Obaly s včelím voskom – perfektná náhrada jednorazových fólií

Potraviny a jedlo, Život bez odpadov

Ako žiť bez plastovej fólie alebo alobalu?

Jednorazové obaly nám tvoria najviac odpadu. Na mnohé z nich si ľudia veľmi rýchlo zvykli a používajú ich bežne. Je to veľmi pohodlné: použiť a zahodiť. Ale už dnes vieme, že po zahodení je s nimi ešte veľa práce. Obaly sú znečistené potravinami a tak je ich recyklácia veľmi náročná a v mnohých prípadoch takéto obaly skončia na skládkach odpadov, kde sa rozkladajú až 300 – 500 rokov. Vieme ich pritom nahradiť oveľa ekologickejšími obalmi, alebo alternatívami.

e27a75951361588519629b76031814bf

Prednedávnom som písala článok o tom, ako už dva (teraz sú to už tri!) roky žijeme bez plastovej fólie a alobalu. Alobal sme si priali mať iba v situácii kedy bol u nás kamarát, ktorý si priniesol vlastnú shishu a výborný tabak, ktorý chceli všetci skúsiť. Chvíľu nastala panika, ale použili sme obal z čokolády. Takže sme situáciu zachránili. Plastová fólia nám naozaj nikdy nechýbala.

Nakoľko rada experimentujem s novými možnosťami, urobila som tak trochu krok späť a skúsila jednu alternatívu, ktorá sa v poslednej dobe objavila na trhu. Obaly z látky, potiahnuté živicou, prírodným olejom a včelím voskom.  Spojenie týchto prírodných materiálov veľmi dobre spolu funguje a uchováva vaše potraviny dlho čerstvé. Môžete si do nich zabaliť  zeleninu, ovocie, bylinky, syry.

Ja som sa rozhodla vyskúšať Abeego a v budúcnosti určite skúsim aj verziu vyrobenú na Slovensku. Vybrala som si balenie 3ks rôznych veľkostí a pravdu povediac, bola to dobrá voľba.

7c6dacc1b9e99eaf8a29f3827d95d625

Zistila som, že to až taký krok späť nie je. Tento obal pomohol pri skladovaní byliniek, alebo polky nedojedeného melóna. Dokonca ním teraz zakrývam aj cesto, alebo vločky namočené na noc, lebo lepšie priľnú na misku, tanier, ovocie. Vosk svojimi priľnavými vlastnosťami po jemnom pritlačení o nádobu, tanier vákuovo uzavrie akúkoľvek nádobu. Používam ich aj na cestovanie. Ideálne sú na zabalenie desiatej, olovrantu, alebo nakrájanej zeleniny. A výborne slúžia aj na dovolenke, lebo ich máte stále po ruke, nemusíte vôbec používať ani plastovú fóliu ani alobal ani na druhom konci sveta.

Údržba je veľmi jednoduchá: po použití ho pretriete mokrou handrou, alebo umyjete a necháte vysušiť. Jeden obal vám vydrží rok a viac (podľa toho ako intenzívne ho používate) a po ukončení jeho funkcie je kompostovateľný.

Skladovanie je ideálne niekde po ruke v kuchyni pri izbovej teplote (do 35°C). Môžete ho skladovať narovnaný medzi kuchynskými doskami, alebo zrolovaný niekde v šuplíku alebo na poličke. Používaním sa na určitých miestach obal pokrčí, ale funguje stále perfektne.

FullSizeRender 22

Viem, že každý z nás má hranice osobného komfortu niekde inde. Ale takéto riešenia mi stále potvrdzujú, ako komfortne vieme žiť aj viac v súlade s prírodou a tvoriť menej odpadu bez toho, aby sme tieto hranice museli posúvať veľmi ďaleko.

Reklamy

O Zero Waste je na Slovensku veľký záujem

Život bez odpadov

21.3.2017 na Slovensko prišla Bea Johnson po prvýkrát na Slovensko hovoriť o téme Zero Waste. Na jej prednášku prišlo do Nu Spirit Clubu v Bratislave takmer 170 ľudí. Zaujímavé, poviete si – toľko ľudí má o túto tému záujem. Čo je však zaujímavejšie, že hneď deň potom 22.3.2017 mala v KC Dunaj prednášku slovenská blogerka presne na túto istú tému – a prišlo 250 ľudí. Nie je to o tom koľko kam prišlo ľudí – ide o to, že obe sály boli do posledného miesta vypredané. Táto téma ľudí zaujíma, sú ochotní prísť večer na prednášku o odpadoch, aby si o tom viac vypočuli, aby sa pýtali a dozvedeli sa to, čo ich v súvislosti s odpadmi trápi.

Iva Prednasky-22

Veľmi zaujímavý článok v týchto dňoch vyšiel aj na portáli Čierna labuť  a čo je dôležité o tejto téme sa bude hovoriť stále viac a viac. Najbližšie aj na Dobrom trhu túto sobotu 22.4.2017 na Jakubovom námestí.

Čo trápi obyvateľov Slovenska v súvislosti s odpadmi?

Trápi ich to čo sa s nimi deje potom ako sa veci stanú odpadmi. Málokto si uvedomuje dopad vecí na naše životné prostredie predtým ako sa stanú odpadom – že do akej miery vplýva získavanie prvotných surovín z prírody, ich výroba, transport a distribúcia na naše životné prostredie.

