Nezmar šancu: Macek Lab

Nezmar šancu

Nezmar šancu: Macek Lab je jeden zo série rozhovorov so zaujímavými ľuďmi, ktorých blogy rada čítam a inšpirujem sa nimi. O tom, ako sme sa s Marcelom zoznámili, že si veľmi dobre rozumieme a čo si on myslí o zodpovednosti za životné prostredie si môžete prečítať práve tu.

macekprofil

photo: maceklab.sk

S Marcelom sa poznáme niekoľko rokov a spojila nás láska k jedlu – ja som vtedy žila v Banskej Štiavnici a raz mesačne sme v kaviarni robili brunch. Jemu sa to veľmi páčilo a oslovil nás, aby sme jeden brunch urobili spolu a on ešte o tom aj napíše blog. Bola to veľmi pekná spolupráca.

Neskôr nás spojilo aj spoločné nadšenie pre veci, ktoré radi robíme dobrovoľne na úkor vlastného voľného času. Rozumieme si naozaj vo veľmi veľa veciach a dokážeme sa o tom dlho rozprávať. Pri náhodnom stretnutí na ulici nie je možné, aby sme sa iba pozdravili, musíme si vždy povedať niečo viac. Jediné v čom si nerozumieme sú recepty, kde jednou s ingrediencií je mäso. Ale iba preto, že Marcel ho má rád a ja ho nejem už viac ako 10 rokov.

Keď sme sa bavili o zero waste a všetkom čo nás trápi okolo nás, tak veľmi rýchlo ubehli 2 hodiny bez toho, aby sme si to všimli.

Marcel popri jeho ťažkej práci poctivo varí , veľmi pekne fotí, píše blog a píše aj pre magazín Pyré. Nemá rád extrémizmus v akejkoľvek forme a nemá rád, keď ľudia mu oponujú bez argumentov. Tiež ho štve motivácia ľudí peniazmi, dôvody prečo robia prácu, ktorú nemajú radi a že málo ľudí chápe prečo niekto robí niečo pro bono. Lebo on to robí rád. Nechápe ani  to, že určitá generácia ľudí na Slovensku bola vychovaná tak, že to čo je za naším plotom už nie je naša starosť. Lebo podľa neho je.

Veľmi ho trápi to, že ako na Slovensku zaobchádzame s pitnou vodou. Že priamo stojíme na jednej z najväčších zásobární pitnej vody na svete a my si kupujeme v plastoch balenú minerálku a prírodnú vodu používame na splachovanie záchodov.

 Tu sú jeho odpovede na mojich 5 otázok:

  1. Prečo by sme podľa teba mali veci robiť zodpovedne? Čo pre teba znamená byť zodpovedný a ako to chceš dosiahnuť ty?

Čokoľvek na čom ti záleží, tak k tomu pristupuješ zodpovedne. Ak mi niekto tvrdí, že mu na niečo záleží a pritom na to kašle, tak je to jasné.

No, pre veci verejné a verejný priestor, je najprv dôležité aby nám na nich záležalo. Aby sme k nim neboli ľahostajní. Automaticky s tým prichádza aj zodpovednosť, ktorá je priamo spojená so slušnosťou, ľudskosťou, ochotou. V našej krajine absentuje občianska zodpovednosť. Desaťročia u nás panuje myšlienka, ktorá sa predáva z pokolenia na pokolenie. Bolo nám vštepované, že sa máme starať iba o seba a že svet za dverami bytu, dnes nazývaný verejný priestor, či akokoľvek ho nazveme, nie je našou starosťou. No, pravda je taká, že treba zodpovedne pristupovať k svetu na oboch stranách. Nečakať na zimu, ktorá všetku špinu prikryje snehom, búrku ktorá poumýva okolie, ktoré je nám ľahostajné, či vietor ktorý odfúkne starosti s odpadkami pred vchodom paneláku. Bezohľadnosť k životnému priestoru, plodí aj bezohľadnosť voči ľuďom.

Toto môžeme pozorovať v každej oblasti života. Či je to politika, medziľudské či partnerské vzťahy. Nato aby sme boli zodpovednejší musíme prehodnotiť aj rebríček hodnôt, ktoré od svojich rodičov preberajú ich deti. Pokiaľ budú deti kopírovať honbu za ziskom, bezočivosť  a úchylku zastrašovať svoje okolie, tak to bude veľmi ťažká cesta.

Čo ma však veľmi teší a drží v nádeji je, že tu máme mladú generáciu ľudí, ktorí priamo pričuchli občianskej zodpovednosti vo svete. Snažia sa motivovať ďalšiu masu mladých ľudí a to je veľmi dobré. Pre mňa zodpovednosť znamená aj motiváciu. Či už je to šoková terapia pre susedov, keď ma pristihnú s vreckom do ktorého zbieram cestou z práce nafúkané sáčky pred vchodom, alebo motivácia rodiny. Moja mama bola ochotná zmeniť svoje návyky, ktoré v nej zanechal jeden či druhý systém a to si u nej mimoriadne vážim, že bola ochotná sa zamyslieť nad zmenou, za ktorú nič nedostane, ktorú nikto nevidí a ku ktorej ju nikto nenúti pokutami či strašením. Žiaľ u nás štát do dnes neukázal občanom inú motiváciu. Preto verím v spomínanú generáciu, z ktorej sa vykryštalizuje aj nová inteligencia tejto krajiny aby motivovala bežných ľudí, pretože tá dnešná ako keby ani neexistovala a bez jej pričinenia sa revolúcie robia veľmi ťažko.

  1. Zmenil si vo svojom každodennom živote niečo na to, aby si tvoril menej odpadu? Bolo to pre teba ľahké?

V podstate v našej rodine sa vždy praktizovalo využitie všetkého do poslednej kvapky. V tom aj sám pokračujem. Hlavne čo sa týka potravín, napríklad z mäsa alebo rýb mám minimálny odpad, všetko sa snažím zužitkovať. Je to aj v prípade prebytkov zeleniny alebo ovocia. Snažím sa tieto prebytky ďalej mraziť, konzervovať do budúcna ako polotovar alebo priamo produkt. Ale čo som zmenil, bolo triedenie odpadu. Po prvom dvojtýždňovom pokuse poctivého separovania som bol šokovaný a ohromený aké obrovské množstvo hlavne plastov separujem. Aj v čase keď som mal čas urobiť si jogurt, ktorý jem každé ráno. Rovnako aj v prípade, že mám veľa domácich produktov bez plastových obalov. Plastové tašky si v podstate nekupujem, no to množstvo plastu okolo mňa je až neskutočné. Viem, že svet sa zmeniť nedá. Radikálne názory a predstavy bez racionálneho uvažovania nevedú k ničomu inému iba odporu a deleniu. Takéto metódy končia skôr či neskôr pokrytectvom, či už je to počiatočnou nevedomosťou alebo naivitou. Preto viem, že môžem maximálne niekoho motivovať alebo inšpirovať. Nie meniť životný štýl a potreby ostatných.

