Francúzsko zakázalo jednorázové plastové taniere, vidličky a poháre. A čo Slovensko?

Život bez odpadov

Svet obletela správa o tom ako Francúzsko zakázalo používať jednorazové plastové príbory, taniere, poháre.  Je to len jedno z množstva opatrení, ktoré Francúzsko postupne zavádza na to, aby v krajine vznikalo čo najmenej odpadov.

Francúzsko ako jedna z prvých krajín začala boj proti plytvaniu potravinami.  Supermarkety majú zakázané vyhadzovať nespotrebované jedlo a okrem toho urobilo skvelú kampaň na “škaredú zeleninu“. Tým ročne zníži celkové množstvo vyhodeného jedla, ktoré inak by skončilo na skládke alebo v bioplynovej stanici. Ako vieme, tieto služby sú veľmi ekonomicky náročné  a skládkovanie je spôsob likvidácie odpadu, ktorý zanecháva najväčšeiu uhlíkovú stopu.

Minulý piatok Francúzsko však schválilo ďalšie opatrenie: od roku 2020 bude vo Francúzsku zakázané používať jednorázové obaly na jedlo, príbory a poháre. Prečo je to vlastne dobrá správa?

styrofoam640-629x424

  1. väčšinou ide o jednorazové produkty. Použijeme ich a vyhodíme,
  2. veľmi ťažko sa recyklujú resp. málokedy sa recyklujú, lebo sú silno znečistené. Väčšinou končia v spaľovniach odpadu, alebo na skládke,
  3. jednorazové polystyrenové obaly obsahujú styrén a benzén (to vôbec neznie dobre). Obe látky reagujú pri dotyku s teplom, takže ak si dávate teplý obed v polystýrenovom obale – dávate si s obedom aj kus plastu,
  4. výroba týchto obalov a produktov veľmi zaťažuje životné prostredie, lebo na ich výrobu je potrebné ťažiť nerastné suroviny (najmä ropu),
  5. výroba polystyrénu je piaty najväčší výrobca nebezpečného odpadu. 57 rôznych chemikalií sa vylučuje počas ich spaľovania,
  6. no a veľký argument pre všetkých nás: jednorazové obaly a plastové príboty sa rozkladajú aj 500 ROKOV!

Viete si to teraz predstaviť? Dáte si zdravý obed v plastovom obale. Ale už nie je taký zdravý, keďže ste si k nemu dali kúsok plastu. A ďalšia vec – potom ako ho dojete, zvyšky vášho obeda budú vo vašom okolí ešte 500 rokov (skládok na Slovensku máme 122, takže sa to nebude rozkladať na opačnom konci sveta, bude sa to rozkladať niekde vo vašom okolí). Takže ešte takmer 20 generácií po vás bude riešiť problémy s rozkladajúcimi plastami v ich okolí.

Keďže žijeme na Slovensku, kde nám tieto opatrenia neprináša štát svojimi rozhodnutiami – rozhodnutia môžeme urobiť my – spotrebitelia. Sami vieme urobiť kroky, ktorými zabezezpečíme, aby nám vzniklo menej odpadov. A to je dôležité – predchádzať tomu, aby odpady vznikli. Môžete to urobiť veľmi jednoducho:

  1. do práce si pribaľte obal na potraviny z domu. Moje obľúbené sú napríklad tieto,
  2. nebojte sa pýtať si jedlo do vlastného obalu, reštaurácie s tým nemajú žiaden problém,
  3. zistite, ktoré reštaurácie vo vašom už teraz dávajú jedlo a nápoje do kompostovateľných obalov. Nakupuje jedlo u nich.
  4. kávu, čaj a všetky nápoje si môžete dať do vlastného pohárika, môj obľúbený je tento,
  5. malé viechy a vinárne vám načapujú víno do sklenených fliaš (niekde sa dajú dokonca aj vrátiť),
  6. poháre na piknik pribaľte opakovane použiteľné (plastové, sklenené),
  7. pivo nakupujte vo vratných sklenených fľašiach – je to najbezpečnejší (z hľadiska toho ako ovplyvňuje obsah v obale) a je to najekologickejší obal,
  8. vodu si čapujte do vlastnej fľaše. Mojou srdcovkou sa toto leto stala sklenená fľaša , dokonca je aj s obalom (proti rozbitiu a čiastočne aj izoluje fľašu). Najviac ma teší to, že jej objem je 1L, takže mi vydrží dlho,
  9. príbor si môžete zobrať vlastný, alebo veľmi spratné sú drevené paličky. Niektoré prevádzky ponukajú drevené príbory. Sú síce jednorazové, ale sú aspoň kompostovateľné,
  10. nebojte sa, že akýmkoľvek z týchto rozhodnutí prídete o komfort.

 

Reklamy

no poo, alebo prečo si neumývať vlasy šampónom

Krása a zdravie

Vedeli ste, že najkrajšie vlasy nebudte mať zo všetkých možných prípravkov, ktoré sľubujú volumen, lesk, vlasy bez rozštiepených končekov? Najlepšie čo pre vaše vlasy môžete urobiť je nerobiť s nimi takmer nič.

no-poo

photo: pinterest, ale presne takéto vlasy chcem mať!

Neviem ako to majú iní ľudia, ale ja som sa s mojimi vlasmi dosť natrápila. Síce husté, ale jemné, rýchlo sa mastia, pekné sú iba v deň umytia, na druhý deň už spľasnuté a účes mi žiaden nevydržal viac ako pár hodín.