Trápi ich viac to, čo sa na Slovensku s odpadmi deje. Všetci majú pocit, že doma triedia, v mnohých veciach nemajú jasno, ale snažia sa nájsť informácie. Všade, na internete, píšu maily do zberoviek, na obecné úrady, mne na mail, ku nám do Inštitútu a na adresy mnohých mojich kolegov. Lebo ich to trápi. A čo ich trápi viac, že majú pocit, že aj napriek ich snahe robiť to čo najlepšie, to čo sa deje ďalej s odpadmi dáva obraz o tom čo sa s nimi skutočne deje. Obávajú sa totižto najmä toho, že tá ich snaha je márna – lebo aj tak všetko skončí v spaľovni (v Bratislave) a inde na skládke. Veď skládkujeme z krajín EÚ takmer najviac  (67%) a triedime a recyklujeme rekordne málo (8-12%). Máme 118 skládok odpadov, ktoré každý rok poctivo zapĺňame.

O niektorých komoditách majú ľudia dilemy – kam patria a či to vôbec doma dobre triedia. Zistili sme, že ľudia, keď si nie sú istí  tak radšej svoje odpady zahodia do čiernej nádoby namiesto do nádoby na triedený zber – lebo si nie sú istí či to vytriedili správne, tak to radšej nebudú triediť vôbec.

Na verejných podujatiach a na verejných priestranstvách sa odpad tiež netriedi. Obyvatelia by uvítali, keby to bolo inak – lebo majú zlý pocit z toho, že všetko dávajú do jedného vreca.

A ktorá otázka ľudí trápi najviac? Ako môžu obyvatelia bytoviek triediť bioodpad alebo ho prípadne aj sami skompostovať? O domáce a komunitné kompostovanie je veľký záujem a ľudia sa toho neboja. Práve naopak, aj vo veľkom meste ako je Bratislava by uvítali viac komunitných kompostovísk a viac hnedých nádob aj na kuchynský biologicky rozložiteľný odpad. Lebo každý si uvedomuje, že tohto odpadu má v svojej domácnosti najviac.

O nič menej dôležité je to, že vnzikajú rpvé verejné podujatia, ktoré sa snažia znížiť svoju ekologickú stopu už len produkciou odpadov. Keď som minulý rok písala post o Dobrom trhu, ani by ma vo sne nenapadlo, že takto o rok bude prvý Dobrý trh bez odpadov.

IMG_7970

Čo to vlastne znamená?

Pri výbere predajcov sa zamerali na tých, ktorí nezabúdajú na životné prostredie a inovatívnym spôsobom ho šetria. Okrem prírodných, regionálnych a férových produktov budeme pri výbere predajcov prihliadať teda aj na to, ako zelení sú.Čo všetko budú musieť spĺňať  predajci?
1. Tovar nemôžu baliť do igelitových alebo mikroténových sáčkov.Alternatívou môžu byť papierové alebo úplne bez obalu.
2. Pri predaji jedla musia používať kompostovateľný riady a príbory. Na Dobrom trhu nenájdete žiaden polystyrénový obal na jedno použitie.
3. Na Dobrom trhu sa budú používať zálohovateľné plastové poháre. Kopy kelímkov, ktoré po dopití končili v kontajneri sa tak stanú minulosťou.
4. Zvyšky jedla a potravinový odpad budeme kompostovať priamo trhu. Čo sa na trhu vyprodukuje, zužitkuje sa na priamo mieste – to je základný princíp cirkulárnej ekonomiky. Vyskúšali sme to už aj na Panenskej.
5. Obaly si predajci môžu zaúčtovať extra. Zákazníci si môžu priniesť svoje nádoby, alebo si kúpiť len samotný produkt. A nie mnoho nepotrebných obalov, v ktorých je zabalený.

Môžete sa tešiť aj na workshop o kompostovaní s Braňom Moňokom z Priateľov Zeme – SPZ o 14.00 a na diskusiu o odpadoch o 16.00 na Zero Waste Stage (áno, máme vlastný stage!). Po celý deň budú prebiehať workshopy s Free Food a Luckou z blogu http://doposlednejomrvinky.sk a Umelohmotné a jeden workshop o šití bude aj s Pajou o 11.00 a 15.00.

A ja sa teším na vás všetkých v Zero Waste zóne!

Aký má zmysel zobrať si vlastnú tašku na nákup?

Život bez odpadov

Každá naša vec, ktorú vlastníme necháva za sebou ekologickú stopu. Tak aj naša plátenná taška, ktorú si berieme na každý nákup. Ako je to v porovnaní s igelitkou? 

Keď sa človek ponorí hlbšie do vecí a súvislostí, zisťuje aké je všetko veľmi zložité. Preto pomáha nadhľad ľudí, ktorí o veci vedia menej, spýtajú sa vás jednoduchú otázku a vám okamžite príde odpoveď, ktorú ste v podstate hľadali.

A toto bol aj prípad, ktorý sme riešili už viackrát v rámci polemiky či má väčšiu ekologickú stopu igelitka, alebo plátenná taška. Každý si okamžite povie, že určite igelitka, lebo pozeráme množstvo fotiek, filmov a príbehov o tom čo všetko igelitky spôsobujú. Ale vedeli ste, že aj naše plátenné tašky zanechávajú ekologickú stopu?

Ako som písala v úvode – všetko čo sa na svete vyrobí zanecháva stopu. Lebo na všetko potrebuje prírodné zdroje (pôdu na pestovanie, voda a elektrina na  výrobu textílií, elektriku a vodu na výrobu, ropu na transport…). Tak aj naše plátenné tašky. A keď sa pozrieme na porovnanie tzv. LCA (Life Cycle Assesment )- hodnotíme celý životný cyklus výrobku od výroby, cez spotrebu až po to, kedy sa vec stane odpadom.

Ktoré z našich tašiek nechávajú teda neväčšiu stopu?