  1. Je niečo čo je pre teba ťažké zmeniť alebo sa ti to zmeniť nedarí? Prečo?

Ťažké je práve znížiť to množstvo plastových obalov. Prečo? Jedným z dôvodov, je aj to, že časovo som na tom tak biedne, že hľadať obchod, ktorý je „no waste“ je pre mňa nepredstaviteľné. A v miestach mimo Bratislavu je to iba fantazírovanie.

  1. Je niečo čo ti chýba na SK/CZ (tam kde žiješ) na to, aby si svoje hranice posunul ďalej?

Som typ človeka, ktorý sa dá prirovnať k nezmaru, burine. Neúspech, boj s okolím, žiadna podpora, či aj zdravotné problémy ma posúvajú ďalej. Hrozne rád dokazujem ľuďom pravý opak. Aj za cenu, že pri tom zas padnem na nos.

  1. Ľudia majú pocit, že zmeniť každodenné návyky chce veľa úsilia a už dopredu sa im zdá, že to nezvládnu. Čo by si odporučil ľuďom, že kde a ako začať so zmenou?

Záleží od toho čo chceme meniť. Ak chceme zmeniť prístup k nášmu okoliu, tak nič jednoduchšie nepoznám a s rýchlym výsledkom. Ak ideme meniť seba, je to ťažké, no na všetko treba vytrvalosť a hlavne chcieť. Chcieť spraviť niečo pre seba a aj pre našich najbližších. Ak sa nepozrieme na seba realisticky, tak si vždy nájdeme alibi prečo to teraz nešlo, ale pôjde to nabudúce. No sú v živote situácie, kedy môžeme prešvihnúť tú jedinú šancu. A možno iba pre našu pohodlnosť. A to sa týka tých banálnych ale aj vážnych tém v našom živote.

Reklamy

Vo svete bedničiek plných slovenských dobrôt

Potraviny a jedlo

Môj najobľúbenejší rituál počas voľných dní je nákup potravín na trhu. Vtedy sa čas spomalí, chodím medzi predajcami, kupujem plody ich práce, diskutujem čo majú nové a občas si vymeníme aj recepty. Ale občas sa stane, že na to nemám čas.

Sú dni a týždne, kedy kvôli práci nestíham veľa vecí. Niekedy takmer nič, iba pracovať. Myslím, že každý z nás to pozná. Prídete domov veľmi neskoro, idete na prechádzku s deťmi/psom alebo aj aj, rýchlo uvaríte večeru, uložíte deti, upracete a idete ešte pracovať, alebo rovno do postele. Lebo ráno odlietate na služobku.

Viem, že to nie ideálny soôsob fungovania jednotlivca a ani spoločnosti. Nie je to ani zdravé a vraj ani spoločnosti prospešné. Pritom každý z nás to robí. Vrátane mňa.

Toto sú dni, kedy mi prišlo veľmi ľúto, že nemám čas spomaliť a urobiť to čo mám veľmi rada – v sobotu skoro ráno ísť na trh a nakúpiť čerstvé potraviny – zeleninku zo Záhoria, ovocie zo Žitného ostrova. Nejde mi samozrejme iba o ten nákup, ale o to, že sa ľuďom čo to všetko dopestovali pozeráte do očí a dávate im peniaze do rúk, ktoré tú zeleninu vypestovali. A porozprávate sa čo nové a potom, že: “júúúj, tá vaša malá, ale vyrástla – nech sa páči jabĺčko od tety…” Vymením si občas s nimi recepty a porozprávajú mi čo sa im stalo s úrodou, ako sa vysemenil špenáť, že slimáky zožrali jahody a že sliepočky zniesli iba 9 vajec a preto v krabičke jedno chýba.

V tie rýchle dni mi toto chýba, ale povedala som si, že síce small talky mat nebudem, ale slovenskú zeleninu od farmárov predsa niekde zohnať musím. Ale, že to bude on-line ma vôbec nenapadlo. Hľadala som, pýtala sa známych a objavila Svet bedničiek! Objednala som si u nich bedničku a potom som sa ponáhľala domov, aby som stihla jej dodanie (moja chyba samozrejme – neodhadla som kedy budem doma, pritom sú veľmi felxibilní).

Bedničku som ledva odvliekla do kuchyne a hneď som ju od nedočkavosti vybalila: mrkva ešte trošku od zeme, nádherná, čerstvá tekvica, voňavé jablká a paradajka každá iného tvaru, veľkosti a farby. Úplne ako z trhu a tie vône!

Zaujímalo ma ako to robia a tak som sa ich spýtala na pár vecí, lebo sa mi ch koncept veľmi páči.

