Obaly s včelím voskom – perfektná náhrada jednorazových folií

Potraviny a jedlo, Život bez odpadov

Ako žiť bez plastovej fólie alebo alobalu?

Jednorazové obaly nám tvoria najviac odpadu. Na mnohé z nich si ľudia veľmi rýchlo zvykli a používajú ich bežne. Je to veľmi pohodlné: použiť a zahodiť. Ale už dnes vieme, že po zahodení je s nimi ešte veľa práce. Obaly sú znečistené potravinami a tak je ich recyklácia veľmi náročná a v mnohých prípadoch takéto obaly skončia na skládkach odpadov, kde sa rozkladajú až 300 – 500 rokov. Vieme ich pritom nahradiť oveľa ekologickejšími obalmi, alebo alternatívami.

e27a75951361588519629b76031814bf

Prednedávnom som písala článok o tom, ako už dva (teraz sú to už tri!) roky žijeme bez plastovej fólie a alobalu. Alobal sme si priali mať iba v situácii kedy bol u nás kamarát, ktorý si priniesol vlastnú shishu a výborný tabak, ktorý chceli všetci skúsiť. Chvíľu nastala panika, ale použili sme obal z čokolády. Takže sme situáciu zachránili. Plastová fólia nám naozaj nikdy nechýbala.

Nakoľko rada experimentujem s novými možnosťami, urobila som tak trochu krok späť a skúsila jednu alternatívu, ktorá sa v poslednej dobe objavila na trhu. Obaly z látky, potiahnuté živicou, prírodným olejom a včelím voskom.  Geniálne spojenie prírodných materiálov, ktoré funguje a uchová vaše potraviny dlho čerstvé a voňavé. Môžete doň zabaliť narezané ovocie, zeleninu, bylinky alebo syr a udržať si tak ich skvelú chuť čo najdlhšie.

Ja som sa rozhodla vyskúšať Abeego a v budúcnosti určite skúsim aj verziu vyrobenú na Slovensku. Vybrala som si balenie 3ks rôznych veľkostí a pravdu povediac, bola to dobrá voľba.

7c6dacc1b9e99eaf8a29f3827d95d625

Zistila som, že to až taký krok späť nie je. Tento obal pomohol pri skladovaní byliniek, alebo polky nedojedeného melóna. Dokonca ním teraz zakrývam aj cesto, alebo vločky namočené na noc, lebo lepšie priľnú na misku, tanier, ovocie. Vosk svojimi priľnavými vlastnosťami v kontakte s vašou rukou vákuovo uzavrie akúkoľvek nádobu, misku s potravinami. Používam ich aj na cestovanie. Ideálne sú na zabalenie desiatej, olovrantu, alebo nakrájanej zeleniny. A výborne slúžia aj na dovolenke, lebo ich máte stále po ruke, nemusíte vôbec používať ani plastovú fóliu ani alobal ani na druhom konci sveta.

Údržba je veľmi jednoduchá: po použití ho pretriete mokrou handrou, alebo umyjete a necháte vysušiť. Jeden obal vám vydrží rok a viac (podľa toho ako intenzívne ho používate) a po ukončení jeho funkcie je kompostovateľný.

Skladovanie je ideálne niekde po ruke v kuchyni pri izbovej teplote. Ideálna teplota je do 35°C niekde v šuplíku. Najlepšie, keď ho vložíte medzi drevené kuchynské dosky na udržanie hladkého tvaru. Ja som jeden môj trošku dosť pokrčila, ale funguje stále perfektne.

FullSizeRender 22

Viem, že každý z nás má hranice osobného komfortu niekde inde. Ale takéto riešenia mi stále potvrdzujú, ako komfortne vieme žiť aj viac v súlade s prírodou a tvoriť menej odpadu bez toho, aby sme tieto hranice museli posúvať veľmi ďaleko.

Vo svete bedničiek plných slovenských dobrôt

Potraviny a jedlo

Môj najobľúbenejší rituál počas voľných dní je nákup potravín na trhu. Vtedy sa čas spomalí, chodím medzi predajcami, kupujem plody ich práce, diskutujem čo majú nové a občas si vymeníme aj recepty. Ale občas sa stane, že na to nemám čas.