  1. Igelitka necháva síce najmenšiu stopu pri jej výrobe a transporte, ale vieme, že ide o jednorazovú vec, ktorá sa možno občas použije aj viackrát, ale recyklovať je ju veľmi náročné. Z igelitky sa totižto nikdy nevyrobí nová igelitka. O ich poletovaní po krajine, ako sa šíria v okolí skládok, že ohrozujú morské živočíchy, rozkladajú  sa niekoľko stoviek rokov niet vôbec pochýb – z tohto dôvodu je igelitka tou najhoršou voľbou, ktorú pri nákupe môžete zvoliť
  2. plátenná taška -na prvý pohľad najlepšie riešenie. Ale nie je to úplne tak z pohľadu ich výroby. Na výrobu plátennej tašky (z bavlny alebo konope) potrebujete pôdu, na ktorej pestujete rastliny na výrobu vlákien, z vlákien vyrobíte látky, z látky tašku. Vyžaduje si to veľké množstvo vody a elektriny. Jednu platenú tašku musíte použiť aspoň 120 krát na to, aby sa jej ekologická stopa vyrovnala igelitke. Ale ak nakupujete 2X do týždňa (čo určite každý z nás robí), tak za rok ste si stopu vyrovnali a nehovoriac o tom, že ste planétu ušetrili 466 igelitiek, koľko minie priemerný Slovák. Prírodné tašky sa navyše po ich absolútnom zodratí po x rokoch používania môžu upcyklovať na rôzne iné veci a na konci života dokonca skompostovať.
  3. tašky z polyesteru – sú tašky vyrobené z tenkých plastových vlákien. Sú veľmi ľahké, ľahko sa udržiavajú a veľa vydržia. Ich ekologická stopa  pri výrobe je nižšia ako u platených. Problémom však zostáva ich život, keď sa úplne zničia (čo je niekoľko rokov) a tieto vlákna sú opäť predmetom recyklácie pri ktorej sa už z takejto tašky nová taška nevyrobí. Takúto tašku musíte použiť 7x na to, aby sa náročnosť výroby vyrovnala igelitke.
  4. polypropylenové tašky (na prestavenie ako vyzerá – každý z nás má doma veľkú modrú IKEA tašku) je taška takisto vyrobená z plastových vlákien, ale na rozdiel od polyetylénu, kde vlákna sú veľmi jemné, vlákna polypropylénu sú oveľa hrubšie a vydržia veľa (každý z nás to pri sťahovaní alebo cestovaní zistil). Aj táto taška má vyššiu ekologickú stopu ako napríklad igelitka, ale iba 11x. Takže ak takúto tašku použijete 11x a vyrovnáte svoju stopu jednej igelitke. Vzhľadom na ich trvácnosť určite svoju stopu znížite.

Vyzerá to celé strašne komplikovane. Čo teda, akú tašku kúpiť, naozaj si treba prerátavať každý gram uhlíkovej stopy? Kto má na toto čas? To boli aj moje otázky, keď som nad tým rozmýšľala…ale potom prišla otázka “zvonku”, ktorá znela “tak čo by si mi teda odporučila urobiť?”

A vtedy mi bolo jasné – podstatné je mať iba toľko tašiek koľko potrebujeme a hlavne, aby boli opakovane použiteľné – nie jednorazové, ktoré aj keď dáte do triedeného zberu, z nich už tašku nikto nevyrobí. Platené tašky majú síce najväčšiu stopu pri výrobe, ale mojou sú častou voľbou práve pre ich dopad potom ako ich už raz nebudem potrebovať. Čo je ešte veľmi veľmi ďaleko.

photo1: pinterest
photo 2: Pán Medvedík
Photo 3: Nezmar

 

Nakúpiť bezobalovo môžete aj on-line

Život bez odpadov

Nakúpiť potraviny on-line, ktoré Vám niekto privezie priamo domov je sen mnohých ľudí. A nakupovať ich on-line dokonca aj bez obalov, bol jeden z mojich snov, ktorý sa mi aj splnil.

Pre mňa je, priznám sa, nakupovanie vcelku oštara. Nerada chodím nakupovať oblečenie, topánky a darčeky na Vianoce sú pre mňa nočná mora. U potravín je to však úplne inak. Milujem chodiť na trhy a do malinkých obchodov s potravinami, kde objavujem nové chute, nové druhy obilnín, strukovín, korenín…Podobne to mám s kozmetikou. Rada sa držím toho čo poznám, ale vždy pozerám čo je nové na trhu čo by stálo za vyskúšanie.

Väčšinu svojich nevyhnutných nákupov (napr. keď už naozaj, ale naozaj potrebujem nové topánky) riešim hlavne on-line u mojich overených značiek a ich e-shopoch. U potravín som to doteraz neskúšala a už vôbec som to neskúsila priamo do mojich sieťok. Nevedela som si predstaviť ako to môže fungovať.

Ale funguje to. V on-line obchode bezopadu.sk môžete nakúpiť všetky možné druhy obilnín, strukovín, orechov, semiačok, cestovín, korenín…proste veci od výmyslu sveta a to dokonca bez obalov. Nie, nepríde Vám to v krabici všetko pomiešané, ale pri nákupe môžete zvoliť obal do akého vám tovar zabalia – papierové vrecúško, sklenená fľaša, alebo vlastný obal.

Ja som pri mojom nákupe zvolila dve možnosti: múky som si objednala v papierových obaloch (inak veľmi kvalitných, neroztrhnú sa pri vybaľovaní a určite ich použijete ešte raz napr. Pri ďalšom nákupe v tomto istom obchode) a potom vlastné obaly – moje toľkokrát spomínané sieťky a vrecúška. Tie som poštou poslala na adresu obchodíku.