  1. Výber dodávateľov: V prvom rade je dôležité osobne sa stretnúť, spoznať potenciálneho farmára, pestovateľa. Totiž, veríme tomu, že farmár by nemal predávať len tovar, ale skutočne produkt, ku ktorému má vzťah, niečo čo robí s láskou. Mali sme rôzne skúsenosti, aj sme sa sklamali, no v prevažnej väčšine sme mali skutočne šťastie na ľudí. Dôležité je teda presvedčiť sa o poctivosti a úprimnosti toho, čo produkujú. Nechceme ponúkať ľuďom komerčné produkty na úkor kvality, napr. zeleninu či ovocie plné pesticídov. Hľadáme nefalšované produkty, či už ide o plodiny, alebo ostatné spracované produkty (džemy, sirupy, mäso, jednoducho čokoľvek čo nesmie chýbať v každej špajzi či chladničke)
  2. Skladovanie potravín: logistika je naozaj náročným prvkom našej práce – jednak časovo, organizačne aj manuálne. Ale zjednodušene povedané, keď sa potravina od farmárov dostane ku nám do skladu, staráme sa o ňu ukážkovo. Každej plodine či ostatnému tovaru urobíme také podmienky, pri akých si zachová maximálnu kvalitu. Nedávno sme dokonca urobili väčší celochladený a oddelený sklad tak, aby sme mohli napríklad jabĺčka skladovať zvlášť. Je to preto, že produkujú etylén, ktorý spôsobuje dozrievanie ostatných plodín, čo nie je vo väčšine prípadov žiaduce. Ale stáva sa, že farmári napr. kvôli počasiu musia niektoré plodiny obrať skôr, tak si vieme etylénom naopak pomôcť pri dozretí určitého ovocia a podobne. Platia rôzne zaujímavé pravidlá skladovania ovocia a zeleniny, ktoré sa v sklade prísne kontrolujú, zaujímavé je napr. zabraňovanie teplotných šokov: v lete teplú zeleninu dovezú farmári priamo z poľa a preto je nutné postupné ochladzovanie, teda tieto plodiny nedávame hneď do chladu, ale ochladíme ich postupne. Niektoré plodiny si dokonca vyžadujú skladovanie pri izbovej resp. vyššej teplote (napr. zemiaky by v chladiaku zosladli a ak by boli vystavené svetlu, začali by zelenieť, preto ich skladujeme zároveň v tme), cibuľu napríklad skladujeme pri nižšej vlhkosti a podobne. K zákazníkovi potom cestujú potraviny v súlade s hygienickými predpismi – v našich špeciálnych chladených autách, mäso, mliečne a ostatné chladené produkty v špeciálnych chladených boxoch v aute.
  3. Kde všade sú bedničky dostupné? Momentálne od Bratislavy až po Banskú Bystricu, v rámci našich aktuálnych možných kapacít sú to mestá: Bratislava a okolie, Trnava, Trenčín, Žilina, Nitra, cestou do Banskej Bystrice sa zastavujeme aj v Novej Bani, Žarnovici, v Žiari nad Hronom, vo Zvolene a niektorých okolitých dedinkách ktoré sú po ceste. Externým kuriérom sme však sprístupnili dodanie po celej SR: okrem chladených produktov tak je možné zaslať pomerne veľkú časť produktov skutočne všetkým, ktorí majú záujem o poctivé potraviny. Zákazníkovi náš web automaticky po registrácii povie, kedy presne k nemu doručujeme, upozorňujem však, že treba uviesť naozaj správne PSČ, podľa neho totiž web vie, odkiaľ ste :).Objednať jednorázovo či pravidelne?: Aj aj. Snažíme sa neustále vyjsť zákazníkom čo najviac v ústrety. Od leta tohto roka sme zaviedli nový spôsob objednávania: skrátili sme čas, ktorý je potrebný na objednanie. Napríklad ak si prajete doručiť tovar v stredu, stačí Vám objednať do pondelka 6:00. Kratší čas zatiaľ zabezpečiť nevieme kvôli skutočne zložitej logistike a kvôli tomu, aby sme vždy podľa objednávok vedeli od farmárov a dodávateľov zaistiť všetko čerstvé. Objednávať sa dá jednorázovo i pravidelne – web umožňuje nastaviť si pravidelnú tzv. fixovanú objednávku a tak zákazník nemusí myslieť na to, že chce objednať, ale web mu automaticky urobí objednávku napr. malej slovenskej debničky. Táto voľba je vhodná pre tých, ktorí sa radi prekvapia každý týždeň, aké zloženie debničky mu príde (zloženie každý týždeň meníme podľa aktuálne dostupných sezónnych plodín). Všetko sa dočítate na našej stránke – a radi Vám poradíme aj na online chate v pracovných dňoch od 9 do 16 hodiny.
  1. ked si objednam debnicku – tak vy mi dodate to co je v sezone. paci sa mi, ze tam je zoznam veci co su v debnicke a + si to zakaznik moze vymenit ak chce. Áno, presne tak, snažíme sa ísť hlavne cestou sezónnych a lokálnych produktov, ponúknuť všetko čo je dostupné a poctivé slovenské, preto budeme mať v zimnom období napr. v ponuke výborné tohtoročné prezimované plodiny. Pre doplnenie portfólia si však zákazníci sami žiadali aj produkty zo zahraničných fariem, vždy sa však i tu snažíme vybrať to najchutnejšie a najkvalitnejšie ovocie a zeleninu. A máme v ponuke aj tzv. pred-zložené debničky – tieto sú nami vyskladané, každý týždeň sa ich zloženie mení. Ale je možné si vymeniť 2 položky za akékoľvek 2 iné (viac o tejto možnosti je popísané pri každej debničke), ale samozrejme, zákazník si môže vybrať k tejto debničke čokoľvek iné z ponuky. Je tu aj možnosť vyskladať si debničku úplne podľa vlastných predstáv, jednoducho si zákazník vyberie na čo má chuť a to mu do debničky zabalíme.
  1. Čo robíte so zvyškami co nepredáte: Veľmi sa teším, že sa niekto zaujíma aj o tento prvok našej práce :). Tak, ako sú poctiví naši farmári, chceme byť úprimne poctiví aj my. To, čo nepredáme – či už ide o zeleninu alebo ovocie, prípadne ostatný tovar pravidelne radi venujeme charite, deťom či ľuďom v núdzi. Z menšej časti si tieto produkty rozoberú naši zamestnaci. Snažíme sa všetko spotrebovať, aby nič nevyšlo nazmar :).
  2. ako ľudia vnímajú to, že im dodávate “škaredú zeleninu?: naši dodávatelia, farmári pestujú poctivo, ale niektorí sa snažia vo väčšom a dávajú  pozor, ako to vyzerá. pár ľudí sa nám aj ozve, že sa im nepáči estetika zeleniny, ale veľa zákazníkov chápe, že to tak má byť.

Ja to úplne chápem a teším sa tomu, že takýto koncept na Slovensku vznikol. Ja som bola spokojná s celým obsahom bedničky a navarila som z toho kopu dobrôt od zeleninovej polievky, cez tekvicové risotto, slivkový koláč a prvýkrát som sa hecla a urobila aj detskú výživu z jabĺk a hrušiek. Mňam. Idem sa ešte pozrieť čo majú tento týždeň v ponuke a ešte navrhnúť niečo namiesto tých miktorénových sáčkov 😉

Respiro, alebo vyraz do mesta s dušou z bicykla okolo pása

Zodpovedná móda

Nie, nejde o to, že vás prehováram k tomu, aby ste zmenili svoj štýl . Respiro je česká značka, ktorá  vyrába výrobky z recyklovaných materiálov: opasky z duše z bicykla, tašky zo starých billboardov, automobilových plachiet, alebo hasičských hadíc, bezpečnostných pásov.