Sú dni a týždne, kedy kvôli práci nestíham veľa vecí. Niekedy takmer nič, iba pracovať. Myslím, že každý z nás to pozná. Prídete domov veľmi neskoro, idete na prechádzku s deťmi/psom alebo aj aj, rýchlo uvaríte večeru, uložíte deti, upracete a idete ešte pracovať, alebo rovno do postele. Lebo ráno odlietate na služobku.

Viem, že to nie ideálny soôsob fungovania jednotlivca a ani spoločnosti. Nie je to ani zdravé a vraj ani spoločnosti prospešné. Pritom každý z nás to robí. Vrátane mňa.

Toto sú dni, kedy mi prišlo veľmi ľúto, že nemám čas spomaliť a urobiť to čo mám veľmi rada – v sobotu skoro ráno ísť na trh a nakúpiť čerstvé potraviny – zeleninku zo Záhoria, ovocie zo Žitného ostrova. Nejde mi samozrejme iba o ten nákup, ale o to, že sa ľuďom čo to všetko dopestovali pozeráte do očí a dávate im peniaze do rúk, ktoré tú zeleninu vypestovali. A porozprávate sa čo nové a potom, že: “júúúj, tá vaša malá, ale vyrástla – nech sa páči jabĺčko od tety…” Vymením si občas s nimi recepty a porozprávajú mi čo sa im stalo s úrodou, ako sa vysemenil špenáť, že slimáky zožrali jahody a že sliepočky zniesli iba 9 vajec a preto v krabičke jedno chýba.

V tie rýchle dni mi toto chýba, ale povedala som si, že síce small talky mat nebudem, ale slovenskú zeleninu od farmárov predsa niekde zohnať musím. Ale, že to bude on-line ma vôbec nenapadlo. Hľadala som, pýtala sa známych a objavila Svet bedničiek! Objednala som si u nich bedničku a potom som sa ponáhľala domov, aby som stihla jej dodanie (moja chyba samozrejme – neodhadla som kedy budem doma, pritom sú veľmi felxibilní).

Bedničku som ledva odvliekla do kuchyne a hneď som ju od nedočkavosti vybalila: mrkva ešte trošku od zeme, nádherná, čerstvá tekvica, voňavé jablká a paradajka každá iného tvaru, veľkosti a farby. Úplne ako z trhu a tie vône!

Zaujímalo ma ako to robia a tak som sa ich spýtala na pár vecí, lebo sa mi ch koncept veľmi páči.