Predpokladám, že každý čo mal rovnaké, alebo podobné problémy ako ja robil to isté čo ja: nabehol do drogérie a kúpil si prípravky, ktoré mu to pomôžu vyriešiť. Ale nevyriešili. Tak som kúpila iné – lepšie, na ktoré reklamu som vtedy videla v telke. Tam mali vždy všetky modelky krásne vyfúkané vlasy a ja som také chcela mať tiež. Až kým som jednu modelku čo robila reklamu na šampón na vlasy nestretla naživo s jemnými, spľasnutými vláskami, ktoré sa vôbec nepodobali na tie čo mala v televízii. To ma trošku sklamalo.

Ale ani to ma neodradilo. Skúšala som ďalej. Umývala som si ich každý deň (lebo sa mastili), balzamovala (lebo som mala suché končeky  a aj sa mi uzlili), dávala si tužidlo (aby sa pekne vyfúkali), fúkala si ich fénom a nakoniec gélovala, lakovala, aby držali. A držali. Tých pár hodín držali. A potom boli zase také isté ako predtým. Niekedy sa mi zdalo, že aj horšie.

Keď som jedno obdobie bývala v Banskej Štiavnici, bývala tam aj moja kamarátka Brambi. Brambi mi raz len tak pri kávičke rozprávala, ako sa stretla s bývalou spolužiačkou, ktorá kedysi aktívne predávala kozmetiku z katalógu a ráno z domu nevyšla bez kompletného make-upu a dokonalého účesu. Až kým si jedného dňa neprečítala, že koľko chemikálií si žena dá na hlavu a tvár pri takýchto ranných rituáloch. Že vraj minimálne 38. A to ju úplne vydesilo. Predaj z katalógu zavesila na klinec a sama začala postupne redukovať používané prípravky. Keď sa po rokoch stretli, kamoška prišla iba jemne nalíčená a mala veľmi pekné vlasy. Umývala si ich vraj iba raz za mesiac a iba nejakým čajom.

Nechápala som, ako to môže vydržať. Mesiac?!čajom?! Druhá kamarátka pri stole bola Liudmila, ktorá ma dnes zásobuje jej handmade šampónmi. Iba mi potvrdila, že to čo hovorila Brambi je vraj jednoduché. Ona to robí tiež. A naozaj mala vždy pekné vlasy, nikdy som ju nevidela s takými mastnými, ako boli moje.

No zvrat v mojom prípade nenastal ani po tejto skúsenosti. Išla som si ďalej po svojom. Jediné kedy som dokázala neumývať si vlasy bolo, keď som bola pri mori. Vtedy som vydržala aj 10 dní a niekedy aj 2 týždne bez umytia šampónom. A vtedy som si uvedomila ten rozdiel.

A tak som začala študovať prečo to je vlastne všetko tak. Tým, že som si tak často umývala vlasy som si odbúravala prírodný olej – sebum. Moja koža mala preto potrebu ho viac produkovať a preto sa mi mastili vlasy. Keďže som ten prírodný olej hneď zmyla, olej sa nedostal ku koncom a preto som mala suché konce, ktoré sa uzlili. A tak vlastne dookola.

Časom som sa čítaním dopracovala k tzv. „no poo“ starostlivosti o vlasy. To je to o čom mi vlastne hovorili Brambi a Liudka. Umývať si vlasy naozaj iba raz za týždeň, dva, možno aj mesiac. A používať iba vodu, sodú bikarbónu, jablčný ocot, alebo prírodné mydlá na vlasy. Ja som zvolila to posledné – používam Liudkine mydlá a striedam ich s Ponio šampúchmi. Balzamy som používať prestala.

nezmar-no-poo

Po 10 dňoch na dovolenke pri mori bez umytia vlasov

A frekvencia? Momentálna je raz za týždeň, ale blížim sa k cieľu raz za 10 dní.

A vlasy? Vydržia mi 3 dni také ako po umytí, potom si ich dávam niekoľko dní do copu, ale vôbec nemám ten pocit mastných vlasov, ako som mávala. Po umytí sa mi ľahko češú, neuzlia sa a ani končeky nemám suché (dokonca ani po 10 dňoch pri mori).

Uvedomujem si, že možno tento článok píšem predčasne, lebo mám ešte cestu pred sebou. Ale už som nevydržala mlčať o tom, že mám konečne vlasy ako som vždy chcela!

 

Keď namiesto 1,7 tony odpadu vznikne 170 kg kompostu – to je POHODA!

Potraviny a jedlo, Život bez odpadov

Pohoda je iným festivalom v tom, že vzdeláva a vychováva svojich návštevníkov. Je tu veľa diskusií o ľudských právach, literatúre, vzdelávaní, tolerancii…a je to jediný festival v strednej Európe, na ktorom sa triedi biologicky rozložiteľný odpad a dokonca sa priamo v areáli aj kompostuje.  Tento rok sa na POHODE spracovalo približne 1,7 tony bioodpadu, ktorý sa opätovne využije na zmysluplné účely. 

festival

photo: JASON CHO: dobrovoľník z Clean Vibes sa snaží separovať biologicky rozložiteľný odpad na festivale Bonnaroo Music Festival v Tennessee, Jún 2016

Veľké festivaly ako GlastonburyOutside LandsCoachellaElectric Forest už podnikajú určité kroky k tomu, aby boli šetrnejšie k životnému prostrediu a inšpirovali aj svojich návštevníkov správať sa zodpovedne. Vlna separácie zložiek, ako sú napríklad plasty, sa pomaly udomácňuje (taktiež predchádzanie vzniku tohto odpadu vďaka spoplatneným a vratným nápojovým pohárom) a je dobre známa.