Keď si vyberám novú značku, ktorú budem postupne pozorovať, sledovať, testovať na sebe, tak prvá vec, ktorá ma zaujíma je, že či značke ide naozaj iba o to, aby predávala, alebo sú v jej tíme angažovaní ľudia, ktorí popri predaji svojich vecí (lebo veď každý z nás z niečoho musí žiť) robí osvetu, zapája sa do rôznych projektov a ide mu hlavne o šírenie dobrých myšlienok a produktov, ktoré aspoň trochu zmenia náš svet k lepšiemu.

Keď som hľadala pre nás všetkých viac nekožených výrobkov, tak som toho nenašla veľmi veľa. Moji obľúbení naďalej zostávajú Mat and Nat, ale mala som potrebu nájsť niečo lokálnejšie, niečo čo má dosah v naších končinách. A natrafila som na túto tašku, ktorá ma najprv zaujala farbou, potom aj materiálom a nakoniec celým jej príbehom. Tak som pátrala ďalej o jej výrobcovi – značke Respiro, kto je za tým a o čo im vlastne ide.

RESPIRO je česká značka oblečenia, ktorá vznikla v roku 2002, kedy na intráku vyrábali tričká pre úzku skupinu ľudí a aj pár obchodíkov.  Časom sa ich porfólio rozšírilo a postupne začali vyrábať aj iné veci ako tašky, opasky, dokonca aj topánky. Pre nich je dôležitá najmä kvalita výrobkov a environmentálny rozmer. Momentálne majú v ponuke aj tričká z biobavlny, materiálu BambooTech a bambusového vlákna a termovlákna. A sponínané tašky, opasky, topánky z rôznych výrobkov, ktoré už doslúžili. Vyrábajú aj pekné bambusové dosky a dokonca aj domčeky pre vtáčiky. O tom, ako sa vyrábajú Respiro veci si môžete prečítať aj tu.

Ľudia majú k eko veciam rôzne predsudky a jeden z kľúčových je, že tie veci nie sú veľmi pekné, atraktívne a nositeľné . O tom, že v prípade tejto značky je to inak svedčí aj fakt, že sú nositeľmi European Business Award v kategórii Environmental and corporate sustainability.

Ja si tú žltú tašku prosím na Vianoce (lebo to je momentálne najbližší sviatok, ktorý mám). Na Slovensku sú tieto produkty dostupné na tomto e-shope.

Keď namiesto 1,7 tony odpadu vznikne 170 kg kompostu – to je POHODA!

Potraviny a jedlo, Život bez odpadov

Pohoda je iným festivalom v tom, že vzdeláva a vychováva svojich návštevníkov. Je tu veľa diskusií o ľudských právach, literatúre, vzdelávaní, tolerancii…a je to jediný festival v strednej Európe, na ktorom sa triedi biologicky rozložiteľný odpad a dokonca sa priamo v areáli aj kompostuje.  Tento rok sa na POHODE spracovalo približne 1,7 tony bioodpadu, ktorý sa opätovne využije na zmysluplné účely. 

festival

photo: JASON CHO: dobrovoľník z Clean Vibes sa snaží separovať biologicky rozložiteľný odpad na festivale Bonnaroo Music Festival v Tennessee, Jún 2016

Veľké festivaly ako GlastonburyOutside LandsCoachellaElectric Forest už podnikajú určité kroky k tomu, aby boli šetrnejšie k životnému prostrediu a inšpirovali aj svojich návštevníkov správať sa zodpovedne. Vlna separácie zložiek, ako sú napríklad plasty, sa pomaly udomácňuje (taktiež predchádzanie vzniku tohto odpadu vďaka spoplatneným a vratným nápojovým pohárom) a je dobre známa.

Ale napríklad potravinový odpad tvorí obrovský podiel z celkového odpadu a máloktorý festival sa zaoberá jeho recykláciou. Všetok totižto poputuje na skládku a je tretím najväčším prispievateľom emisií skleníkových plynov. Keď je kuchynský odpad ukladaný na skládky a tam hnije, uvoľňuje sa metán, ktorý je zodpovedný za všeobecne známy skleníkový efekt. Ak sa však tento odpad skompostuje, tomuto efektu sa predíde a okrem toho vznikne hnojivo, ktoré je nášmu prostrediu užitočné. A to je jednou z ciest ako sa správať k našej planéte zodpovedne.

Zaradenie systému separovania a kompostovania kuchynského odpadu do zelených odpadových programov kultúrnych festivalov je jedným z akčných a pokrokových krokov. Cieľom týchto trendsetterov vo festivalovom merítku je na jednej strane zabezpečiť, aby bolo možné priamo na festivale separovať jednotlivé zložky (koše na separáciu pre návštevníkov, motivácia stánkarov, osveta…), predchádzať vzniku odpadu (zabezpečiť používanie biologicky rozložiteľných pohárov, obalov, servítok, zálohovaných nápojových pohárov…), spracovať odpady svojpomocne (kompostovaním priamo na festivale…) či následne nakladať s odpadom, ako zo zdrojom (odovzdávať bioodpad do bioplynových staníc, nespotrebované zvyšky jedla darovať…). Na druhej strane je snaha naučiť návštevníkov stravovať sa zodpovedne a teda neplytvať potravinami.

IMG_6858

Separácia odpadov na festivale Pohoda, Júl 2016 (photo: Nezmar)

Slovenská POHODA je jedným z festivalov, ktoré môžu ísť príkladom. Pohoda už niekoľko rokov triedi plasty, papier (sklo sa v rámci festivalu nesmie používať, takže sa netriedi) a už je to  tretí rok čo sa pivo čapuje do zálohovaných plastových pohárov (zaplatíte za pohár 2 eurá a po tom, ako dopijete pivo ho vrátite do baru a pohár sa znovu použije. 2 eurá nie je malá suma a každý si uvedomí hodnotu toho plastového pohára a len tak ho nevyhodí – nevznikne tak množstvo pohádzaných plastových pohárov po zemi). Ako jediný festival na Slovensku  Pohoda kompostovala kuchynský odpad v elektrickom kompostéri priamo na mieste jeho vzniku a to počas trvania festivalu. A teda stánky s občerstvením aj návštevníci triedili svoj kuchynský odpad a nespotrebované zvyšky z jedla do nádob na biologicky rozložiteľný odpad a ten následne putoval na spracovanie do elektrického kompostéra. Tam sa tento biologicky rozložiteľný odpad spracoval na „kompost“ v priebehu 24 hodín. Navyše stánkari ponúkali jedlo do biologicky rozložiteľných obalov, ktoré sa taktiež kompostovali v elektrickom kompostéri.