  1. Výber dodávateľov: V prvom rade je dôležité osobne sa stretnúť, spoznať potenciálneho farmára, pestovateľa. Totiž, veríme tomu, že farmár by nemal predávať len tovar, ale skutočne produkt, ku ktorému má vzťah, niečo čo robí s láskou. Mali sme rôzne skúsenosti, aj sme sa sklamali, no v prevažnej väčšine sme mali skutočne šťastie na ľudí. Dôležité je teda presvedčiť sa o poctivosti a úprimnosti toho, čo produkujú. Nechceme ponúkať ľuďom komerčné produkty na úkor kvality, napr. zeleninu či ovocie plné pesticídov. Hľadáme nefalšované produkty, či už ide o plodiny, alebo ostatné spracované produkty (džemy, sirupy, mäso, jednoducho čokoľvek čo nesmie chýbať v každej špajzi či chladničke)
  2. Skladovanie potravín: logistika je naozaj náročným prvkom našej práce – jednak časovo, organizačne aj manuálne. Ale zjednodušene povedané, keď sa potravina od farmárov dostane ku nám do skladu, staráme sa o ňu ukážkovo. Každej plodine či ostatnému tovaru urobíme také podmienky, pri akých si zachová maximálnu kvalitu. Nedávno sme dokonca urobili väčší celochladený a oddelený sklad tak, aby sme mohli napríklad jabĺčka skladovať zvlášť. Je to preto, že produkujú etylén, ktorý spôsobuje dozrievanie ostatných plodín, čo nie je vo väčšine prípadov žiaduce. Ale stáva sa, že farmári napr. kvôli počasiu musia niektoré plodiny obrať skôr, tak si vieme etylénom naopak pomôcť pri dozretí určitého ovocia a podobne. Platia rôzne zaujímavé pravidlá skladovania ovocia a zeleniny, ktoré sa v sklade prísne kontrolujú, zaujímavé je napr. zabraňovanie teplotných šokov: v lete teplú zeleninu dovezú farmári priamo z poľa a preto je nutné postupné ochladzovanie, teda tieto plodiny nedávame hneď do chladu, ale ochladíme ich postupne. Niektoré plodiny si dokonca vyžadujú skladovanie pri izbovej resp. vyššej teplote (napr. zemiaky by v chladiaku zosladli a ak by boli vystavené svetlu, začali by zelenieť, preto ich skladujeme zároveň v tme), cibuľu napríklad skladujeme pri nižšej vlhkosti a podobne. K zákazníkovi potom cestujú potraviny v súlade s hygienickými predpismi – v našich špeciálnych chladených autách, mäso, mliečne a ostatné chladené produkty v špeciálnych chladených boxoch v aute.
  3. Kde všade sú bedničky dostupné? Momentálne od Bratislavy až po Banskú Bystricu, v rámci našich aktuálnych možných kapacít sú to mestá: Bratislava a okolie, Trnava, Trenčín, Žilina, Nitra, cestou do Banskej Bystrice sa zastavujeme aj v Novej Bani, Žarnovici, v Žiari nad Hronom, vo Zvolene a niektorých okolitých dedinkách ktoré sú po ceste. Externým kuriérom sme však sprístupnili dodanie po celej SR: okrem chladených produktov tak je možné zaslať pomerne veľkú časť produktov skutočne všetkým, ktorí majú záujem o poctivé potraviny. Zákazníkovi náš web automaticky po registrácii povie, kedy presne k nemu doručujeme, upozorňujem však, že treba uviesť naozaj správne PSČ, podľa neho totiž web vie, odkiaľ ste :).Objednať jednorázovo či pravidelne?: Aj aj. Snažíme sa neustále vyjsť zákazníkom čo najviac v ústrety. Od leta tohto roka sme zaviedli nový spôsob objednávania: skrátili sme čas, ktorý je potrebný na objednanie. Napríklad ak si prajete doručiť tovar v stredu, stačí Vám objednať do pondelka 6:00. Kratší čas zatiaľ zabezpečiť nevieme kvôli skutočne zložitej logistike a kvôli tomu, aby sme vždy podľa objednávok vedeli od farmárov a dodávateľov zaistiť všetko čerstvé. Objednávať sa dá jednorázovo i pravidelne – web umožňuje nastaviť si pravidelnú tzv. fixovanú objednávku a tak zákazník nemusí myslieť na to, že chce objednať, ale web mu automaticky urobí objednávku napr. malej slovenskej debničky. Táto voľba je vhodná pre tých, ktorí sa radi prekvapia každý týždeň, aké zloženie debničky mu príde (zloženie každý týždeň meníme podľa aktuálne dostupných sezónnych plodín). Všetko sa dočítate na našej stránke – a radi Vám poradíme aj na online chate v pracovných dňoch od 9 do 16 hodiny.
  1. ked si objednam debnicku – tak vy mi dodate to co je v sezone. paci sa mi, ze tam je zoznam veci co su v debnicke a + si to zakaznik moze vymenit ak chce. Áno, presne tak, snažíme sa ísť hlavne cestou sezónnych a lokálnych produktov, ponúknuť všetko čo je dostupné a poctivé slovenské, preto budeme mať v zimnom období napr. v ponuke výborné tohtoročné prezimované plodiny. Pre doplnenie portfólia si však zákazníci sami žiadali aj produkty zo zahraničných fariem, vždy sa však i tu snažíme vybrať to najchutnejšie a najkvalitnejšie ovocie a zeleninu. A máme v ponuke aj tzv. pred-zložené debničky – tieto sú nami vyskladané, každý týždeň sa ich zloženie mení. Ale je možné si vymeniť 2 položky za akékoľvek 2 iné (viac o tejto možnosti je popísané pri každej debničke), ale samozrejme, zákazník si môže vybrať k tejto debničke čokoľvek iné z ponuky. Je tu aj možnosť vyskladať si debničku úplne podľa vlastných predstáv, jednoducho si zákazník vyberie na čo má chuť a to mu do debničky zabalíme.
  1. Čo robíte so zvyškami co nepredáte: Veľmi sa teším, že sa niekto zaujíma aj o tento prvok našej práce :). Tak, ako sú poctiví naši farmári, chceme byť úprimne poctiví aj my. To, čo nepredáme – či už ide o zeleninu alebo ovocie, prípadne ostatný tovar pravidelne radi venujeme charite, deťom či ľuďom v núdzi. Z menšej časti si tieto produkty rozoberú naši zamestnaci. Snažíme sa všetko spotrebovať, aby nič nevyšlo nazmar :).
  2. ako ľudia vnímajú to, že im dodávate “škaredú zeleninu?: naši dodávatelia, farmári pestujú poctivo, ale niektorí sa snažia vo väčšom a dávajú  pozor, ako to vyzerá. pár ľudí sa nám aj ozve, že sa im nepáči estetika zeleniny, ale veľa zákazníkov chápe, že to tak má byť.