Ale napríklad potravinový odpad tvorí obrovský podiel z celkového odpadu a máloktorý festival sa zaoberá jeho recykláciou. Všetok totižto poputuje na skládku a je tretím najväčším prispievateľom emisií skleníkových plynov. Keď je kuchynský odpad ukladaný na skládky a tam hnije, uvoľňuje sa metán, ktorý je zodpovedný za všeobecne známy skleníkový efekt. Ak sa však tento odpad skompostuje, tomuto efektu sa predíde a okrem toho vznikne hnojivo, ktoré je nášmu prostrediu užitočné. A to je jednou z ciest ako sa správať k našej planéte zodpovedne.

Zaradenie systému separovania a kompostovania kuchynského odpadu do zelených odpadových programov kultúrnych festivalov je jedným z akčných a pokrokových krokov. Cieľom týchto trendsetterov vo festivalovom merítku je na jednej strane zabezpečiť, aby bolo možné priamo na festivale separovať jednotlivé zložky (koše na separáciu pre návštevníkov, motivácia stánkarov, osveta…), predchádzať vzniku odpadu (zabezpečiť používanie biologicky rozložiteľných pohárov, obalov, servítok, zálohovaných nápojových pohárov…), spracovať odpady svojpomocne (kompostovaním priamo na festivale…) či následne nakladať s odpadom, ako zo zdrojom (odovzdávať bioodpad do bioplynových staníc, nespotrebované zvyšky jedla darovať…). Na druhej strane je snaha naučiť návštevníkov stravovať sa zodpovedne a teda neplytvať potravinami.

IMG_6858

Separácia odpadov na festivale Pohoda, Júl 2016 (photo: Nezmar)

Slovenská POHODA je jedným z festivalov, ktoré môžu ísť príkladom. Pohoda už niekoľko rokov triedi plasty, papier (sklo sa v rámci festivalu nesmie používať, takže sa netriedi) a už je to  tretí rok čo sa pivo čapuje do zálohovaných plastových pohárov (zaplatíte za pohár 2 eurá a po tom, ako dopijete pivo ho vrátite do baru a pohár sa znovu použije. 2 eurá nie je malá suma a každý si uvedomí hodnotu toho plastového pohára a len tak ho nevyhodí – nevznikne tak množstvo pohádzaných plastových pohárov po zemi). Ako jediný festival na Slovensku  Pohoda kompostovala kuchynský odpad v elektrickom kompostéri priamo na mieste jeho vzniku a to počas trvania festivalu. A teda stánky s občerstvením aj návštevníci triedili svoj kuchynský odpad a nespotrebované zvyšky z jedla do nádob na biologicky rozložiteľný odpad a ten následne putoval na spracovanie do elektrického kompostéra. Tam sa tento biologicky rozložiteľný odpad spracoval na „kompost“ v priebehu 24 hodín. Navyše stánkari ponúkali jedlo do biologicky rozložiteľných obalov, ktoré sa taktiež kompostovali v elektrickom kompostéri.

Tento rok sa na POHODE spracovalo približne 1,7 tony bioodpadu a z toho vzniklo 170kg kompostu. Ten sa opätovne využije na zmysluplné účely. Organizátori totiž plánujú použiť vzniknutý kompost na zapracovanie do pôdy na mieste, kde každoročne vyrastajú slnečnice. A to je krásny príklad cirkulárnej ekonomiky v sfére odpadového hospodárstva a toho, že aj veľké festivaly môžu elegantne vyriešiť svoj problém s odpadom či využiť ho vo svoj prospech a popri tom aj vzdalávať svojich návštevníkov.

Po určitej hodine v košoch na bioodpad už bolo všetko možné.  Podľa mňa je to len o tom, že na Slovensku sa o tom veľmi málo vie a ľudia nevedia čo presne do tohto konkrétneho koša patrí.

Ale keďže Pohoda vzdeláva, ja verím tomu, že v nasledujúcich rokoch sa to jej návšetvníci naučia a budú triediť bioodpadu čoraz lepšie. A budú tak robiť aj doma. A na Slovensku bude vznikať menej a menej odpadov. Aj vďaka Pohode.

POHODA – festival iný, ako tie ostatné

Život bez odpadov

Nie, nemyslím tým tohtoročný Line-up, ten má Pohoda spoločný aj s inými festivalmi. Pohoda je pre mňa iným festivalom v tom, že vzdeláva svojich návštevníkov. Je tu veľa diskusií o ľudských právach, literatúre, vzdelávaní, tolerancii…a je to jediný festival v strednej Európe, na ktorom sa triedi biologicky rozložiteľný odpad a dokonca sa priamo v areáli aj kompostuje.  

IMG_6858

Na festivale, kde je okolo 30 000 návštevníkov za 4 dni vzniká celkovo veľké množstvo odpadu. Ale Pohoda už niekoľko rokov triedi plasty, papier (sklo sa v rámci festivalu nesmie používať, takže sa netriedi) a už je to myslím tretí rok čo sa pivo čapuje do zálohovaných plastových pohárov (zaplatíte za pohár 2 eurá a po tom, ako dopijete pivo ho vrátite do baru a pohár sa znovu použije. 2 eurá nie je malá suma a každý si uvedomí hodnotu toho plastového pohára a len tak ho nevyhodí – nevznikne tak množstvo pohádzaných plastových pohárov po zemi).

Veľa sa hovorí o tom, koľko odpadu z potravín každý z nás vyprodukuje. Priemerný Európan asi 80 kg ročne. Ak je Slovákov viac ako 5miliónov, tak ročne je to na Slovensku viac ako 400 000 000 kg alebo 400 000 ton odpadu z potravín ročne. Viete si predstaviť koľko hladných ľudí by sa najedlo z toho čo my sme sa rozhodli vyhodiť? To je však odpad z potravín, ktoré sme ani nerozbalili a vyhodili, lebo sú tesne pred alebo po dátume spotreby.