Tento rok sa na POHODE spracovalo približne 1,7 tony bioodpadu a z toho vzniklo 170kg kompostu. Ten sa opätovne využije na zmysluplné účely. Organizátori totiž plánujú použiť vzniknutý kompost na zapracovanie do pôdy na mieste, kde každoročne vyrastajú slnečnice. A to je krásny príklad cirkulárnej ekonomiky v sfére odpadového hospodárstva a toho, že aj veľké festivaly môžu elegantne vyriešiť svoj problém s odpadom či využiť ho vo svoj prospech a popri tom aj vzdalávať svojich návštevníkov.

Po určitej hodine v košoch na bioodpad už bolo všetko možné.  Podľa mňa je to len o tom, že na Slovensku sa o tom veľmi málo vie a ľudia nevedia čo presne do tohto konkrétneho koša patrí.

Ale keďže Pohoda vzdeláva, ja verím tomu, že v nasledujúcich rokoch sa to jej návšetvníci naučia a budú triediť bioodpadu čoraz lepšie. A budú tak robiť aj doma. A na Slovensku bude vznikať menej a menej odpadov. Aj vďaka Pohode.

POHODA – festival iný, ako tie ostatné

Život bez odpadov

Nie, nemyslím tým tohtoročný Line-up, ten má Pohoda spoločný aj s inými festivalmi. Pohoda je pre mňa iným festivalom v tom, že vzdeláva svojich návštevníkov. Je tu veľa diskusií o ľudských právach, literatúre, vzdelávaní, tolerancii…a je to jediný festival v strednej Európe, na ktorom sa triedi biologicky rozložiteľný odpad a dokonca sa priamo v areáli aj kompostuje.  

IMG_6858

Na festivale, kde je okolo 30 000 návštevníkov za 4 dni vzniká celkovo veľké množstvo odpadu. Ale Pohoda už niekoľko rokov triedi plasty, papier (sklo sa v rámci festivalu nesmie používať, takže sa netriedi) a už je to myslím tretí rok čo sa pivo čapuje do zálohovaných plastových pohárov (zaplatíte za pohár 2 eurá a po tom, ako dopijete pivo ho vrátite do baru a pohár sa znovu použije. 2 eurá nie je malá suma a každý si uvedomí hodnotu toho plastového pohára a len tak ho nevyhodí – nevznikne tak množstvo pohádzaných plastových pohárov po zemi).

Veľa sa hovorí o tom, koľko odpadu z potravín každý z nás vyprodukuje. Priemerný Európan asi 80 kg ročne. Ak je Slovákov viac ako 5miliónov, tak ročne je to na Slovensku viac ako 400 000 000 kg alebo 400 000 ton odpadu z potravín ročne. Viete si predstaviť koľko hladných ľudí by sa najedlo z toho čo my sme sa rozhodli vyhodiť? To je však odpad z potravín, ktoré sme ani nerozbalili a vyhodili, lebo sú tesne pred alebo po dátume spotreby.

Okrem týchto sú ešte aj odpady z potravín, ktoré vznikajú tak, že sme jedlo nedojedli. Sú to zvyšky jedla. A tie už po nás nechceme, aby niekto po nás dojedal. Tak čo s nimi? Vyhodiť? Nie, tie sa dajú skompostovať! Rovnako ako aj v prípade domácností a reštaurácií  tak existujú zariadenia aj pre veľké množstvo kuchynského odpadu, ktoré sa za 24 hodín rozloží na kompost. Presne takéto zariadenie bolo použité aj na tohtoročnej (aj aj minuloročnej)  Pohode na skompostovanie kuchynského odpadu.

Údaje o tom koľko sa biologicky rozložiteľného odpadu tento rok na Pohode  zatiaľ nemám. Nedočkavo očakávam výsledky a keď ich dostanem, určite sa s touto správou podelím aj na blogu.

Ak ste si všimli, že po určitej hodine v košoch na bioodpad už bolo všetko možné, dobre ste si všimli. Podľa mňa je to len o tom, že na Slovensku sa o tom veľmi málo vie a ľudia nevedia čo presne do tohto konkrétneho koša patrí.

Ale keďže Pohoda vzdeláva, ja verím tomu, že v nasledujúcich rokoch sa to jej návšetvníci naučia a budú triediť bioodpadu čoraz lepšie. A budú tak robiť aj doma. A na Slovensku bude vznikať menej a menej odpadov. Aj vďaka Pohode.

2 roky bez plastovej fólie

Potraviny a jedlo, Život bez odpadov

“Viac ako 2 roky som v kuchyni nepoužila plastovú fóliu.” Toto som povedala minulý týždeň kamarátke. Sama som zostala prekvapená, že naozaj je to už taká dlhá doba a v žiadnom momente som nepocítila potrebu ju použiť.

cling wrap.jpg

foto: Blast Magazine

Tzv. cling film, cling foil alebo prilnávú fóliu pozná každý. Balí si do nej desiatu, nedojedené jedlo dá do misky a prikryje ho touto fóliou, v obchode sú v nej zabalené rôzne druhy ovocia a zeleniny.

Ľudia ju používajú takmer každý deň, ale neuvedomujú si pri tom niekoľko vecí:

  1. prilnavá fólia sa pri používaní znečistí do takej miery, že sa nedá recyklovať, čiže skončí na skládke, alebo v spaľovni.
  2. plasty potrebujú na rozloženie približne 500 rokov (predpokladá sa, že dokonca aj viac)
  3. to znamená, že stopy vašej desiatej budú na tejto planéte ešte veľmi, veľmi dlho.

Ako sa dá prilnavá fólia nahradiť v každodennom živote:

  1. môžete veci baliť do hliníkovej fólie (ale ja nepoužívam ani tú). Jej výhodou je, že sa dá zrecyklovať aj keď sa znečistí,
  2. rôzne krabičky na jedlo: každý z nás ich má doma, niektoré sú plastové, ale oveľa lepšie sú aj rôzne kovové a sklenené nádoby,
  3. papier na pečenie je výbornou náhradou fólie pri balení desiatej a je kompostovateľný!
  4. ja mám obľúbené tieto obaly na sendviče, veľmi ľahko sa udržiavajú a môžete do nich zabaliť naozaj všeličo (okrem vareného jedla samozrejme),
  5. zvyšky jedla môžete dať do misky a prikryť ju tanierikom,
  6. alebo ich môžete dať do menšieho hrnca, ktorý vám nezaberie veľa miesta v chladničke (v zime aj na balkóne),
  7. jedlo môžete uchovávať aj v sklenených zaváraninových fľašiach – sklo je najlepší materiál na skladovanie, neuvoľňuje sa z neho toľko toxických látok ako pri plastoch.
  8. skúste variť tak, aby vám nevznikali zvyšky jedla a nemuseli ste žiadne potraviny dlhšiu dobyú skladovať. Dosiahnete to aj tak, že budete nakupovať menej v rámci jedného nákupu, doma nebudete mať veľkú zásobu potravín, ktoré sa môžu pokaziť, alebo ich treba rýchlo minúť.

