Aká je férová cena za férové oblečenie?

O neférovosti v textilnom priemysle sme už čítali toho veľmi veľa. Aj môj najčítanejší článok na blogu (až 48 000 otvorení) bol práve o tejto téme. Keď si vysledujete celý reťazec od pestovania bavlny, cez toxický spôsob farbenia, neférové podmienky pre zamestnancov, ktorí veci šijú až po nepredaný tovar, ktorý končí na skládke – poviete si, že si už nikdy vo fast fashion reťazcoch nič nové nekúpite.

No dobre, ale koľko by stálo také férové oblečenie? Čo sa vlastne oplatí kúpiť si z pohľadu celého životného cyklu nášho oblečenia? Bio bavlna je predsa drahá, si poviete. Koľko tak stojí šitie šiat u miestnej krajčírky? Keď si pozeráte koľko stoja šaty od (slovenských) dizajnérov, tak sa vám to zdá drahé a niektoré kúsky príliš extravagantné? Keď si to spočítam, nebude to celé drahé?

Čo sa potom naozaj oplatí? Oplatí sa kúpiť si to, čo vynosíte. Sami viete, že niektoré veci nosíte donekonečna a veľmi často. Roky to isté pásikavé modro-biele tričko, ktoré ani po stovkách vypraní nezmenilo farbu ani tvar (hovorím z vlastnej skúsenosti a moji kamaráti presne vedia, o ktoré tričko ide!). A potom sú veci, ktoré ste mali iba raz, vôbec ste sa v nich necítili dobre a v skrini vám zaberajú miesto. Vždy, keď sa rozhodujete čo si obliecť, tak túto vec za sekundu preskočíte, s tým že “hmmm…minule som sa v tom necítila vôbec dobre”.

Takže oplatí urobiť si tzv. COST PER WEAR (CPW) – čiže prepočet, koľko vás naozaj stálo oblečenie, ktoré nosíte/nenosíte. Takýto prepočet urobili aj pre dizajnerské oblečenie na mojom obľúbenom českom blogu Nila a tak som si ja urobila prepočet aj na jeden môj odvážny krok.

Asi pred rokom som bola na Bratislavskom Fashion Revolution. Okrem toho, že som tam videla film the True Cost, stretla som tam aj jednu zaujímavú osobu – mladú slovenskú návrhárku Soňu Vidiečanovú. Keď som videla jej návrhy, zdalo sa mi to veľmi zaujímavé.

Soňa Vidiečanová Neon[ix] photography

Barbora Kmeťková

Barbora Kmeťková

Barbora Kmeťková

Barbora Kmeťková

Soňa Vidiečanová sa vo svojej tvorbe venuje udržateľnej móde. Vyrába len z organických certifikovaných materiálov a navrhuje od začiatku tak, aby sa dalo oblečenie jednoducho separovať. Oddeľuje technický proces od biologického a teda nespája syntetickú farbu s prírodným materiálom (nerozložiteľný hybrid) či pri tvorbe odevu nepoužíva lepivé výstuže. Miesto plastových komponentov volí ľahko odšívajúce kovové patentky, pretože aj kovové zúbky zipsov sa ťažko odtrhhávjú od tkaniny. Taktiež používa kov najmä preto, lebo sa dá taviť stále dookola a vytvárať tak z neho stále nový tvar.

Soňu som potom stretla na jednej konferencii pre študentov, kde som mala prednášku. A tak kým som prednášala, tak som rozmýšľala aj nad tým čo mám vlastne na sebe. Ako vždy som mala na sebe jednoduché čierne šaty, ktoré som rada nosila. Ale som si povedala, že čo keby som na sebe mala kus, ktorý dokazuje, že férová móda je pekná, príjemná na nosenie a je u nás dostupná aj cenovo? Niečo čo by som rada prezentovala ako dobrý príklad z praxe zo Slovenska – aby sa ľudia takýchto krokov nebáli. Ja sama nie som veľmi odvážna v obliekaní – roky nosím tie isté klasické kúsky, ktoré medzi sebou kombinujem.