Ja to úplne chápem a teším sa tomu, že takýto koncept na Slovensku vznikol. Ja som bola spokojná s celým obsahom bedničky a navarila som z toho kopu dobrôt od zeleninovej polievky, cez tekvicové risotto, slivkový koláč a prvýkrát som sa hecla a urobila aj detskú výživu z jabĺk a hrušiek. Mňam. Idem sa ešte pozrieť čo majú tento týždeň v ponuke a ešte navrhnúť niečo namiesto tých miktorénových sáčkov 😉

Škaredá zelenina patrí do kuchyne

Potraviny a jedlo

“Jak my ludé sme každý iný,tak i tá mrkvička musí byt každá iná” tvrdí pani Cilka z trhu na Žilinskej. A  má pravdu.

1908449_10152768409684911_5211269295482663356_n Posudzovať a štandardizovať krásu sa nedá. Ako u nás ľúdí tak aj u našich potravín. Vedeli ste, že až 20% poľnohospodárskej výroby sa znehodnotí kvôli tomu, že zelenina a ovocie nespĺňajú estetické požiadavky, ktoré majú supermarkety na ich vzhľad? Všetka táto zelenina skončí v bioplynovej stanici, alebo prinajlepšom ešte na kompostárni. Ale vo veľa prípadoch skončila aj na skládke.

Sami pritom vieme, že polievka z akokoľvek vyzerajúcej zeleniny bude chutiť dobre, babkin uhorkový šalát je naozaj jedno z ako veľmi zakrívenej uhorky je urobený. O tejto téme sa už dlho polemizuje a väčšina štátov už zaviedla opatrenia na elimináciu plytvania potravinami práve z tohto dôvodu. Rok 2014 bol dokonca rokom boja proti plytvaniu jedlom v EÚ.

Môj asi najobľúbeneší príklad boja “za škaredú zeleninu” je z Francúzska alebo z Českej republiky. Skvelou iniciatívou boja proti plytvaniu potravinami na Slovensku, ktorej veľmi držím palce je Free Food. Bohužiaľ z byrokratických dôvodov sa stále tento koncept nedotiahol dokonca. Ale verím, že sa im to podarí. Krásnym príkladom, ako dá jedlo zachrániť je aj niekoľkoročná iniciatíva v ČR Zachraň jídlo.

Čo môžeme my sami urobiť pre to, aby sme myšlienku podporili u nás bez akejkoľvek zmeny na trhu, alebo v legislatíve?

  1. nakúpiť ovocie a zeleninu na najbližšom trhu,
  2. nakúpiť potraviny “z dvora” od prvovýrobcov,
  3. nakúpiť si potraviny od farmárov na najbližšej farme,
  4. plytvaniu zabránite aj vtedy, ak si potraviny nakúpite v potravinovej banke (málokto tuší o tejto možnosti),
  5. niečo si vieme dopestovať aj sami (ja iba bylinky, rukolu a bobkový list),
  6. ak nestíhate nič z uvedeného – existujú malé firmy, ktoré nakupujú od farmárov zeleninu, ovocie a privezú vám ich priamo domov. Ja som skúšala Svet bedničiek. A viete čo mi priniesli? Samu škaredú zeleninu a ovocie, ktorá chutila fantasticky!

