote na to, aby si tvorila menej odpadu? Bolo to pre teba ľahké?

Ľahké to určite nebolo. Chcelo to veľa zmien, zvykania si a veľkú kreativitu. Moje jedlo je väčšinou jednoduché, najmä zelenina, obilniny a podobne, s tým až taký problém nie je. Ale keď máte doma manžela, ktorému musíte kupovať aj mäso, šunku či syry, základné veci, chce to veľké odhodlania. Snažím sa nakupovať potraviny do vlastných nádob, taštičiek alebo v skle. Nakupujem čo najmenej priemyselne spracovaných potravín a radšej sa učím, ako si vyrobím všetko doma. Čo sa týka kozmetiky, nikdy som nemala plnú kúpeľnu flaštičiek, ale aj to som pretriedila a momentálne si vystačím so šampúchom a mydlom. Kúpila som si dvojdielne umývadlo aby som mohla ekologicky umývať riad pomocou napríklad drevených kefiek na riad. Predala som auto a kamarátka mi namiesto toho doviezla starý bicykel. Je toho naozaj veľa v každej oblasti, mohla by som o tom písať stovky riadkov.

  1. Je niečo čo je pre teba ťažké zmeniť alebo sa ti to zmeniť nedarí? Prečo?

Čo sa mi nedarí zmeniť, toho je neúrekom. Je veľa potravín, ktoré neviem zohnať bez obalu, neviem si zatiaľ vyrobiť dekoratívnu kozmetiku alebo si vôbec neviem predstaviť ako by som si napríklad zariadila byt bez toho aby som nemala novú kuchynskú linku zabalenú v kartóne a plaste. Už len keď idete do kina, tak si kúpite lístok, ktorý si zobrať musíte. V zero waste život neverím ak chcete žiť v meste a nechcete sa zblázniť. Preto mením čo viem a postupne dúfam, že toho bude stále viac a viac. Preto less waste a nie zero waste 🙂

  1. Ako všetky tieto zmeny ovplyvnili tvoj každodenný život?

Ovplyvnili ho najmä v tom, že viac premýšľam a viac zisťujem ako by som čo mohla vylepšiť.  Zaujímam sa o to aké su možnosti v mojom okolí a vyhľadávam ich. Už nejdem na jeden nákup do supermarketu ale idem na trh, do stánku kde predávaju bez obalov či do čapovanej drogérie. Musím viac premýšľať čo budem cez týždeň potrebovať a kde to zoženiem. Ale beriem to ako zábavu, nie ako prekážky.

  1. Čo by si odkázala iným ľuďom, ako a kde začať so zmenou k zero waste?

Odkázala by som im aby to nebrali všetko extrémne a tak aby ich to veľmi neobmedzovalo lebo ich to rýchlo prejde. Radšej nech menia svoj život kúsok po kúsku a postupnými krokmi sa to pre nich stane prirodzené. Tak sa budú môcť stále zlepšovať. Neprehovárajte nikoho vo vašom okolí, sami keď vás uvidia tak začnú meniť maličkosti aj v ich životoch. A keď budeme meniť tie maličkosti, spolu dosiahneme aj veľké veci 😉 A samozrejme im prajem na záver aj veľa trpezlivosti keď budú predavačkám vysvetlovať, že naozaj ten sáčok nepotrebujú 🙂

 

 

 

Ďakujem, Kai