Okrem týchto sú ešte aj odpady z potravín, ktoré vznikajú tak, že sme jedlo nedojedli. Sú to zvyšky jedla. A tie už po nás nechceme, aby niekto po nás dojedal. Tak čo s nimi? Vyhodiť? Nie, tie sa dajú skompostovať! Rovnako ako aj v prípade domácností a reštaurácií  tak existujú zariadenia aj pre veľké množstvo kuchynského odpadu, ktoré sa za 24 hodín rozloží na kompost. Presne takéto zariadenie bolo použité aj na tohtoročnej (aj aj minuloročnej)  Pohode na skompostovanie kuchynského odpadu.

Údaje o tom koľko sa biologicky rozložiteľného odpadu tento rok na Pohode  zatiaľ nemám. Nedočkavo očakávam výsledky a keď ich dostanem, určite sa s touto správou podelím aj na blogu.

Ak ste si všimli, že po určitej hodine v košoch na bioodpad už bolo všetko možné, dobre ste si všimli. Podľa mňa je to len o tom, že na Slovensku sa o tom veľmi málo vie a ľudia nevedia čo presne do tohto konkrétneho koša patrí.

Ale keďže Pohoda vzdeláva, ja verím tomu, že v nasledujúcich rokoch sa to jej návšetvníci naučia a budú triediť bioodpadu čoraz lepšie. A budú tak robiť aj doma. A na Slovensku bude vznikať menej a menej odpadov. Aj vďaka Pohode.

2 roky bez plastovej fólie

Potraviny a jedlo, Život bez odpadov

“Viac ako 2 roky som v kuchyni nepoužila plastovú fóliu.” Toto som povedala minulý týždeň kamarátke. Sama som zostala prekvapená, že naozaj je to už taká dlhá doba a v žiadnom momente som nepocítila potrebu ju použiť.

cling wrap.jpg

foto: Blast Magazine

Tzv. cling film, cling foil alebo prilnávú fóliu pozná každý. Balí si do nej desiatu, nedojedené jedlo dá do misky a prikryje ho touto fóliou, v obchode sú v nej zabalené rôzne druhy ovocia a zeleniny.

Ľudia ju používajú takmer každý deň, ale neuvedomujú si pri tom niekoľko vecí:

  1. prilnavá fólia sa pri používaní znečistí do takej miery, že sa nedá recyklovať, čiže skončí na skládke, alebo v spaľovni.
  2. plasty potrebujú na rozloženie približne 500 rokov (predpokladá sa, že dokonca aj viac)
  3. to znamená, že stopy vašej desiatej budú na tejto planéte ešte veľmi, veľmi dlho.

Ako sa dá prilnavá fólia nahradiť v každodennom živote:

  1. môžete veci baliť do hliníkovej fólie (ale ja nepoužívam ani tú). Jej výhodou je, že sa dá zrecyklovať aj keď sa znečistí,
  2. rôzne krabičky na jedlo: každý z nás ich má doma, niektoré sú plastové, ale oveľa lepšie sú aj rôzne kovové a sklenené nádoby,
  3. papier na pečenie je výbornou náhradou fólie pri balení desiatej a je kompostovateľný!
  4. ja mám obľúbené tieto obaly na sendviče, veľmi ľahko sa udržiavajú a môžete do nich zabaliť naozaj všeličo (okrem vareného jedla samozrejme),
  5. zvyšky jedla môžete dať do misky a prikryť ju tanierikom,
  6. alebo ich môžete dať do menšieho hrnca, ktorý vám nezaberie veľa miesta v chladničke (v zime aj na balkóne),
  7. jedlo môžete uchovávať aj v sklenených zaváraninových fľašiach – sklo je najlepší materiál na skladovanie, neuvoľňuje sa z neho toľko toxických látok ako pri plastoch.
  8. skúste variť tak, aby vám nevznikali zvyšky jedla a nemuseli ste žiadne potraviny dlhšiu dobyú skladovať. Dosiahnete to aj tak, že budete nakupovať menej v rámci jedného nákupu, doma nebudete mať veľkú zásobu potravín, ktoré sa môžu pokaziť, alebo ich treba rýchlo minúť.

Keď si osvojíte tieto jednoduché triky, tak zistíte, že  vám plastová fólia v domácnosti vôbec nechýba. Aby sa zmenili veci aj v supermarketoch bude trvať o niečo dlhšie. Tam môžete urobiť jednu vec – že si jedlo zabalené  do fólie jednoducho nekúpite.

 

Žiť bez odpadov

Život bez odpadov

Odsťahovať sa z mesta na dedinu, nič nekupovať, nechodiť do práce, byť úplne sebestačný. Pre mnohých z nás, ktorí žijeme v meste je žiť takýto život nepredstaviteľné. A pre mnohých je práve toto predstava o zero waste živote – spôsobe života, pri ktorom netvoríme žiaden odpad.

Ale to vôbec nie je tak.

zero waste 5

Fotograf Gregg Segal urobil sériu fotografií ľudí s ich odpadom, ktorý vyprodukovali za týždeň

Žiť tak, aby ste netvorili odpad môžete aj vo veľkom meste – aj v New Yorku ako to robí Lauren Singer, aj v San Franciscu ako to robí Bea Johnson, alebo v Bratislave – ako sa to do veľkej miery snažíme mnohí z nás.