 

Keď namiesto 1,7 tony odpadu vznikne 170 kg kompostu – to je POHODA!

Potraviny a jedlo, Život bez odpadov

Pohoda je iným festivalom v tom, že vzdeláva a vychováva svojich návštevníkov. Je tu veľa diskusií o ľudských právach, literatúre, vzdelávaní, tolerancii…a je to jediný festival v strednej Európe, na ktorom sa triedi biologicky rozložiteľný odpad a dokonca sa priamo v areáli aj kompostuje.  Tento rok sa na POHODE spracovalo približne 1,7 tony bioodpadu, ktorý sa opätovne využije na zmysluplné účely. 

festival

photo: JASON CHO: dobrovoľník z Clean Vibes sa snaží separovať biologicky rozložiteľný odpad na festivale Bonnaroo Music Festival v Tennessee, Jún 2016

Veľké festivaly ako GlastonburyOutside LandsCoachellaElectric Forest už podnikajú určité kroky k tomu, aby boli šetrnejšie k životnému prostrediu a inšpirovali aj svojich návštevníkov správať sa zodpovedne. Vlna separácie zložiek, ako sú napríklad plasty, sa pomaly udomácňuje (taktiež predchádzanie vzniku tohto odpadu vďaka spoplatneným a vratným nápojovým pohárom) a je dobre známa.

Ale napríklad potravinový odpad tvorí obrovský podiel z celkového odpadu a máloktorý festival sa zaoberá jeho recykláciou. Všetok totižto poputuje na skládku a je tretím najväčším prispievateľom emisií skleníkových plynov. Keď je kuchynský odpad ukladaný na skládky a tam hnije, uvoľňuje sa metán, ktorý je zodpovedný za všeobecne známy skleníkový efekt. Ak sa však tento odpad skompostuje, tomuto efektu sa predíde a okrem toho vznikne hnojivo, ktoré je nášmu prostrediu užitočné. A to je jednou z ciest ako sa správať k našej planéte zodpovedne.

Zaradenie systému separovania a kompostovania kuchynského odpadu do zelených odpadových programov kultúrnych festivalov je jedným z akčných a pokrokových krokov. Cieľom týchto trendsetterov vo festivalovom merítku je na jednej strane zabezpečiť, aby bolo možné priamo na festivale separovať jednotlivé zložky (koše na separáciu pre návštevníkov, motivácia stánkarov, osveta…), predchádzať vzniku odpadu (zabezpečiť používanie biologicky rozložiteľných pohárov, obalov, servítok, zálohovaných nápojových pohárov…), spracovať odpady svojpomocne (kompostovaním priamo na festivale…) či následne nakladať s odpadom, ako zo zdrojom (odovzdávať bioodpad do bioplynových staníc, nespotrebované zvyšky jedla darovať…). Na druhej strane je snaha naučiť návštevníkov stravovať sa zodpovedne a teda neplytvať potravinami.

IMG_6858

Separácia odpadov na festivale Pohoda, Júl 2016 (photo: Nezmar)

Slovenská POHODA je jedným z festivalov, ktoré môžu ísť príkladom. Pohoda už niekoľko rokov triedi plasty, papier (sklo sa v rámci festivalu nesmie používať, takže sa netriedi) a už je to  tretí rok čo sa pivo čapuje do zálohovaných plastových pohárov (zaplatíte za pohár 2 eurá a po tom, ako dopijete pivo ho vrátite do baru a pohár sa znovu použije. 2 eurá nie je malá suma a každý si uvedomí hodnotu toho plastového pohára a len tak ho nevyhodí – nevznikne tak množstvo pohádzaných plastových pohárov po zemi). Ako jediný festival na Slovensku  Pohoda kompostovala kuchynský odpad v elektrickom kompostéri priamo na mieste jeho vzniku a to počas trvania festivalu. A teda stánky s občerstvením aj návštevníci triedili svoj kuchynský odpad a nespotrebované zvyšky z jedla do nádob na biologicky rozložiteľný odpad a ten následne putoval na spracovanie do elektrického kompostéra. Tam sa tento biologicky rozložiteľný odpad spracoval na „kompost“ v priebehu 24 hodín. Navyše stánkari ponúkali jedlo do biologicky rozložiteľných obalov, ktoré sa taktiež kompostovali v elektrickom kompostéri.