Bola som veľmi zvedavá, ako rýchlo príde moja objednávka. Za dva dni bola späť – dokonale zabalené moje strukoviny, orechy a múky v krabici, ktorá evidentne už raz poslúžila – čo mňa nesmierne teší, že sa jej životnosť takto predĺžila a neskončila ešte v triedenom zbere.

Keď som zverejnila môj post o tom, že idem to vyskúšať, tak sa vynorilo množstvo otázok či nezanechávam väčšiu ekologickú stopu, keď posielam obaly poštou, ako keby som išla kúpiť niečo do supermarketu hoci aj balené? Keby som kupovala jednu vec, tak sa to samozrejme neoplatí, ale pri väčšom nákupe to jednoznačne zmysel má. A to je tiež jedna z dôležitých vecí -kupovať väčšie balenia potravín, ktoré používame často, alebo ich môžeme dlho skladovať bez toho, aby sa pokazili. Tým si výrazne pomáhame v tom, aby sme vytvorili menej odpadu z obalov. A to je prípad práve aj sortimentu, ktorý má tento obchod. Preto som sa rozhodla pre veľký nákup -najmä orechov, múk (keďže aj idú Vianoce a dokonca aj ja budem piecť koláčiky), strukoviny, ktoré bežne používame pri varení ako červená šošovica, alebo obilniny ako jačmenné krúpy. Kúpila som aj sušené moruše, ktoré milujeme a málokde ich je dostať. Ich potraviny sú vo veľkej miere lokálne. Takže už tým, keď nakúpite u nich lokálne potraviny, znižujete tiež svoju stopu v porovnaní keby ste kúpili potraviny dovezené zo zahraničia, ktorý kupujete v supermarketoch.

Ja za seba teda môžem povedať, že som konceptom, ktorý zvolili zakladatelia tohto obchodu – manželia Fekiačovci, nadšená. Vyhovuje mi ich ponuka a aj spôsob komunikácie a rýchlosť vybavenia objednávky. Určite toto nebol môj posledný nákup. A krabicu z nákupu som si odložila, ešte poslúži.

 

Keď sa spojí súčasný design a vermikompostovanie

Život bez odpadov

“A vieš mi odporučiť aj niečo pekné do bytu?” je veľmi častá otázka ohľadne kompostovania v byte. Dlho som hľadala produkt, ktorý by designom spĺňal estetické kritériá aj mojich náročných  kamarátov a zároveň plnil aj funkciu, ktorú má. A našla som ho!

Krásny, minimalistický model Urbalive od českej firmy Plastia navrhol súčasný český designér Jiří Pelcl. Spojili sa v ňom presne tie stránky, ktoré som hľadala – že sa hodí do pekného (a aj minimalistického) interiéru a ako kompostér spĺňa svoju funkciu. Pri vermikompostovaní sa využíva schopnosť dážďoviek premieňať biologické zvyšky na organické hnojivo – Vermikompost. Vermi kompostér zredukuje odpad vo vašej domácnosti až o 30%. Všetky šupky a zvyšky z kuchyne  vám skompostuje pomocou Kalifornských dážďoviek, ktoré všetko usilovne zjedia a vznikne vám pekné hnojivo pre vaše bylinky.

Aby som si o tom zistila čo najviac, mala som možnosť si ho otestovať pramo u mňa doma a vedela poradiť čo áno, čo nie a celkovo ako na to.

Kde ho umiestniť?

Vermikompostér musíte mať umiestnený v interiéry. Dážďovky požadujú stabilnú teplotu okolo 20°C. Ak by ste ho umiestnili vonku, tak vplyvom chladu, alebo vysokých teplôt môžu uhynúť.

Mali by ste ho umiestniť v tmavšom kúte vášho bytu – dážďovky sú svetloplaché – nemajú radi keď im presvitá príliš veľa svetla. Ak však máte veľa svetla v byte, zvoľte si tmavšiu verziu kompostéra.

img_6863

Čo tam môžete dávať?

  • šupky z kuchyne, ktoré vám vzniknú pri príprave jedla,
  • škrupiny z vajec,
  • servítky,
  • a aj rolky z toaletného papiera.

Čo do Vermikompostéru nepatrí:

  • mliečne výrobky
  • chuťovo výrazné potraviny ako zázvor alebo veľké množstvo citrusov
  • kosti
  • zvyšky mäsa
  • tuky

Zo začiatku kompostovanie nevyhadzujte zemiakové šupky alebo zvyšky z hlúbovej zeleniny. Malý počet dážďoviek na začiatku nemôže svojimi enzýmami kompost rozložiť a tieto zvyšky by potom mohli zapáchať.

Koľko odpadu skonzumuje dážďovka denne?

Množstvo odpadu závisí od počtu dážďoviek. 500g dážďoviek skonzumuje cca 250g odpadu denne (Kalifornskej dážďovky cca 400-500g denne), čo zodpovedá zhruba množstvu, ktoré vyprodukuje 4 členná rodina za deň.

Ako využiť kompost?

Pamätajte, že kompostu vám vznikne oveľa menej ako dávate stravy, takže v konečnom dôsledku toho kompostu nikdy nie je také množstvo, aby sa nespotrebovalo. Ale zase nebudete musieť kupovať balané hnojivo v záhradkárstve – nespotrebujete ďalší plastový obal!

Na spodnej časti kompostéra je kohútik, ktorý keď otvoríte tak vám vytečie tzv. „dážďovkový čaj“. Je to veľmi cenné hnojivo, zmiešajte ho s vodou 1:1 a môžete ho okamžite použiť na rastlinky (buď ich rozprašovačom postriekate, alebo zalejte nimi rastlinu v kvetináči).