Keď si osvojíte tieto jednoduché triky, tak zistíte, že  vám plastová fólia v domácnosti vôbec nechýba. Aby sa zmenili veci aj v supermarketoch bude trvať o niečo dlhšie. Tam môžete urobiť jednu vec – že si jedlo zabalené  do fólie jednoducho nekúpite.

 

Žiť bez odpadov

Život bez odpadov

Odsťahovať sa z mesta na dedinu, nič nekupovať, nechodiť do práce, byť úplne sebestačný. Pre mnohých z nás, ktorí žijeme v meste je žiť takýto život nepredstaviteľné. A pre mnohých je práve toto predstava o zero waste živote – spôsobe života, pri ktorom netvoríme žiaden odpad.

Ale to vôbec nie je tak.

zero waste 5

Fotograf Gregg Segal urobil sériu fotografií ľudí s ich odpadom, ktorý vyprodukovali za týždeň

Žiť tak, aby ste netvorili odpad môžete aj vo veľkom meste – aj v New Yorku ako to robí Lauren Singer, aj v San Franciscu ako to robí Bea Johnson, alebo v Bratislave – ako sa to do veľkej miery snažíme mnohí z nás.

Ale ako sa to dá? Veď sa to nedá!Ale dá! Ako prvé si nesmiete dať príliš veľké ambície, tak ako aj pri chudnutí (že schudnete 10 kíl a ste nervózni, že ste schudli iba 2. Dajte si cieľ, že schudnete 2 a budete oveľa šťastnješí a postupne posúvajte hranice ďalej a ďalej).

Ako to teda dosiahnúť? Existuje základných 5 princípov, ktoré pri takomto životnom štýle platia refuse-reduce-reuse-recycle-rot:

  1. Refuse (odmietajte) – v praxi to znamená, že nenakupujte nové veci, ktoré  nepotrebujete. Vedeli ste napríklad, že každý z nás nosí iba 20% svojho oblečenia? 80% oblečenia je takzvaných “pre prípad, že…schudnem, priberiem, pôjdem na svatbu, pôjdem tam, možno sa mi to ešete zíde…”nezíde. Kľudne sa zbavte 80% oblečenia a budete nosiť s radosťou všetko čo máte v skrini. Ďalším krokom pri refuse je nekupovať balené veci – najmä potraviny. Ako sa to napríklad už dá aj v Prahe v obchode Bez obalu, alebo na Slovensku on-line v obchodíku bez odpadu. Kúpte si pár vrecúšiek, keď pôjdene na nákup zeleniny a ovocia. Ja to robím bežne aj pri nákupe v obchode a teta pri pokladni sa poteší, že : “zachraňujeme planétu”. To isté platí aj pri kozmetike, kúpte si radšej nebalenú kozmetiku, alebo takú, ktorá je balená v kompostovateľných obaloch. Ako napríklad slovenské značky Ponio a Mylo. Pre všetkých, ktorí sa radi odhodlajú na DYI produkty, veľmi jednoduché je vyrobiť si zubnú pastu, špirálu, alebo líčka (napr. z kakaového prášku!).

 

2. Reduce (zredukujte, znížte množstvo vecí, ktoré používate): vedeli ste, že nosíme iba 20% nášho oblečenia, ktoré inak skladujeme v skrini? Zvyšných 80% je tzv “čo ak?” vecí (“čo ak pôjdem na svadbu, čo ak schudnem, čo ak priberiem). Zbavte sa všetkých vecí, ktoré nenosíte. Darujte ich niekomu, kto ich potrebuje. Neplatí to len pri oblečení, ale aj pri nábytku a pri všetkých drobnostiach, ktoré doma skladujeme a vôbec ich nepoužívame.

second hand

3. Reuse (používajte veci znovu a znovu) – platí to rovnako vo všetkom, ako aj v prípade refuse. Ak máte možnosť (a to máte vždy) kúpte si radšej second hand veci – oblečenie, nábytok, telefón…čokoľvek. Okrem obuvi, tú si napríklad ja kupujem vždy novú. Ale nakupujem naozaj málo. V kuchyny používajte na skladovanie sklenené fľaše alebo vrecúška – tak máte najlepší prehľad čo v kuchyni máte, kde si budete opakovane dávať potraviny, ktoré si kúpite. Akúkoľvek párty môžete zorganizovať bez jednorázových tanierov, príborov, servítok a plastových slamiek. Pred odchodom do obchodu si vždy pozrite čo doma máte a urobte si podľa toho zoznam vecí, ktoré potrebujete kúpiť. A robte radšej niekoľko malých nákupov, ako jeden veľký. Vznikne vám tak oveľa menej odpadu z potravín. Pri cestovaní používajte svoju vlastnú fľašu a obaly na jedlo. Tak za sebou nenecháte kopu odpadkov na každom odpočívadle.

4. Recycle (trieďte odpad/recyklujte) – vieme, že papier, plasty, sklo sa dajú recyklovať. Ak máte možnosť používajte vratné obaly, ak nie, tak poctivo trieďte a pomôžte si pri tom aj aplikáciounadoby triedeny zber5. Rot (nechajte rozložiť) – veľký bonus pre vašu domácnosť – DOMÁCE KOMPOSTOVANIE! 50% odpadu z domácnosti zredukujete kompostovaním. Nemusíte mať záhradu, kompostovať môžete celý rok u vás doma. A budete mať skvelé živiny pre vaše rastliny, nemusíte zo záhradníctva nosť ťažké vrecia s kompostom.

Ako prizvukujú aj Bea a aj Lauren a povedal to aj na Zero Waste minifestivale v Prahe Peter Hanzel z Bez obalu – začnite malými zmenami a postupne sa dostanete ďalej a ďalej. Budete si okolo seba všímať ľudí, ktorí to tak nerobia a postupne nebudete tomu už rozumieť prečo svoje návyky ešte stále nezmenili. Týchto ľudí je dôležité inšpirovať, nie poučovať, že robia niečo zle alebo inak. Skúste to. Naozaj to nie je tažké. Keď sa to darí mne, určite sa to podarí aj každému z vás.