Tento rok sa na POHODE spracovalo približne 1,7 tony bioodpadu a z toho vzniklo 170kg kompostu. Ten sa opätovne využije na zmysluplné účely. Organizátori totiž plánujú použiť vzniknutý kompost na zapracovanie do pôdy na mieste, kde každoročne vyrastajú slnečnice. A to je krásny príklad cirkulárnej ekonomiky v sfére odpadového hospodárstva a toho, že aj veľké festivaly môžu elegantne vyriešiť svoj problém s odpadom či využiť ho vo svoj prospech a popri tom aj vzdalávať svojich návštevníkov.

Po určitej hodine v košoch na bioodpad už bolo všetko možné.  Podľa mňa je to len o tom, že na Slovensku sa o tom veľmi málo vie a ľudia nevedia čo presne do tohto konkrétneho koša patrí.

Ale keďže Pohoda vzdeláva, ja verím tomu, že v nasledujúcich rokoch sa to jej návšetvníci naučia a budú triediť bioodpadu čoraz lepšie. A budú tak robiť aj doma. A na Slovensku bude vznikať menej a menej odpadov. Aj vďaka Pohode.

2 roky bez plastovej fólie

Potraviny a jedlo, Život bez odpadov

“Viac ako 2 roky som v kuchyni nepoužila plastovú fóliu.” Toto som povedala minulý týždeň kamarátke. Sama som zostala prekvapená, že naozaj je to už taká dlhá doba a v žiadnom momente som nepocítila potrebu ju použiť.

cling wrap.jpg

foto: Blast Magazine

Tzv. cling film, cling foil alebo prilnávú fóliu pozná každý. Balí si do nej desiatu, nedojedené jedlo dá do misky a prikryje ho touto fóliou, v obchode sú v nej zabalené rôzne druhy ovocia a zeleniny.

Ľudia ju používajú takmer každý deň, ale neuvedomujú si pri tom niekoľko vecí:

  1. prilnavá fólia sa pri používaní znečistí do takej miery, že sa nedá recyklovať, čiže skončí na skládke, alebo v spaľovni.
  2. plasty potrebujú na rozloženie približne 500 rokov (predpokladá sa, že dokonca aj viac)
  3. to znamená, že stopy vašej desiatej budú na tejto planéte ešte veľmi, veľmi dlho.

Ako sa dá prilnavá fólia nahradiť v každodennom živote:

  1. môžete veci baliť do hliníkovej fólie (ale ja nepoužívam ani tú). Jej výhodou je, že sa dá zrecyklovať aj keď sa znečistí,
  2. rôzne krabičky na jedlo: každý z nás ich má doma, niektoré sú plastové, ale oveľa lepšie sú aj rôzne kovové a sklenené nádoby,
  3. papier na pečenie je výbornou náhradou fólie pri balení desiatej a je kompostovateľný!
  4. ja mám obľúbené tieto obaly na sendviče, veľmi ľahko sa udržiavajú a môžete do nich zabaliť naozaj všeličo (okrem vareného jedla samozrejme),
  5. zvyšky jedla môžete dať do misky a prikryť ju tanierikom,
  6. alebo ich môžete dať do menšieho hrnca, ktorý vám nezaberie veľa miesta v chladničke (v zime aj na balkóne),
  7. jedlo môžete uchovávať aj v sklenených zaváraninových fľašiach – sklo je najlepší materiál na skladovanie, neuvoľňuje sa z neho toľko toxických látok ako pri plastoch.
  8. skúste variť tak, aby vám nevznikali zvyšky jedla a nemuseli ste žiadne potraviny dlhšiu dobyú skladovať. Dosiahnete to aj tak, že budete nakupovať menej v rámci jedného nákupu, doma nebudete mať veľkú zásobu potravín, ktoré sa môžu pokaziť, alebo ich treba rýchlo minúť.