Pri vyberaní kompostu musíte dážďovky nalákať do druhého poschodia, aby vám uvoľnili kompost – dávajte im potravu do prázdnej časti kompostéra spolu s malou časťou kompostu. Oni pôjdu za jedlom. Do plnej časti im už potravu nedávajte.

img_7179

Ak si chcete jednoduchý pozrieť návod k vermikompostovaniu, tak nech sa páči TU.

Francúzsko zakázalo jednorázové plastové taniere, vidličky a poháre. A čo Slovensko?

Život bez odpadov

Svet obletela správa o tom ako Francúzsko zakázalo používať jednorazové plastové príbory, taniere, poháre.  Je to len jedno z množstva opatrení, ktoré Francúzsko postupne zavádza na to, aby v krajine vznikalo čo najmenej odpadov.

Francúzsko ako jedna z prvých krajín začala boj proti plytvaniu potravinami.  Supermarkety majú zakázané vyhadzovať nespotrebované jedlo a okrem toho urobilo skvelú kampaň na “škaredú zeleninu“. Tým ročne zníži celkové množstvo vyhodeného jedla, ktoré inak by skončilo na skládke alebo v bioplynovej stanici. Ako vieme, tieto služby sú veľmi ekonomicky náročné  a skládkovanie je spôsob likvidácie odpadu, ktorý zanecháva najväčšeiu uhlíkovú stopu.

Minulý piatok Francúzsko však schválilo ďalšie opatrenie: od roku 2020 bude vo Francúzsku zakázané používať jednorázové obaly na jedlo, príbory a poháre. Prečo je to vlastne dobrá správa?

styrofoam640-629x424

  1. väčšinou ide o jednorazové produkty. Použijeme ich a vyhodíme,
  2. veľmi ťažko sa recyklujú resp. málokedy sa recyklujú, lebo sú silno znečistené. Väčšinou končia v spaľovniach odpadu, alebo na skládke,
  3. jednorazové polystyrenové obaly obsahujú styrén a benzén (to vôbec neznie dobre). Obe látky reagujú pri dotyku s teplom, takže ak si dávate teplý obed v polystýrenovom obale – dávate si s obedom aj kus plastu,
  4. výroba týchto obalov a produktov veľmi zaťažuje životné prostredie, lebo na ich výrobu je potrebné ťažiť nerastné suroviny (najmä ropu),
  5. výroba polystyrénu je piaty najväčší výrobca nebezpečného odpadu. 57 rôznych chemikalií sa vylučuje počas ich spaľovania,
  6. no a veľký argument pre všetkých nás: jednorazové obaly a plastové príboty sa rozkladajú aj 500 ROKOV!

Viete si to teraz predstaviť? Dáte si zdravý obed v plastovom obale. Ale už nie je taký zdravý, keďže ste si k nemu dali kúsok plastu. A ďalšia vec – potom ako ho dojete, zvyšky vášho obeda budú vo vašom okolí ešte 500 rokov (skládok na Slovensku máme 122, takže sa to nebude rozkladať na opačnom konci sveta, bude sa to rozkladať niekde vo vašom okolí). Takže ešte takmer 20 generácií po vás bude riešiť problémy s rozkladajúcimi plastami v ich okolí.

Keďže žijeme na Slovensku, kde nám tieto opatrenia neprináša štát svojimi rozhodnutiami – rozhodnutia môžeme urobiť my – spotrebitelia. Sami vieme urobiť kroky, ktorými zabezezpečíme, aby nám vzniklo menej odpadov. A to je dôležité – predchádzať tomu, aby odpady vznikli. Môžete to urobiť veľmi jednoducho:

  1. do práce si pribaľte obal na potraviny z domu. Moje obľúbené sú napríklad tieto,
  2. nebojte sa pýtať si jedlo do vlastného obalu, reštaurácie s tým nemajú žiaden problém,
  3. zistite, ktoré reštaurácie vo vašom už teraz dávajú jedlo a nápoje do kompostovateľných obalov. Nakupuje jedlo u nich.
  4. kávu, čaj a všetky nápoje si môžete dať do vlastného pohárika, môj obľúbený je tento,
  5. malé viechy a vinárne vám načapujú víno do sklenených fliaš (niekde sa dajú dokonca aj vrátiť),
  6. poháre na piknik pribaľte opakovane použiteľné (plastové, sklenené),
  7. pivo nakupujte vo vratných sklenených fľašiach – je to najbezpečnejší (z hľadiska toho ako ovplyvňuje obsah v obale) a je to najekologickejší obal,
  8. vodu si čapujte do vlastnej fľaše. Mojou srdcovkou sa toto leto stala sklenená fľaša , dokonca je aj s obalom (proti rozbitiu a čiastočne aj izoluje fľašu). Najviac ma teší to, že jej objem je 1L, takže mi vydrží dlho,
  9. príbor si môžete zobrať vlastný, alebo veľmi spratné sú drevené paličky. Niektoré prevádzky ponukajú drevené príbory. Sú síce jednorazové, ale sú aspoň kompostovateľné,
  10. nebojte sa, že akýmkoľvek z týchto rozhodnutí prídete o komfort.

 

Keď namiesto 1,7 tony odpadu vznikne 170 kg kompostu – to je POHODA!