Soňu som po prednáške oslovila s tým, že si ju pamätám z fashion revolution a či by mi niečo nenavrhla – niečo čo by som nosila počas mojich prednášok, ale aj bežne do práce, na prechádzku, keď idem von s kamarátmi…proste multifunkčný odev, ktorý by som rada nosila. A Soňa bola za – vymenili sme si pár e-mailov a potom sa stretli. Jej prvý  návrh sa mi veľmi páčil a ona hovorila, že sa jej to ľahko tvorilo, pretoze nielen ze máme podobný vkus, ale tvorí aj diplomovu pracu v podobnom duchu. A tak sme začali pomaly tvoriť moje kimono-šaty z biobavlny.

Na Sonine odporúčanie som si objednala bio bavlnu z jedného českého obchodu. Počas jej tvorby si naozaj prešla rôznymi obchodmi v zahraničí a tento zdroj je podľa nej spoľahlivý a ceny sú dosupnejšie ako v iných zahraničných obchodoch. Objednala som si aj nite z Bio bavlny, aby odev bol 100% kompostovateľný na úplnom konci jeho životného cyklu. Nastaviteľný je pomocou šnúrok a kovových cvokov, ktoré sa dajú na konci odpárať a použiť na iný odev, alebo v krajnom prípade sa dajú zrecyklovať.

Soňa prišla s tým, že to dáme ušiť jednej pani krajčírke na Obchodnej ulici. Keď sme tam vošli, bolo to klasické krajčírstvo, kde upravovali šaty na ples a občas niečo ušili. Ale tety boli profíčky, naozaj urobili pekný kus práce.

A cena? Bio bavlna a nite z bio bavlny 20 EUR, šitie 30 EUR. Treba prirátať aj cenu práce designéra. Ak by cena designéra za tento jeden kus bola napríklad 50-100-200 EUR, tak aj pri tej najvyššej sume a ak ho budem nosiť čo už len raz mesačne, tak aj pri tej najvyššej cene CPW vyjde 21 EUR za jedno nosenie. ak by som to nosila iba rok. A ak ho budem nosiť 5 rokov (koľko vydrží kvalitné oblečenie) iba raz mesačne, tak cena odevu je 4 EUR za nosenie. To sa blížime cene vo fast fashion reťazci.

Čo bol pre mňa veľký zážitok bola samotná tvorba odevu, jeho šitie a ten moment, že peniaze dávam do tých rúk, ktoré ich ušili. Priamo tej pani, ktorá z tých peňazí mohla napríklad zaplatiť vnučke hodiny tanca, alebo jej kúpiť nové topánky. A toto je veľmi dôležité – podporiť miestnu ekonomiku a miestnych ľudí. Veci potom majú príbeh a úplne inú hodnotu. Aj pre nás, ale aj pre iných.

A teším sa aj na ďalšie takéto príbehy. Posledné správy od Soni sú, že jej značka vyhrala súťaž udržaťeľných značiek na MBFW v Prahe a pre mňa je to dobrá správa, lebo konečne tu bude aj spodné prádlo, o ktorom budem presne vedieť, kto ho vyrobil.

Respiro, alebo vyraz do mesta s dušou z bicykla okolo pása

Nie, nejde o to, že vás prehováram k tomu, aby ste zmenili svoj štýl . Respiro je česká značka, ktorá  vyrába výrobky z recyklovaných materiálov: opasky z duše z bicykla, tašky zo starých billboardov, automobilových plachiet, alebo hasičských hadíc, bezpečnostných pásov.

Keď si vyberám novú značku, ktorú budem postupne pozorovať, sledovať, testovať na sebe, tak prvá vec, ktorá ma zaujíma je, že či značke ide naozaj iba o to, aby predávala, alebo sú v jej tíme angažovaní ľudia, ktorí popri predaji svojich vecí (lebo veď každý z nás z niečoho musí žiť) robí osvetu, zapája sa do rôznych projektov a ide mu hlavne o šírenie dobrých myšlienok a produktov, ktoré aspoň trochu zmenia náš svet k lepšiemu.