Keď si osvojíte tieto jednoduché triky, tak zistíte, že  vám plastová fólia v domácnosti vôbec nechýba. Aby sa zmenili veci aj v supermarketoch bude trvať o niečo dlhšie. Tam môžete urobiť jednu vec – že si jedlo zabalené  do fólie jednoducho nekúpite.

 

Potraviny bez obalu

Potraviny a jedlo, Život bez odpadov

Vždy keď prídem domov z nákupu potravín, prvé čo urobím je, že si strukoviny, semiačka, múky, kaše presypem do sklenených dóz. Tak sa potraviny bezpečne skladujú, dlhšie vydržia a sklenený obal je najbezpečnejší aj z pohľadu obsahu rôznych (pre zdravie) nebezpečných látok. Ale vždy ma na konci štve, že to množstvo obalov čo mi vznikne v koši na plasty je stále vysoké.

Nie som radikálny odporca obalov na potravinách. Viem, že pri masovej produkcii potravín a ich globálnej preprave sa to inak nedá. Ale predsa to do veľkej miery ide.

O tom, že sa potraviny môžu bezpečne predávať aj bez obalu svedčí aj malá predajňa na Bělehradskej 96 v Prahe. Ak ste náhodou v Prahe, zastavte sa v tomto obchodíku.

IMG_6047Obchodík vznikol v roku 2014 a prevádzkuje ho Institut pro podporu šetrné distribuce a uvědomělé spotřeby. Jeho zakladateľmi sú novinár Petr Hanzel ani realitný maklér Ondřej Tesař s priateľmi. Cieľom tejto neziskovej organizácie je umožniť nákup kvalitných a zdravých potravín na váhu do opakovane použiteľných obalov. Pri nákupe si tak môžete priniesť vlastné obaly (sieťky, sáčky, plátené tašky…), môžete si v obchode zakúpiť papierové tašky, alebo šité vrecúška (mimochodom veľmi pekné a pevné).

Obchodík ponúka rôzne druhy obilnín, semiačok, korenín, strukovín a sušeného ovocia. Skladované sú v 5l sklenených nádobách. Vy si vyberiete čo si chcete kúpiť a aké množstvo. V obchodíku vám to odvážia, zabalia do vami prineseného alebo v obchodíku zakúpeného obalu. Pri každej potravine je napísaný názov, cena a odkiaľ pochádza. Väčšina potravín je pôvodom z Čiech alebo Európy.

Táto nezisková organizácia zároveň robí prieskum, ktorý poskytne technologické, logistické a právne zázemie pre systematické zavedenie tohto inovatívno-tradičného typu predaja na trhu v Českej republike. Osvetovými aktivitami šíria povedomie o taktomto spôsobe nákupu.

Tento projekt získal aj Social Impact Award. V ďalších fázach chcú prevádzkovatelia rozšíriť sortiment o prírodnú čapovanú drogériu (o ktorej som písala tu) a krmivo pre domáce zvieratá, otestovať udržateľný rozvoz potravín až k spotrebiteľovi domov.

Obchodík je veľmi príjemným miestom. S prevádzkovateľmi sa môžete o potravinách porozprávať, vymeniť si recepty a ak máte záujem o zodpovedný spôsob života, tak vám poradia kde v Prahe nakúpiť oblečenie, drogériu. Ak prídete s malým dieťaťom, je tu veľmi milý detský kútik, odkiaľ vaše dieťa ťažko dostanete 🙂

Nemala som v pláne veľký nákup, ale neodolala som. Najviac ma zaujali sušené moruše biele. Tešila som sa, že si ich budem dávať ráno do kaše. Ale cestu domov neprežili,nedalo sa ich prestať jesť.

Na Slovensku vznikol podobný koncept. Určite sa aj tam pôjdem pozriť a napíšem o tom post. Uvítala by som takýto obchod aj o trošku bližšie k Bratislave. Určite by som tam s radosťou chodila nakupovať.