Potraviny a jedlo, Život bez odpadov

Pohoda je iným festivalom v tom, že vzdeláva a vychováva svojich návštevníkov. Je tu veľa diskusií o ľudských právach, literatúre, vzdelávaní, tolerancii…a je to jediný festival v strednej Európe, na ktorom sa triedi biologicky rozložiteľný odpad a dokonca sa priamo v areáli aj kompostuje.  Tento rok sa na POHODE spracovalo približne 1,7 tony bioodpadu, ktorý sa opätovne využije na zmysluplné účely. 

festival

photo: JASON CHO: dobrovoľník z Clean Vibes sa snaží separovať biologicky rozložiteľný odpad na festivale Bonnaroo Music Festival v Tennessee, Jún 2016

Veľké festivaly ako GlastonburyOutside LandsCoachellaElectric Forest už podnikajú určité kroky k tomu, aby boli šetrnejšie k životnému prostrediu a inšpirovali aj svojich návštevníkov správať sa zodpovedne. Vlna separácie zložiek, ako sú napríklad plasty, sa pomaly udomácňuje (taktiež predchádzanie vzniku tohto odpadu vďaka spoplatneným a vratným nápojovým pohárom) a je dobre známa.

Ale napríklad potravinový odpad tvorí obrovský podiel z celkového odpadu a máloktorý festival sa zaoberá jeho recykláciou. Všetok totižto poputuje na skládku a je tretím najväčším prispievateľom emisií skleníkových plynov. Keď je kuchynský odpad ukladaný na skládky a tam hnije, uvoľňuje sa metán, ktorý je zodpovedný za všeobecne známy skleníkový efekt. Ak sa však tento odpad skompostuje, tomuto efektu sa predíde a okrem toho vznikne hnojivo, ktoré je nášmu prostrediu užitočné. A to je jednou z ciest ako sa správať k našej planéte zodpovedne.

Zaradenie systému separovania a kompostovania kuchynského odpadu do zelených odpadových programov kultúrnych festivalov je jedným z akčných a pokrokových krokov. Cieľom týchto trendsetterov vo festivalovom merítku je na jednej strane zabezpečiť, aby bolo možné priamo na festivale separovať jednotlivé zložky (koše na separáciu pre návštevníkov, motivácia stánkarov, osveta…), predchádzať vzniku odpadu (zabezpečiť používanie biologicky rozložiteľných pohárov, obalov, servítok, zálohovaných nápojových pohárov…), spracovať odpady svojpomocne (kompostovaním priamo na festivale…) či následne nakladať s odpadom, ako zo zdrojom (odovzdávať bioodpad do bioplynových staníc, nespotrebované zvyšky jedla darovať…). Na druhej strane je snaha naučiť návštevníkov stravovať sa zodpovedne a teda neplytvať potravinami.

IMG_6858

Separácia odpadov na festivale Pohoda, Júl 2016 (photo: Nezmar)

Slovenská POHODA je jedným z festivalov, ktoré môžu ísť príkladom. Pohoda už niekoľko rokov triedi plasty, papier (sklo sa v rámci festivalu nesmie používať, takže sa netriedi) a už je to  tretí rok čo sa pivo čapuje do zálohovaných plastových pohárov (zaplatíte za pohár 2 eurá a po tom, ako dopijete pivo ho vrátite do baru a pohár sa znovu použije. 2 eurá nie je malá suma a každý si uvedomí hodnotu toho plastového pohára a len tak ho nevyhodí – nevznikne tak množstvo pohádzaných plastových pohárov po zemi). Ako jediný festival na Slovensku  Pohoda kompostovala kuchynský odpad v elektrickom kompostéri priamo na mieste jeho vzniku a to počas trvania festivalu. A teda stánky s občerstvením aj návštevníci triedili svoj kuchynský odpad a nespotrebované zvyšky z jedla do nádob na biologicky rozložiteľný odpad a ten následne putoval na spracovanie do elektrického kompostéra. Tam sa tento biologicky rozložiteľný odpad spracoval na „kompost“ v priebehu 24 hodín. Navyše stánkari ponúkali jedlo do biologicky rozložiteľných obalov, ktoré sa taktiež kompostovali v elektrickom kompostéri.

Tento rok sa na POHODE spracovalo približne 1,7 tony bioodpadu a z toho vzniklo 170kg kompostu. Ten sa opätovne využije na zmysluplné účely. Organizátori totiž plánujú použiť vzniknutý kompost na zapracovanie do pôdy na mieste, kde každoročne vyrastajú slnečnice. A to je krásny príklad cirkulárnej ekonomiky v sfére odpadového hospodárstva a toho, že aj veľké festivaly môžu elegantne vyriešiť svoj problém s odpadom či využiť ho vo svoj prospech a popri tom aj vzdalávať svojich návštevníkov.

Po určitej hodine v košoch na bioodpad už bolo všetko možné.  Podľa mňa je to len o tom, že na Slovensku sa o tom veľmi málo vie a ľudia nevedia čo presne do tohto konkrétneho koša patrí.

Ale keďže Pohoda vzdeláva, ja verím tomu, že v nasledujúcich rokoch sa to jej návšetvníci naučia a budú triediť bioodpadu čoraz lepšie. A budú tak robiť aj doma. A na Slovensku bude vznikať menej a menej odpadov. Aj vďaka Pohode.

POHODA – festival iný, ako tie ostatné

Život bez odpadov

Nie, nemyslím tým tohtoročný Line-up, ten má Pohoda spoločný aj s inými festivalmi. Pohoda je pre mňa iným festivalom v tom, že vzdeláva svojich návštevníkov. Je tu veľa diskusií o ľudských právach, literatúre, vzdelávaní, tolerancii…a je to jediný festival v strednej Európe, na ktorom sa triedi biologicky rozložiteľný odpad a dokonca sa priamo v areáli aj kompostuje.  