Keď som hľadala pre nás všetkých viac nekožených výrobkov, tak som toho nenašla veľmi veľa. Moji obľúbení naďalej zostávajú Mat and Nat, ale mala som potrebu nájsť niečo lokálnejšie, niečo čo má dosah v naších končinách. A natrafila som na túto tašku, ktorá ma najprv zaujala farbou, potom aj materiálom a nakoniec celým jej príbehom. Tak som pátrala ďalej o jej výrobcovi – značke Respiro, kto je za tým a o čo im vlastne ide.

RESPIRO je česká značka oblečenia, ktorá vznikla v roku 2002, kedy na intráku vyrábali tričká pre úzku skupinu ľudí a aj pár obchodíkov.  Časom sa ich porfólio rozšírilo a postupne začali vyrábať aj iné veci ako tašky, opasky, dokonca aj topánky. Pre nich je dôležitá najmä kvalita výrobkov a environmentálny rozmer. Momentálne majú v ponuke aj tričká z biobavlny, materiálu BambooTech a bambusového vlákna a termovlákna. A sponínané tašky, opasky, topánky z rôznych výrobkov, ktoré už doslúžili. Vyrábajú aj pekné bambusové dosky a dokonca aj domčeky pre vtáčiky. O tom, ako sa vyrábajú Respiro veci si môžete prečítať aj tu.

Ľudia majú k eko veciam rôzne predsudky a jeden z kľúčových je, že tie veci nie sú veľmi pekné, atraktívne a nositeľné . O tom, že v prípade tejto značky je to inak svedčí aj fakt, že sú nositeľmi European Business Award v kategórii Environmental and corporate sustainability.

Ja si tú žltú tašku prosím na Vianoce (lebo to je momentálne najbližší sviatok, ktorý mám). Na Slovensku sú tieto produkty dostupné na tomto e-shope.

Relooping fashion: Wear-Recycle-Repeat

“V súčasnosti už dokážeme z nášho starého oblečenia vyrobiť nové!”

Textilný priemysel je druhým v poradí priemyslom, ktorý najviac znečisťuje naše životné prostredie (hneď po ropnom). Čo všetko spôsobuje masívna výroba oblečenia v krajinách, kde sa látky vyrábajú, farbia a  oblečenie šije, som písala v jednom z mojích predchádzjúcich blogov. Preto sa jedna skupina odborníkov na recykláciu bavlnených vlákien rozhodla, že sa pokúsi nájsť riešenie, ktoré súčasnú situáciu pomôže aspoň trochu napraviť.

Vždy keď sa stretnem s mojim zahraničnými kolegami (najmä tými zo Škandinávie), tak sa teším, ako mi prinesú dobré správy z oblasti nových technológií (akýchkoľvek). Nie je tajomstvom, že v severských krajinách sa vede a výskumu dáva veľký priestor  (a podpora zo strany štátu) a z toho vyplývajú aj výsledky. Kolegyne Anne a Paula z Fínska mi hovorili o ich projekte Relooping Fashion Initiative. Ide o jedinečnú technológiu v rámci, ktorej sa staré oblečenie “rozoberie” na bavlnené vlákna a vyrobia sa z nich nové vlákna, z ktorých sa vyrobí látka a z nej nové oblečenie. Takýmto spôsobom spracovania bavlny sa časom nestráca kvalita vlákna, ale naopak, kažou recykláciou je vlákno pevnejšie.

photo: reloopingfasion.org

Pri vývoji technolģie zohľadnili veci, ktoré majú najväčší vplyv pri výrobe oblečenia a ktoré by sa touto technológiou eliminovali:

1. vysoké percento používania pesticídov pri pestovaní bavlny (až 15% celkového objemu používaných pesticídov v rámci poľnohospodárstva),
2. množstvo spotrebovanej vody pri výrobe nového oblečenia: vedeli ste, že na výrobu jedného páru riflí sa spotrebuje až 10 000 litrov vody (aby ste si to vedeli lepšie predstaviť, je to ako keby ste sa neprestajne sprchovali 21 hodín)?
3. množstvo paliva na spotrebovaného na prepravu oblečenia,
4. množstvo oblečenia, ktoré končí na skládkach odpadov: predpokladá sa, že v niektorých krajinách až 85% oblečenia končí na skládke. Textil za rozkladá pomaly a množstvo chemikálií a farieb použitých pri výrobe oblečenia sa uvoľnuje do ovzdušia,
5. opätovné používanie nášho oblečenia: vyzerať dobre a cítiť sa ešte lepšie. Predstavte si, že si za odmenu s radosťou pôjdete do obchodu kúpiť novú vec na oblečenie. Alebo si ju kúpite, lebo ju už naozaj potrebujete. Môžete mať niekoľkonásobnú radosť – vyzerať pekne v novej veci, podporiť férové podmienky výroby oblečenia a ešte aj znížiť svoju ekologickú stopu.

photo: Joonas Lumpeinen

photo: VVT

V súčasnosti je to iniciatíva, ktorá je pilotne realizovaná vo Fínsku. Funguje tak, že poštou alebo cez verejnú zbierku sa vyzbiera oblečenie, ktoré už nenosíme. Potom sa všetko odvezie do recyklačného centra, kde sa zo starého oblečenia vyrobí nové bavlnené vlákno.

Ja verím tomu, že iniciatíva mojich kolegov dopadne dobre a táto technológia sa bude šíriť ďalej. A budeme môcť z nášho starého oblečenia vyrobiť oblečenie nové. A keď nám zunuje, tak ho pošleme zase späť na miesto, kde z neho vyrobia oblečenie nové. A tak do nekonečna.

 

Oblečenie vieme nakupovať aj férovejšie

Súčasný trend výroby oblečenia nedokážeme zmeniť zo dňa na deň. Vieme o tom hovoriť, písať, zdieľať petície a články. Ale vieme niečo urobiť aj my sami, aby sme niektorú z negatívnych vecí súvisiacimi s našim oblečením nepodporili. 

Po zverejnení môjho postu o tom aká je skutočná cena nášho oblečenia som zistila, že koľko ľudí táto téma skutočne zaujíma. Preto som si v zápätí povedala, že je priestor napísať o tom ako to môžeme robiť férovejšie – tak, aby sme nepodporovali neférové podmienky pre zamestnancov sweatshopov, znečisťovanie prostredia, kde sa pestuje bavlna a údolia riek, kde sa látky farbia. Zbytočne neplýtvali našimi zdrojmi a nevytvárali odpady, ktoré z nášho prostredia jednoducho nezmiznú.