Palmový tuk si neprosím

Potraviny a jedlo

Každou kúpou keksíku, rúžu alebo lístkového cesta s obsahom palmového tuku prispievate k požiaru v Indonézii.

Screen Shot 2015-11-10 at 22.46.11

V posledných týždňoch sa v mediách objavili hrozivé príbehy a fotografie o horiacich lesoch v Indonézii. Mnohí ľudia zdieľajú články, fotografie ohrozených zvierat a ich mláďat. Známi, ktorí sú na dovolenke v tejto časti sveta píšu o tom ako sa tam nedá dýchať. Iní ľudia im statusy a fotky komentujú, aké to je hrozné, strašné a treba to zastaviť. Nikto z nás by nechcel, aby sa toto dialo za jeho domom. Tak prečo potom každododenne prispievame k tomu, aby sa to dialo za domom iných ľudí?

Screen Shot 2015-11-10 at 22.44.34

Kúpou keksíkov, alebo iných potravín a kozmetiky, ktorá obsahuje palmový tuk prispievame do systému, kde je palmový tuk v obrovskej miere používaný. Palmové plantáže sú budované na mieste, kde kedysi existoval prales. Prales sa úplne zničí (najčastejšie úmyselným požiarom) a nahradí sa monokultúrou palmy, ktorá produkuje plody. Z týchto plodov sa vyrába palmový tuk .Tento tuk je veľmi lacný a tak sa čoraz častejšie využíva pri priemyselnej výrobe potravín a kozmetiky.

Palový tuk nie je zdravá náhrada, práve naopak. Mnohé vedecké štúdie preukázali, že nakoľko ide o saturované tuky, negatívne ovplyvňuje srdcovo-cievnu sústavu. Takže pri jeho konzumácii neprispejete ani ľuďom, ktorých ohrozuje pestovanie a ani sebe.

Pri najbližšom nákupe preto pozorne čítajte z čoho je výrobok zložený. Ak obsahuje palmový tuk, tak ho radšej vráťte späť do poličky a vyberte si iný, ktorý tento tuk neobsahuje. Urobíte tým veľký krok. Aj pre svoje zdravie aj pre niekoho život na inej strane planéty.

photo: pinterest

Pitím kávy v kaviarni pomáhate životnému prostrediu

Potraviny a jedlo

Ak ste kaviarenský povaľač, chránite prírodu viac ako niekto, kto si doma varí kávu z kapsule.

coffee i love you

Čierna ako polnoc v bezmesačnej noci. Takú vždy pijával Agent Cooper v Twin Peakse. Ja mám rada krátke espresso, bez mlieka, cukru a bez baleného keksíku. K tomu pohár obyčajnej vody.

Doma si ráno varíme kávu v koťogu a poobede v džezve. Dno z kávy si odkladám do nádoby. Tento obsah potom vysypem do kompostéra na komunitnej záhrade, alebo do nej nalejem vodu a zalejem ňou kvety. Je to výborné hnojivo pre rastliny.

Alebo si lyžicu kávy zmiešam s lyžicou olivového oleja a urobím si telový píling. Je to oveľa šetrnejšie k prostrediu ako pílingy, ktoré kupujete v drogérii. V predchádzajúcom blogu sme písali aj prečo.

Kávovar, pri ktorom sa na výrobu kávy (alebo aj iného nápoja) používajú kapsule je lacný. Ale káva vás vyjde poriadne draho. Až niekoľkonásobne viac, ako ktorákoľvek iná káva. Len si zrátajte koľko stojí 1kg kávy v obchode a koľko stojí jedno balenie kapsúl. K tomu si ešte prirátajte poplatok za odvoz odpadu.  Lebo z kapsúl vznikne odpad a za jeho odvoz tiež niečo zaplatíte.

Ročne milióny ton kapsúl na svete skončí na skládkach. Odpad, ktorý sa tu bude ďalších 30 rokov rozkladať. Nemusí to tak byť a k tomu viete prispieť aj vy. Každý deň. A môžete začať aj hneď dnes.

caps_pic

photo: pinterest