Ale ako sa to dá? Veď sa to nedá!Ale dá! Ako prvé si nesmiete dať príliš veľké ambície, tak ako aj pri chudnutí (že schudnete 10 kíl a ste nervózni, že ste schudli iba 2. Dajte si cieľ, že schudnete 2 a budete oveľa šťastnješí a postupne posúvajte hranice ďalej a ďalej).

Ako to teda dosiahnúť? Existuje základných 5 princípov, ktoré pri takomto životnom štýle platia refuse-reduce-reuse-recycle-rot:

  1. Refuse (odmietajte) – v praxi to znamená, že nenakupujte nové veci, ktoré  nepotrebujete. Vedeli ste napríklad, že každý z nás nosí iba 20% svojho oblečenia? 80% oblečenia je takzvaných “pre prípad, že…schudnem, priberiem, pôjdem na svatbu, pôjdem tam, možno sa mi to ešete zíde…”nezíde. Kľudne sa zbavte 80% oblečenia a budete nosiť s radosťou všetko čo máte v skrini. Ďalším krokom pri refuse je nekupovať balené veci – najmä potraviny. Ako sa to napríklad už dá aj v Prahe v obchode Bez obalu, alebo na Slovensku on-line v obchodíku bez odpadu. Kúpte si pár vrecúšiek, keď pôjdene na nákup zeleniny a ovocia. Ja to robím bežne aj pri nákupe v obchode a teta pri pokladni sa poteší, že : “zachraňujeme planétu”. To isté platí aj pri kozmetike, kúpte si radšej nebalenú kozmetiku, alebo takú, ktorá je balená v kompostovateľných obaloch. Ako napríklad slovenské značky Ponio a Mylo. Pre všetkých, ktorí sa radi odhodlajú na DYI produkty, veľmi jednoduché je vyrobiť si zubnú pastu, špirálu, alebo líčka (napr. z kakaového prášku!).

 

2. Reduce (zredukujte, znížte množstvo vecí, ktoré používate): vedeli ste, že nosíme iba 20% nášho oblečenia, ktoré inak skladujeme v skrini? Zvyšných 80% je tzv “čo ak?” vecí (“čo ak pôjdem na svadbu, čo ak schudnem, čo ak priberiem). Zbavte sa všetkých vecí, ktoré nenosíte. Darujte ich niekomu, kto ich potrebuje. Neplatí to len pri oblečení, ale aj pri nábytku a pri všetkých drobnostiach, ktoré doma skladujeme a vôbec ich nepoužívame.

second hand

3. Reuse (používajte veci znovu a znovu) – platí to rovnako vo všetkom, ako aj v prípade refuse. Ak máte možnosť (a to máte vždy) kúpte si radšej second hand veci – oblečenie, nábytok, telefón…čokoľvek. Okrem obuvi, tú si napríklad ja kupujem vždy novú. Ale nakupujem naozaj málo. V kuchyny používajte na skladovanie sklenené fľaše alebo vrecúška – tak máte najlepší prehľad čo v kuchyni máte, kde si budete opakovane dávať potraviny, ktoré si kúpite. Akúkoľvek párty môžete zorganizovať bez jednorázových tanierov, príborov, servítok a plastových slamiek. Pred odchodom do obchodu si vždy pozrite čo doma máte a urobte si podľa toho zoznam vecí, ktoré potrebujete kúpiť. A robte radšej niekoľko malých nákupov, ako jeden veľký. Vznikne vám tak oveľa menej odpadu z potravín. Pri cestovaní používajte svoju vlastnú fľašu a obaly na jedlo. Tak za sebou nenecháte kopu odpadkov na každom odpočívadle.

4. Recycle (trieďte odpad/recyklujte) – vieme, že papier, plasty, sklo sa dajú recyklovať. Ak máte možnosť používajte vratné obaly, ak nie, tak poctivo trieďte a pomôžte si pri tom aj aplikáciounadoby triedeny zber5. Rot (nechajte rozložiť) – veľký bonus pre vašu domácnosť – DOMÁCE KOMPOSTOVANIE! 50% odpadu z domácnosti zredukujete kompostovaním. Nemusíte mať záhradu, kompostovať môžete celý rok u vás doma. A budete mať skvelé živiny pre vaše rastliny, nemusíte zo záhradníctva nosť ťažké vrecia s kompostom.

Ako prizvukujú aj Bea a aj Lauren a povedal to aj na Zero Waste minifestivale v Prahe Peter Hanzel z Bez obalu – začnite malými zmenami a postupne sa dostanete ďalej a ďalej. Budete si okolo seba všímať ľudí, ktorí to tak nerobia a postupne nebudete tomu už rozumieť prečo svoje návyky ešte stále nezmenili. Týchto ľudí je dôležité inšpirovať, nie poučovať, že robia niečo zle alebo inak. Skúste to. Naozaj to nie je tažké. Keď sa to darí mne, určite sa to podarí aj každému z vás.

Relooping fashion: Wear-Recycle-Repeat

Zodpovedná móda

“V súčasnosti už dokážeme z nášho starého oblečenia vyrobiť nové!”

Textilný priemysel je druhým v poradí priemyslom, ktorý najviac znečisťuje naše životné prostredie (hneď po ropnom). Čo všetko spôsobuje masívna výroba oblečenia v krajinách, kde sa látky vyrábajú, farbia a  oblečenie šije, som písala v jednom z mojích predchádzjúcich blogov. Preto sa jedna skupina odborníkov na recykláciu bavlnených vlákien rozhodla, že sa pokúsi nájsť riešenie, ktoré súčasnú situáciu pomôže aspoň trochu napraviť.