1. výmena oblečenia s kamarátmi: s kamarátkami praktizujeme výmenu oblečenia medzi sebou po vybalení jarno-letných a jesenno-zimných vecí z krabíc. Vytriedime čo už máme obnosené a čo sa nám v našom šatníku už povaľuje asi dva roky a nemáme chuť si to obliecť. Zorganizujeme si jeden deň u jednej z nás, kam všetky prinesú svoje vytriedené veci. A neverili by ste koľko “nových” vecí objavíte. To čo nám zvýši darujeme ľuďom, ktorí to potrebujú. V našom najbližsom okolí sa vždy niekto taký nájde.
2. Bazár oblečenia: bazáre oblečenia sú už dostupné v každom väčšom aj menšom meste, väčšinou sa konajú ako sprievodné akcie k festivalom, trhom. Ak máte doma kopu oblečenia čo ste už dlho nemali na sebe – neváhajte sa prihlásiť ako predávajúci. ON-line bazáre ako sú Modrý koník, Bazoš alebo Handráreň ponúkajú kopu pekného oblečenia.
3. Zóna bez peňazí: akcia, ktorá sa koná pravidelne vo viacerých miestach na Slovensku vždy v jeden deň. Tam nejde iba o oblečenie, môžete tam priniesť hocičo čo už nepotrebujete a viete, že iným ľuďom sa to zíde, lebo je to ešte funkčné (starý bicykel, kuchynská váha, čokoľvek). Výmena vecí je bez peňazí – zadarmo.
4. oblečenie v second handoch: väčšine ľudí sa nepozdáva predstava, že sa má hrabať v toľkom nožstve oblečenia, ktoré sú v second handoch. Ja osobne tiež nie som z toho nadšená, ale vždy som rada, keď v tej kope nájdem naozaj dobré kúsky oblečenia, ktoré nosím až do úplného zničenia. Mnohé secendhandy neponúkajú nosené oblečenie, často tam nájdete oblečenie, ktoré bolo vyradené v outletoch, lebo sa nepredalo. V tomto prípade ide o úplne nové veci a ich kúpou im dáte šancu, ktorú im iní ľudia nedali.
5. lokálni designéri: áno. ide o veci, ktoré sú cenovo vyššie, ale podporíte tým človeka, ktorý stojí priamo pred vami, jeho kreativitu, jeho každodennú tvrdú prácu. Lebo tvoriť a šiť oblečenie vôbec nie je jednoduché. Ako sa o nich môžete dozvedieť viac? Ja osobne rada chodím na Dobrý trh, Urban Market a kopa vecí, ktoré šijú a vyrábajú ľudia zo Slovenska nájdete aj na portáli sashe.sk
6. blogy: sledovaním blogov o férovej móde (ako je napríklad česká NILA) dostanete množstvo informácií, ktoré vám predstavia férovejšie značky, ako tie čo bežne poznáte. NILA nie je iba blog, je to aj obchod a e-shop (aj pre slovenský trh) iba s férovými značkami.

Aj na mojom blogu budú pribúdať ďalšie, moje obľúbené slovenské a na slovensku dostupné férové značky. Zatiaľ svoj priestor mali TOMS, Matt a Nat, Fusakle a Uashmama.

Koľko naozaj stojí tričko za 3EURÁ vo výpredaji?

“Toto som kúpila za 3 eurá. Ani sa mi to veľmi nepáči, ale bolo to lacné.”

Film The True Cost (Skutočná cena), ktorý sa premietal v rámci Fashion Revolution 2016 v priestoroch Connect Coworking (bývalá Cvernovka) ma veľmi silno zasiahol. Vždy som si myslela, že mám toho naozaj veľa už načítaného, že poznám podmienky, ako sa oblečenie vyrába. Ale mýlila som sa. Nikdy som to nevidela takto pokope: od toho, ako pestovatelia bavlny sú v ekonomickom a zdravotnom ohrození, ako sa rodia postihnuté deti tam, kde sa farbí naše oblečenie, v akých podmienkách sa šijú všetky tie “lacné” veci. A nehovoriac o tom, že tí ľudia to všetko robia za 2 eurá na mesiac. Musia opustiť vlastné deti a rodinu a pracovať vo fabrike, kde s každý deň v ohrození života. Kvôli lacnému tričku, ktoré sa nám až tak veľmi nepáči.

To tričko vôbec nie je lacné. Skutočná cena, ktorú ste zaplatili za tričko vo výpredaji je: ohrozené zdravie človeka, ktorý pestuje bavlnu, znetvorené ruky človeka, ktorý vám ho farbil, znečistená voda v krajine, kde bolo vyrobené. A keďže sa vám až tak nepáči, tak pravde podobne skončí v “charite”, čo znamená na veľkej skládke odpadov, kde končí všetko nechcené oblečenie z celého sveta.

Prečo by sme si to lacné tričko nemali kúpiť? Lebo:

1. podporujete tým neférové podmienky práce ľudí, ktorí oblečenie vyrábajú. Pracujú v staticky labilných budovách, v obrovských halách, za minimálnu mzdu. Robia to, lebo nemajú na výber. V krajine, ako je Bangladéš inú prácu zoženú ťažko. Stažovať sa nemôžu. Zákonník práce nedáva zamestnancovi takmer žiadne práva.
   