Relooping fashion: Wear-Recycle-Repeat

Zodpovedná móda

“V súčasnosti už dokážeme z nášho starého oblečenia vyrobiť nové!”

Textilný priemysel je druhým v poradí priemyslom, ktorý najviac znečisťuje naše životné prostredie (hneď po ropnom). Čo všetko spôsobuje masívna výroba oblečenia v krajinách, kde sa látky vyrábajú, farbia a  oblečenie šije, som písala v jednom z mojích predchádzjúcich blogov. Preto sa jedna skupina odborníkov na recykláciu bavlnených vlákien rozhodla, že sa pokúsi nájsť riešenie, ktoré súčasnú situáciu pomôže aspoň trochu napraviť.

Vždy keď sa stretnem s mojim zahraničnými kolegami (najmä tými zo Škandinávie), tak sa teším, ako mi prinesú dobré správy z oblasti nových technológií (akýchkoľvek). Nie je tajomstvom, že v severských krajinách sa vede a výskumu dáva veľký priestor  (a podpora zo strany štátu) a z toho vyplývajú aj výsledky. Kolegyne Anne a Paula z Fínska mi hovorili o ich projekte Relooping Fashion Initiative. Ide o jedinečnú technológiu v rámci, ktorej sa staré oblečenie “rozoberie” na bavlnené vlákna a vyrobia sa z nich nové vlákna, z ktorých sa vyrobí látka a z nej nové oblečenie. Takýmto spôsobom spracovania bavlny sa časom nestráca kvalita vlákna, ale naopak, kažou recykláciou je vlákno pevnejšie.

Screen Shot 2016-05-30 at 0.16.37

photo: reloopingfasion.org

Pri vývoji technolģie zohľadnili veci, ktoré majú najväčší vplyv pri výrobe oblečenia a ktoré by sa touto technológiou eliminovali:

  1. vysoké percento používania pesticídov pri pestovaní bavlny (až 15% celkového objemu používaných pesticídov v rámci poľnohospodárstva),
  2. množstvo spotrebovanej vody pri výrobe nového oblečenia: vedeli ste, že na výrobu jedného páru riflí sa spotrebuje až 10 000 litrov vody (aby ste si to vedeli lepšie predstaviť, je to ako keby ste sa neprestajne sprchovali 21 hodín)?
  3. množstvo paliva na spotrebovaného na prepravu oblečenia,
  4. množstvo oblečenia, ktoré končí na skládkach odpadov: predpokladá sa, že v niektorých krajinách až 85% oblečenia končí na skládke. Textil za rozkladá pomaly a množstvo chemikálií a farieb použitých pri výrobe oblečenia sa uvoľnuje do ovzdušia,
  5. opätovné používanie nášho oblečenia: vyzerať dobre a cítiť sa ešte lepšie. Predstavte si, že si za odmenu s radosťou pôjdete do obchodu kúpiť novú vec na oblečenie. Alebo si ju kúpite, lebo ju už naozaj potrebujete. Môžete mať niekoľkonásobnú radosť – vyzerať pekne v novej veci, podporiť férové podmienky výroby oblečenia a ešte aj znížiť svoju ekologickú stopu.

V súčasnosti je to iniciatíva, ktorá je pilotne realizovaná vo Fínsku. Funguje tak, že poštou alebo cez verejnú zbierku sa vyzbiera oblečenie, ktoré už nenosíme. Potom sa všetko odvezie do recyklačného centra, kde sa zo starého oblečenia vyrobí nové bavlnené vlákno.

Ja verím tomu, že iniciatíva mojich kolegov dopadne dobre a táto technológia sa bude šíriť ďalej. A budeme môcť z nášho starého oblečenia vyrobiť oblečenie nové. A keď nám zunuje, tak ho pošleme zase späť na miesto, kde z neho vyrobia oblečenie nové. A tak do nekonečna.

 

Oblečenie vieme nakupovať aj férovejšie

Zodpovedná móda

Súčasný trend výroby oblečenia nedokážeme zmeniť zo dňa na deň. Vieme o tom hovoriť, písať, zdieľať petície a články. Ale vieme niečo urobiť aj my sami, aby sme niektorú z negatívnych vecí súvisiacimi s našim oblečením nepodporili. 

second hand.jpg

Po zverejnení môjho postu o tom aká je skutočná cena nášho oblečenia som zistila, že koľko ľudí táto téma skutočne zaujíma. Preto som si v zápätí povedala, že je priestor napísať o tom ako to môžeme robiť férovejšie – tak, aby sme nepodporovali neférové podmienky pre zamestnancov sweatshopov, znečisťovanie prostredia, kde sa pestuje bavlna a údolia riek, kde sa látky farbia. Zbytočne neplýtvali našimi zdrojmi a nevytvárali odpady, ktoré z nášho prostredia jednoducho nezmiznú.

  1. výmena oblečenia s kamarátmi: s kamarátkami praktizujeme výmenu oblečenia medzi sebou po vybalení jarno-letných a jesenno-zimných vecí z krabíc. Vytriedime čo už máme obnosené a čo sa nám v našom šatníku už povaľuje asi dva roky a nemáme chuť si to obliecť. Zorganizujeme si jeden deň u jednej z nás, kam všetky prinesú svoje vytriedené veci. A neverili by ste koľko “nových” vecí objavíte. To čo nám zvýši darujeme ľuďom, ktorí to potrebujú. V našom najbližsom okolí sa vždy niekto taký nájde.
  2. Bazár oblečenia: bazáre oblečenia sú už dostupné v každom väčšom aj menšom meste, väčšinou sa konajú ako sprievodné akcie k festivalom, trhom. Ak máte doma kopu oblečenia čo ste už dlho nemali na sebe – neváhajte sa prihlásiť ako predávajúci. ON-line bazáre ako sú Modrý koníkBazoš alebo Handráreň ponúkajú kopu pekného oblečenia.
  3. Zóna bez peňazí: akcia, ktorá sa koná pravidelne vo viacerých miestach na Slovensku vždy v jeden deň. Tam nejde iba o oblečenie, môžete tam priniesť hocičo čo už nepotrebujete a viete, že iným ľuďom sa to zíde, lebo je to ešte funkčné (starý bicykel, kuchynská váha, čokoľvek). Výmena vecí je bez peňazí – zadarmo.
  4. oblečenie v second handoch: väčšine ľudí sa nepozdáva predstava, že sa má hrabať v toľkom nožstve oblečenia, ktoré sú v second handoch. Ja osobne tiež nie som z toho nadšená, ale vždy som rada, keď v tej kope nájdem naozaj dobré kúsky oblečenia, ktoré nosím až do úplného zničenia. Mnohé secendhandy neponúkajú nosené oblečenie, často tam nájdete oblečenie, ktoré bolo vyradené v outletoch, lebo sa nepredalo. V tomto prípade ide o úplne nové veci a ich kúpou im dáte šancu, ktorú im iní ľudia nedali.
  5. lokálni designéri: áno. ide o veci, ktoré sú cenovo vyššie, ale podporíte tým človeka, ktorý stojí priamo pred vami, jeho kreativitu, jeho každodennú tvrdú prácu. Lebo tvoriť a šiť oblečenie vôbec nie je jednoduché. Ako sa o nich môžete dozvedieť viac? Ja osobne rada chodím na Dobrý trh, Urban Market a kopa vecí, ktoré šijú a vyrábajú ľudia zo Slovenska nájdete aj na portáli sashe.sk
  6. blogy: sledovaním blogov o férovej móde (ako je napríklad česká NILA) dostanete množstvo informácií, ktoré vám predstavia férovejšie značky, ako tie čo bežne poznáte. NILA nie je iba blog, je to aj obchod a e-shop (aj pre slovenský trh) iba s férovými značkami.