Vždy keď sa stretnem s mojim zahraničnými kolegami (najmä tými zo Škandinávie), tak sa teším, ako mi prinesú dobré správy z oblasti nových technológií (akýchkoľvek). Nie je tajomstvom, že v severských krajinách sa vede a výskumu dáva veľký priestor  (a podpora zo strany štátu) a z toho vyplývajú aj výsledky. Kolegyne Anne a Paula z Fínska mi hovorili o ich projekte Relooping Fashion Initiative. Ide o jedinečnú technológiu v rámci, ktorej sa staré oblečenie “rozoberie” na bavlnené vlákna a vyrobia sa z nich nové vlákna, z ktorých sa vyrobí látka a z nej nové oblečenie. Takýmto spôsobom spracovania bavlny sa časom nestráca kvalita vlákna, ale naopak, kažou recykláciou je vlákno pevnejšie.

Screen Shot 2016-05-30 at 0.16.37

photo: reloopingfasion.org

Pri vývoji technolģie zohľadnili veci, ktoré majú najväčší vplyv pri výrobe oblečenia a ktoré by sa touto technológiou eliminovali:

  1. vysoké percento používania pesticídov pri pestovaní bavlny (až 15% celkového objemu používaných pesticídov v rámci poľnohospodárstva),
  2. množstvo spotrebovanej vody pri výrobe nového oblečenia: vedeli ste, že na výrobu jedného páru riflí sa spotrebuje až 10 000 litrov vody (aby ste si to vedeli lepšie predstaviť, je to ako keby ste sa neprestajne sprchovali 21 hodín)?
  3. množstvo paliva na spotrebovaného na prepravu oblečenia,
  4. množstvo oblečenia, ktoré končí na skládkach odpadov: predpokladá sa, že v niektorých krajinách až 85% oblečenia končí na skládke. Textil za rozkladá pomaly a množstvo chemikálií a farieb použitých pri výrobe oblečenia sa uvoľnuje do ovzdušia,
  5. opätovné používanie nášho oblečenia: vyzerať dobre a cítiť sa ešte lepšie. Predstavte si, že si za odmenu s radosťou pôjdete do obchodu kúpiť novú vec na oblečenie. Alebo si ju kúpite, lebo ju už naozaj potrebujete. Môžete mať niekoľkonásobnú radosť – vyzerať pekne v novej veci, podporiť férové podmienky výroby oblečenia a ešte aj znížiť svoju ekologickú stopu.

V súčasnosti je to iniciatíva, ktorá je pilotne realizovaná vo Fínsku. Funguje tak, že poštou alebo cez verejnú zbierku sa vyzbiera oblečenie, ktoré už nenosíme. Potom sa všetko odvezie do recyklačného centra, kde sa zo starého oblečenia vyrobí nové bavlnené vlákno.

Ja verím tomu, že iniciatíva mojich kolegov dopadne dobre a táto technológia sa bude šíriť ďalej. A budeme môcť z nášho starého oblečenia vyrobiť oblečenie nové. A keď nám zunuje, tak ho pošleme zase späť na miesto, kde z neho vyrobia oblečenie nové. A tak do nekonečna.

 

JAR – najlepší čas začať kompostovať!

Život bez odpadov

Ak máte doma kúsok záhrady, zelenej plochy, alebo balkón kam sa zmestí malý kompostér, máte šancu znížiť množstvo odpadov, ktoré vaša domácnosť vyprodukuje až do 70%!

composting for beginners

photo: pinterest

40% (a v lete dokonca 70%) komunálnych odpadov (tie, ktoré vyprodukujeme my, občania) tvoria biologicky rozložiteľné odpady. To sú odpady z kuchyne (šupky zo zeleniny, ovocia, škrupiny z vajíčok), alebo údržby vašej záhradky (orezy stromov, odkvitnuté kvety, neúspešné pokusy o vypestovanie nejakej plodiny). Tieto odpady sa dokážu v krátkom čase rozložiť a tak z nich vznikne kompost. Kompost je fantastické hnojivo, ktoré je úplne prírodné a môžete ho použiť na hnojenie vašej záhradky, kvetináčov, trávnika. Existuje však niekoľko pravidiel, ktoré musíte pri kompostovaní dodržať.

Dôležité je vybrať si miesto, kam kompostér umiestnite (najlepšie roh záhrady, alebo balkóna). Niekde, kde vám nebude zavadzať a zároveň budete mať k nemu dobrý prístup zakaždým, keď potrebujete niečo do neho vyhodiť (napríklad pri príprave jedla, čo môže byť aj každý deň).

Dôležité si vybrať správnu veľkosť. Existuje niekoľko veľkostí, tak ak máte malú záhradku kúpte si menší kompostér a ak väčšiu, tak kompostér samozrejme väčší 🙂

Ak máte iba balkón, môžete si založiť malé kompostovisko v kýbliku, kam budete vyhadzovať šupky, lístie z rastliniek byliniek. Alebo si môžete kúpiť hotový vermikompostér aj s dážďovkami. Ten vám nezaberie veľa miesta a rýchlo vám všetok odpad spracuje.

photo: pinterest

Kompostér si môžete vyrobiť aj sami zo starých dosiek, alebo paliet. To je najlacnejšie riešenie. Pre tých čo v DYI nie sú úplne najlepší, alebo jedonucho na to nemajú čas, tak si môžu vybrať medzi množstvom kompostérov, ktoré sú dnes v ponuke na trhu. Ale pozor na lacné plastové výrobky (okolo 20 EUR)! Pri takýchto výrobkoch veľmi často ide o nekvalitný plast, ktorý sa vám po jednej, dvoch sezónach úplne rozpadne alebo sa zlomia nekvalitné dvierka na vyberanie kompostu. Kompostér tak budete musieť vyhodiť a kúpiť si nový.  A to predsa nechceme. Takže sa oplatí zainvestovať trošku viac a kompostér vám vydrží aj niekoľko rokov.