IMG_6858

Na festivale, kde je okolo 30 000 návštevníkov za 4 dni vzniká celkovo veľké množstvo odpadu. Ale Pohoda už niekoľko rokov triedi plasty, papier (sklo sa v rámci festivalu nesmie používať, takže sa netriedi) a už je to myslím tretí rok čo sa pivo čapuje do zálohovaných plastových pohárov (zaplatíte za pohár 2 eurá a po tom, ako dopijete pivo ho vrátite do baru a pohár sa znovu použije. 2 eurá nie je malá suma a každý si uvedomí hodnotu toho plastového pohára a len tak ho nevyhodí – nevznikne tak množstvo pohádzaných plastových pohárov po zemi).

Veľa sa hovorí o tom, koľko odpadu z potravín každý z nás vyprodukuje. Priemerný Európan asi 80 kg ročne. Ak je Slovákov viac ako 5miliónov, tak ročne je to na Slovensku viac ako 400 000 000 kg alebo 400 000 ton odpadu z potravín ročne. Viete si predstaviť koľko hladných ľudí by sa najedlo z toho čo my sme sa rozhodli vyhodiť? To je však odpad z potravín, ktoré sme ani nerozbalili a vyhodili, lebo sú tesne pred alebo po dátume spotreby.

Okrem týchto sú ešte aj odpady z potravín, ktoré vznikajú tak, že sme jedlo nedojedli. Sú to zvyšky jedla. A tie už po nás nechceme, aby niekto po nás dojedal. Tak čo s nimi? Vyhodiť? Nie, tie sa dajú skompostovať! Rovnako ako aj v prípade domácností a reštaurácií  tak existujú zariadenia aj pre veľké množstvo kuchynského odpadu, ktoré sa za 24 hodín rozloží na kompost. Presne takéto zariadenie bolo použité aj na tohtoročnej (aj aj minuloročnej)  Pohode na skompostovanie kuchynského odpadu.

Údaje o tom koľko sa biologicky rozložiteľného odpadu tento rok na Pohode  zatiaľ nemám. Nedočkavo očakávam výsledky a keď ich dostanem, určite sa s touto správou podelím aj na blogu.

Ak ste si všimli, že po určitej hodine v košoch na bioodpad už bolo všetko možné, dobre ste si všimli. Podľa mňa je to len o tom, že na Slovensku sa o tom veľmi málo vie a ľudia nevedia čo presne do tohto konkrétneho koša patrí.

Ale keďže Pohoda vzdeláva, ja verím tomu, že v nasledujúcich rokoch sa to jej návšetvníci naučia a budú triediť bioodpadu čoraz lepšie. A budú tak robiť aj doma. A na Slovensku bude vznikať menej a menej odpadov. Aj vďaka Pohode.

2 roky bez plastovej fólie

Potraviny a jedlo, Život bez odpadov

“Viac ako 2 roky som v kuchyni nepoužila plastovú fóliu.” Toto som povedala minulý týždeň kamarátke. Sama som zostala prekvapená, že naozaj je to už taká dlhá doba a v žiadnom momente som nepocítila potrebu ju použiť.

cling wrap.jpg

foto: Blast Magazine

Tzv. cling film, cling foil alebo prilnávú fóliu pozná každý. Balí si do nej desiatu, nedojedené jedlo dá do misky a prikryje ho touto fóliou, v obchode sú v nej zabalené rôzne druhy ovocia a zeleniny.

Ľudia ju používajú takmer každý deň, ale neuvedomujú si pri tom niekoľko vecí:

  1. prilnavá fólia sa pri používaní znečistí do takej miery, že sa nedá recyklovať, čiže skončí na skládke, alebo v spaľovni.
  2. plasty potrebujú na rozloženie približne 500 rokov (predpokladá sa, že dokonca aj viac)
  3. to znamená, že stopy vašej desiatej budú na tejto planéte ešte veľmi, veľmi dlho.

Ako sa dá prilnavá fólia nahradiť v každodennom živote:

  1. môžete veci baliť do hliníkovej fólie (ale ja nepoužívam ani tú). Jej výhodou je, že sa dá zrecyklovať aj keď sa znečistí,
  2. rôzne krabičky na jedlo: každý z nás ich má doma, niektoré sú plastové, ale oveľa lepšie sú aj rôzne kovové a sklenené nádoby,
  3. papier na pečenie je výbornou náhradou fólie pri balení desiatej a je kompostovateľný!
  4. ja mám obľúbené tieto obaly na sendviče, veľmi ľahko sa udržiavajú a môžete do nich zabaliť naozaj všeličo (okrem vareného jedla samozrejme),
  5. zvyšky jedla môžete dať do misky a prikryť ju tanierikom,
  6. alebo ich môžete dať do menšieho hrnca, ktorý vám nezaberie veľa miesta v chladničke (v zime aj na balkóne),
  7. jedlo môžete uchovávať aj v sklenených zaváraninových fľašiach – sklo je najlepší materiál na skladovanie, neuvoľňuje sa z neho toľko toxických látok ako pri plastoch.
  8. skúste variť tak, aby vám nevznikali zvyšky jedla a nemuseli ste žiadne potraviny dlhšiu dobyú skladovať. Dosiahnete to aj tak, že budete nakupovať menej v rámci jedného nákupu, doma nebudete mať veľkú zásobu potravín, ktoré sa môžu pokaziť, alebo ich treba rýchlo minúť.

Keď si osvojíte tieto jednoduché triky, tak zistíte, že  vám plastová fólia v domácnosti vôbec nechýba. Aby sa zmenili veci aj v supermarketoch bude trvať o niečo dlhšie. Tam môžete urobiť jednu vec – že si jedlo zabalené  do fólie jednoducho nekúpite.