Aj na mojom blogu budú pribúdať ďalšie, moje obľúbené slovenské a na slovensku dostupné férové značky. Zatiaľ svoj priestor mali TOMS, Matt a Nat, Fusakle a Uashmama.

Koľko naozaj stojí tričko za 3EURÁ vo výpredaji?

Zodpovedná móda

“Toto som kúpila za 3 eurá. Ani sa mi to veľmi nepáči, ale bolo to lacné.”

Film The True Cost (Skutočná cena), ktorý sa premietal v rámci Fashion Revolution 2016 v priestoroch Connect Coworking (bývalá Cvernovka) ma veľmi silno zasiahol. Vždy som si myslela, že mám toho naozaj veľa už načítaného, že poznám podmienky, ako sa oblečenie vyrába. Ale mýlila som sa. Nikdy som to nevidela takto pokope: od toho, ako pestovatelia bavlny sú v ekonomickom a zdravotnom ohrození, ako sa rodia postihnuté deti tam, kde sa farbí naše oblečenie, v akých podmienkách sa šijú všetky tie “lacné” veci. A nehovoriac o tom, že tí ľudia to všetko robia za 2 eurá na mesiac. Musia opustiť vlastné deti a rodinu a pracovať vo fabrike, kde s každý deň v ohrození života. Kvôli lacnému tričku, ktoré sa nám až tak veľmi nepáči.

To tričko vôbec nie je lacné. Skutočná cena, ktorú ste zaplatili za tričko vo výpredaji je: ohrozené zdravie človeka, ktorý pestuje bavlnu, znetvorené ruky človeka, ktorý vám ho farbil, znečistená voda v krajine, kde bolo vyrobené. A keďže sa vám až tak nepáči, tak pravde podobne skončí v “charite”, čo znamená na veľkej skládke odpadov, kde končí všetko nechcené oblečenie z celého sveta.

Prečo by sme si to lacné tričko nemali kúpiť? Lebo:

  1. podporujete tým neférové podmienky práce ľudí, ktorí oblečenie vyrábajú. Pracujú v staticky labilných budovách, v obrovských halách, za minimálnu mzdu. Robia to, lebo nemajú na výber. V krajine, ako je Bangladéš inú prácu zoženú ťažko. Stažovať sa nemôžu. Zákonník práce nedáva zamestnancovi takmer žiadne práva.
  2. pestovatelia bavlny už dávno nevlastnia ich polia. Keď im veľká firma ponúkla kontrakt na dodávanie bavlny, nevedli do čoho idú. Kvôli neférovým podmienkam sa dostali do dlhov a polia im boli odobraté. Čo sa potom s nimi stalo? Väščina farmárov vypila v strede vlastného poľa pesticíd na postreky. A umrela. Zanechala za sebou rodinu v dlhoch.Man spraying vegetables in the garden
  3. veľkým problémom je ošetrovanie kože a farbenie oblečenia. Ak ste videli film o Erin Brokovich, viete ako zdravie ľudí ovplyvňuje 6-mocný chróm. Ľudia pri tejto práci zomierajú na rakovinu a týmto ľuďom sa rodia postihnuté deti, ktoré majú všetky príznaky, že boli intoxikované.

    4. opustené údolia riek, kde je prostredie znečistené tak, že tam už nikto nedokáže žiť. Lebo všetko je toxické: voda, pôda, ovzdušie. Tieto údolia sú ponechané ako problém, ktorý sa dlhodobo ignoruje. Veď, keď nikto tu nežije a nikto do tohto údolia z bezpečnostných dôvodov nechodí, problém vlastne neexistuje.

    5. spotreba vody. Na výrobu jedného trička sa spotrebuje 2 700 litrov vody. vodu, ktorá je už znečistená, potrebuje byť očistená od farieb a všetkých chemikálií, ktoré boli pri jeho výrobe použitétrue cost 86. skládky oblečenia. Keď na svete vznikne prírodná katastrofa, je tu priestor pre charitu. Darovať oblečenie je to čo robí najviac ľudí. Keďže na svete je toľko oblečenia, nepotrebujú ho ani ľudia v ohrození. Preto všetko nepoužité oblečenie končí na skládkach v krajinách tretieho sveta.
    true cost 6

Film však znázroňuje aj príbeh značky People Tree, ktorá ukazuje, že sa to dá inak: férové podmieky pre zamestnancov, tvroba kolekcie podľa možností dodania výšiviek, látok. Trošku vyššia cena, ale sú to unikátne veci, ktoré budete dlho a radi nosiť. A s dobrým pocitom, že ste podporili celú reťaz užitočných skutkov: podporili rodinu v krajine, kde sú ťažké podmienky na život, podporili zodpovdenú značku a jej ľudí, ktorí túto myšlienku vytvorili a nakoniec kúpili si vec, ktorá vám vydrží dlhé roky a neskončí, ako nepotrený tovar na skládke na opačnom konci sveta.

Keďže si to oblečenie kupujete vy, možnosť zmeniť všetko hore uvedené máte vy. Nekúpte si to lacné tričko, radšej si kúpte kvalitnejšiu vec od lokálneho designéra. Lebo to lacné tričko sa vám aj tak až tak nepáči.

foto: The True Cost, pinterest