photo: pinterest

No a ak by ste cheli to najlepšie na trhu, tak na špičke v kvalite sú kompostéry z recyklovaných plastov, ktoré sú veľmi jednoduché na manipuláciu, dokážete si akýkoľvek náhradný diel dokúpiť, alebo ak zistíte, že by ste potrebovali väčší kompostér, tak si jednoducho dokúpite časti, ktoré vám ho zväčšia.

premium composter

photo: komposter.sk

No a keď už máte kompostér, tak do neho môžete dávať všetky zvyšky zeleniny, ovocia, rastlín, škrupiny z vajíčok, obaly z vajíčok, rolky z toaletného papiera. Do takýchto kompostérov nepatria zvyšky z jedla z kuchyne. Tie obsahujú množstvo mikroorganizmov, ktoré sa pri takomto kompostovaní nezničia.

Vášmu kompostu určite prospejú orezy zo stromov, lístie, piliny…tým sa zlepší pomer uhlíka a dusíka a váš kompost bude pre rastliny to najlepšie hnojivo.

Do kompostu určite nepatria chemicky ošetrené potraviny (šupky z citrusov, banánov, avokáda a iné exotické potraviny).

Pred nami je čas v roku, kedy sa toho veľa urodí, spracuje a vznikne nám z toho veľa užitočného materiálu práve na kompost. Je jar a teda aj navyšší čas začať kompostovať!

 

Ako si domov neodniesť kozmetiku s plastovými mikroguľôčkami?

Krása a zdravie, Život bez odpadov

Beat the Microbeads – malý pomocník v tom, aby ste jednoducho zistili, ktoré kozmetické prípravky neobsahujú plastové mikroguľôčky, ktoré ďalšie desiatky rokov budú kolovať v našom prostredí.

V jednom z predchádzajúcich postov som písala o plastových mikroguľôčkách, ktoré obsahujú mnohé kozmetické výrobky na to, aby sa zvýšila ich účinnosť. Bohužiaľ tieto guľôčky zostávajú v našom prostredí aj po použití kozmetických výrobkov a kolujú v našom prostredí až do ich rozloženia. Čo môže trvať aj niekoľko desiatok rokov.

Tieto kozmetické prípravky sú pre nás a naše životné prostredie nebezepčené. Dostávajú sa do riek po tom, ako ich čističky nedokážu zachytiť. Zjedia ich ryby a tie ryby ďalšie ryby, alebo iné živočíchy. Veľmi ľahko sa tak dostanú aj do nášho tráviaceho traktu. Z tohto dôvodu by sme ich mali prestať kupovať a používať. Iba tak môžeme dať aj výrobcom najavo, že o takéto produkty nemáme záujem.

Len ako to zistíme? Dnes už veľmi ľahko (aj keď, ak chodíte nakupovať do Rakúska tak to zistíte oveľa ľahšie, napíšem aj prečo). Tím šikovných ľudí z viacerých mimovládnych organizácií sa spojili a s podporou Ministerstva životného prostredia Holandska a Envirnmentálneho programu Spojených Národov vyvinuli aplikáciu, ktorá vám pri načítaní EAN kódu produktu v drogérii zistí, či daný kozmetický prípravok obsahuje plastové mikroguľôčky alebo nie.

Aplikácia je bezplatná a môžete si ju stiahnúť do vášho mobilu tu

V drogérii pri rozhodovaní či si  prípravok kúpite, môžete overiť či daný prípravok obsahuje mikroguľôčky. Nascanujete si čiarový EAN kód výrobku a aplikácia vám ukáže o aký výrobok ide a či obsahuje plastové mikroguľôčky alebo nie. U nás to týmto spôsobom môžete zistiť iba ak drogériu nakupujete v Rakúsku. Keďže Slovensko nie je v zozname krajín, kde sa to takto dá zistiť (databáza EAN kódov nie je zalistovaná), musíte zvoliť iný spôsob. Ale funguje aj ten, mám to overené.

V aplikácii si zvolíte Search, nalistujete si všetky značky, označíte ktorej značky je ten váš prípravok a nájdete si ho v zozname.IMG_6202.PNG

Po kliknutí na výrobok sa vám ukáže jedna z troch značiek. Zelená znamená, že prípravok neobsahuje plastové mikroguľôčky, oranžová, že nové výrobky tejto značky postupne prechádzajú na spôsob výroby bez týchto gulôčiek a tretia červená, že výrobok obsahuje mikroguľôčky.

Teraz, keď to už takto jednoducho zistíte, tak je len na vás či si ten výrobok kúpite, či podporíte ďalšie hromadenie plastových guľôčiek v našom prostredí až do bodu, kedy to bude neúnosné a garantujete si, že o niekoľko dní tieto guľôčky budete mať na obed alebo večeru.

Photo: nezmar

Prečo PONIO?

Krása a zdravie

Prečo si kúpiť kozmetiku tejto značky zo Zvolena? Nevidím jeden jediný dôvod prečo nie.

Vždy keď testujem novú značku kozmetiky, tak si kúpim 2-3 výrobky a nejaký čas ich skúšam. Takisto je pre mňa dôležité balenie, koľko mi ten výrobok vydrží, či je praktický aj na cestovanie.