 

Žiť bez odpadov

Život bez odpadov

Odsťahovať sa z mesta na dedinu, nič nekupovať, nechodiť do práce, byť úplne sebestačný. Pre mnohých z nás, ktorí žijeme v meste je žiť takýto život nepredstaviteľné. A pre mnohých je práve toto predstava o zero waste živote – spôsobe života, pri ktorom netvoríme žiaden odpad.

Ale to vôbec nie je tak.

zero waste 5

Fotograf Gregg Segal urobil sériu fotografií ľudí s ich odpadom, ktorý vyprodukovali za týždeň

Žiť tak, aby ste netvorili odpad môžete aj vo veľkom meste – aj v New Yorku ako to robí Lauren Singer, aj v San Franciscu ako to robí Bea Johnson, alebo v Bratislave – ako sa to do veľkej miery snažíme mnohí z nás.

Ale ako sa to dá? Veď sa to nedá!Ale dá! Ako prvé si nesmiete dať príliš veľké ambície, tak ako aj pri chudnutí (že schudnete 10 kíl a ste nervózni, že ste schudli iba 2. Dajte si cieľ, že schudnete 2 a budete oveľa šťastnješí a postupne posúvajte hranice ďalej a ďalej).

Ako to teda dosiahnúť? Existuje základných 5 princípov, ktoré pri takomto životnom štýle platia refuse-reduce-reuse-recycle-rot:

  1. Refuse (odmietajte) – v praxi to znamená, že nenakupujte nové veci, ktoré  nepotrebujete. Vedeli ste napríklad, že každý z nás nosí iba 20% svojho oblečenia? 80% oblečenia je takzvaných “pre prípad, že…schudnem, priberiem, pôjdem na svatbu, pôjdem tam, možno sa mi to ešete zíde…”nezíde. Kľudne sa zbavte 80% oblečenia a budete nosiť s radosťou všetko čo máte v skrini. Ďalším krokom pri refuse je nekupovať balené veci – najmä potraviny. Ako sa to napríklad už dá aj v Prahe v obchode Bez obalu, alebo na Slovensku on-line v obchodíku bez odpadu. Kúpte si pár vrecúšiek, keď pôjdene na nákup zeleniny a ovocia. Ja to robím bežne aj pri nákupe v obchode a teta pri pokladni sa poteší, že : “zachraňujeme planétu”. To isté platí aj pri kozmetike, kúpte si radšej nebalenú kozmetiku, alebo takú, ktorá je balená v kompostovateľných obaloch. Ako napríklad slovenské značky Ponio a Mylo. Pre všetkých, ktorí sa radi odhodlajú na DYI produkty, veľmi jednoduché je vyrobiť si zubnú pastu, špirálu, alebo líčka (napr. z kakaového prášku!).

 

2. Reduce (zredukujte, znížte množstvo vecí, ktoré používate): vedeli ste, že nosíme iba 20% nášho oblečenia, ktoré inak skladujeme v skrini? Zvyšných 80% je tzv “čo ak?” vecí (“čo ak pôjdem na svadbu, čo ak schudnem, čo ak priberiem). Zbavte sa všetkých vecí, ktoré nenosíte. Darujte ich niekomu, kto ich potrebuje. Neplatí to len pri oblečení, ale aj pri nábytku a pri všetkých drobnostiach, ktoré doma skladujeme a vôbec ich nepoužívame.

second hand

3. Reuse (používajte veci znovu a znovu) – platí to rovnako vo všetkom, ako aj v prípade refuse. Ak máte možnosť (a to máte vždy) kúpte si radšej second hand veci – oblečenie, nábytok, telefón…čokoľvek. Okrem obuvi, tú si napríklad ja kupujem vždy novú. Ale nakupujem naozaj málo. V kuchyny používajte na skladovanie sklenené fľaše alebo vrecúška – tak máte najlepší prehľad čo v kuchyni máte, kde si budete opakovane dávať potraviny, ktoré si kúpite. Akúkoľvek párty môžete zorganizovať bez jednorázových tanierov, príborov, servítok a plastových slamiek. Pred odchodom do obchodu si vždy pozrite čo doma máte a urobte si podľa toho zoznam vecí, ktoré potrebujete kúpiť. A robte radšej niekoľko malých nákupov, ako jeden veľký. Vznikne vám tak oveľa menej odpadu z potravín. Pri cestovaní používajte svoju vlastnú fľašu a obaly na jedlo. Tak za sebou nenecháte kopu odpadkov na každom odpočívadle.

4. Recycle (trieďte odpad/recyklujte) – vieme, že papier, plasty, sklo sa dajú recyklovať. Ak máte možnosť používajte vratné obaly, ak nie, tak poctivo trieďte a pomôžte si pri tom aj aplikáciounadoby triedeny zber5. Rot (nechajte rozložiť) – veľký bonus pre vašu domácnosť – DOMÁCE KOMPOSTOVANIE! 50% odpadu z domácnosti zredukujete kompostovaním. Nemusíte mať záhradu, kompostovať môžete celý rok u vás doma. A budete mať skvelé živiny pre vaše rastliny, nemusíte zo záhradníctva nosť ťažké vrecia s kompostom.

Ako prizvukujú aj Bea a aj Lauren a povedal to aj na Zero Waste minifestivale v Prahe Peter Hanzel z Bez obalu – začnite malými zmenami a postupne sa dostanete ďalej a ďalej. Budete si okolo seba všímať ľudí, ktorí to tak nerobia a postupne nebudete tomu už rozumieť prečo svoje návyky ešte stále nezmenili. Týchto ľudí je dôležité inšpirovať, nie poučovať, že robia niečo zle alebo inak. Skúste to. Naozaj to nie je tažké. Keď sa to darí mne, určite sa to podarí aj každému z vás.