U Ponio to bola láska na prvé umytie vlasov: ich šampúchy (tuhé šampóny) ma dostali okamžite. Vlasy mám po nich pekné ešte aj na druhý deň (čo sa mi u iných šampónov nestáva), pekne voňajú a sú veľmi praktické aj na cestovanie. Nemusíte pri nich sledovať či ich obsah presiahne limit 150ml, lebo ide o tuhé šampóny. Keďže vydržia veľmi dlho, môžete si ho kľudne pribaliť aj na dvojtýždňovú dovolenku.

Keďže sa mi šampúchy veľmi páčili, skúsila som aj mydlá a deodoranty. Veľmi som bola s výsledkom spokojná a to ich šetrné balenie, kompostovateľné a opakovane použiteľné obaly ma uistili, že túto značku musím používať častejšie.

unspecifiedŠAMPÚCHY sú tuhé šampóny, obsahujú všetky účinné látky ako bežný šampón okrem vody. Jeden 60 gramový šampón vydrží tak dlho ako cca 400 ml tekutého šampónu, 30 gramový ako 200 ml (cca 15 použití). Stačí ho jednoducho zobrať do ruky, pošúchať ním v sprche po vlasoch a rozpeniť prstami. Šampúchy neobsahujú SLS (či iné sulfáty), parabény, silikóny ani umelé parfémy. Použitý glycerín je rastlinného pôvodu, sú to teda vegánske produkty. Nie sú to šampóny na báze mydla (netreba ich ako mydlové šampóny premývať octom). V prípade potreby ich môžete použiť aj namiesto sprchového gélu na telo, ako šampón pre psa, či na rýchle opranie oblečenia (riadu) počas dovolenky.

Keď ste tak ako ja pol na pol na materskej a v práci (čiže máte dva plné úväzky), tak po celom dni oceníte ich masážne kocky. Najmä tú s dvojitou levadnuľou, ktorá vám úplne uvoľní aj telo aj myseľ. (Názov “masážna kocka” vymysleli práve oni a prvýkrát na Slovensku začali používať  v Ponio keď ich uviedli na trh). 

MASÁŽNE KOCKY sú vyrobené z masiel (kakaového a bambuckého) a prírodných silíc tak, aby boli tuhej konzistencie a začali sa rozpúšťať práve vo chvíli, keď ich vezmete do ruky a zohrejete. Základom kociek je kakaové maslo, ktoré má samo o sebe jemnú kakaovú vôňu a často sa v kozmetike používa ako zmäkčovadlo, na prevenciu proti striám či vráskam. Masážne kocky sa dajú použiť nielen na masáž, ale perfektné sú aj do sprchy, kedy sa nimi natriete po klasickom umytí mydlom, jemne opláchnete a osušíte a už nemusíte používať telové mlieko. Môžete sa nimi natierať aj na sucho namiesto telového mlieka, použiť ho na ruky, nohy či pleť.

PRÍRODNÉ MYDLÁ každé jedno je individuálne, niektoré sú jemnejšie, vhodné na tvár, iné zas odolnejšie voči vode pri častom používaní. Všetky mydlá sú bez umelých farbív a vôní. Keďže sú mydlá vyrábané ručne, to vaše bude mať unikátny tvar. Mydlá neobsahujú žiadny živočísny tuk ani palmový olej, radšej ich nahradili drahším, ale o to kvalitnejším kakaovým maslom.

DEODORANTY (PAZÚCHY) nedávno prešli veľkou “rekonštrukciou”. Ako som sa dozvedela z ich blogu, išlo o zmeny v 4 veciach (podľa mňa v kozmetike veľmi zásadných):

  1. obal:plastový obal vymenili za ľahší, papierový kompostovateľný
  2. objem:  pôvodný objem cca 30ml (50g) zvýšili až o 50% na vyše 44ml (75g)
  3. receptúra – receptúru menili z viacerých dôvodov:
    – lokálnosť a udržateľnosť surovín – niektoré exotické suroviny (kakaové maslo, jojobový vosk) nahradili surovinami, ktoré sú nám čo najbližšie – ako oleje a vosky z olivy a slnečnice. Vyberali čo najmenej upravené verzie (s certifikátom Ecocert, nebielené, za studena lisované a pod.). Aj preto do receptúry zaradili napr. za studena lisovaný slnečnicový olej zo Slovenska.
    – názor zákazníkov – snažili sa upraviť štruktúru pazúchu k lepšiemu pri zachovaní účinnosti
    – použiteľnosť – konzistenciu museli upraviť tak, aby sa dala bezpečne vysúvať a zasúvať do nového obalu
  4. cena –  za rovnaký objem zaplatíte teraz ešte menej, ako v pôvodnom plastovom obale:

pazúch v plastovom obale   –  50g = 5.00€ …… 75g = 7.50€   (tuba má objem 50g)
pazúch v papierovom obale –  50g = 4.73€ …… 75g = 7.10€   (tuba má objem 75g)

Ak sa vám minul deodorant a zostal vám iba prázdy obal, novú náplň si môžete objednať tu.

Čo sa mi ešte páči, že k nákupu vždy dostanete nejakú drobnosť-tester, ktorý si môžete pribaliť na predĺžený víkend, alebo služobku. Vydrží vám niekoľko dní a nemusíte domov brať poloprázdnu (plastovú) fľašu. Ak sa im občas stane, že z výrobku je nepodarok, tak na ne dajú zľavu a vy si ich môžete kúpiť TU.

Ako som napísala na začiatku, celá filozofia a koncept tejto značky sa mi veľmi páči. Výrobky sú kvalitné, vyrábané z prírodných látok rastlinného pôvodu a tá ich obalová politika ma dostala úplne najviac. Myslím, že je viac ako dosť dôvodov na to prečo práve kozmetické výrobky tejto značky objednať už práve dnes.

photo: nezmar