   

   
2. pestovatelia bavlny už dávno nevlastnia ich polia. Keď im veľká firma ponúkla kontrakt na dodávanie bavlny, nevedli do čoho idú. Kvôli neférovým podmienkam sa dostali do dlhov a polia im boli odobraté. Čo sa potom s nimi stalo? Väščina farmárov vypila v strede vlastného poľa pesticíd na postreky. A umrela. Zanechala za sebou rodinu v dlhoch.
3. veľkým problémom je ošetrovanie kože a farbenie oblečenia. Ak ste videli film o Erin Brokovich, viete ako zdravie ľudí ovplyvňuje 6-mocný chróm. Ľudia pri tejto práci zomierajú na rakovinu a týmto ľuďom sa rodia postihnuté deti, ktoré majú všetky príznaky, že boli intoxikované.
   

   

   

   4. opustené údolia riek, kde je prostredie znečistené tak, že tam už nikto nedokáže žiť. Lebo všetko je toxické: voda, pôda, ovzdušie. Tieto údolia sú ponechané ako problém, ktorý sa dlhodobo ignoruje. Veď, keď nikto tu nežije a nikto do tohto údolia z bezpečnostných dôvodov nechodí, problém vlastne neexistuje.

   

   

   An Indian woman carriea an empty water pot as she crosses the dry bed of a pond at Mehmadpur village, some 20 kms from Ahmedabad on July 8, 2014. Western India’s Gujarat state is bracing for a possible drought owing to very scant monsoon rains till date as the new government is due to present its first full budget on July 10, 2014, which economists expect to contain a credible outline of steps to steer India from a subsidy-laden, bureaucratic culture to a more business-friendly investment climate. AFP PHOTO / Sam PANTHAKYSAM PANTHAKY/AFP/Getty Images

   

   5. spotreba vody. Na výrobu jedného trička sa spotrebuje 2 700 litrov vody. vodu, ktorá je už znečistená, potrebuje byť očistená od farieb a všetkých chemikálií, ktoré boli pri jeho výrobe použité6. skládky oblečenia. Keď na svete vznikne prírodná katastrofa, je tu priestor pre charitu. Darovať oblečenie je to čo robí najviac ľudí. Keďže na svete je toľko oblečenia, nepotrebujú ho ani ľudia v ohrození. Preto všetko nepoužité oblečenie končí na skládkach v krajinách tretieho sveta.
   

Film však znázroňuje aj príbeh značky People Tree, ktorá ukazuje, že sa to dá inak: férové podmieky pre zamestnancov, tvroba kolekcie podľa možností dodania výšiviek, látok. Trošku vyššia cena, ale sú to unikátne veci, ktoré budete dlho a radi nosiť. A s dobrým pocitom, že ste podporili celú reťaz užitočných skutkov: podporili rodinu v krajine, kde sú ťažké podmienky na život, podporili zodpovdenú značku a jej ľudí, ktorí túto myšlienku vytvorili a nakoniec kúpili si vec, ktorá vám vydrží dlhé roky a neskončí, ako nepotrený tovar na skládke na opačnom konci sveta.

Keďže si to oblečenie kupujete vy, možnosť zmeniť všetko hore uvedené máte vy. Nekúpte si to lacné tričko, radšej si kúpte kvalitnejšiu vec od lokálneho designéra. Lebo to lacné tričko sa vám aj tak až tak nepáči.

foto: The True Cost, pinterest

Uashmama – papier znesie veľa!

Papierové tašky (a aj iné veci), ktoré si zamilujete a budete ich s radosťou nosiť.

Dlho som skúmala rôzne značky, ktoré sú lokálne (alebo sa za férových podmienok vyrábajú svoje produkty v Európe). Preskúmala som si rôzne značky, ktoré používajú  recyklované materiály a podobajú sa napríklad koži (ako napríklad Matt and Nat, o ktorých som už písala post).

Nikdy ma nenapadlo, že výborným materiálom na kabelky, tašky a dokonca aj koše na triedený odpadm môže byť PAPIER! Áno, papier, materiál, ktorý je inak veľmi krehký a ktorého kvalita sa recyklovaním znižuje.

Existuje však technológia, ktorá tento materiál dokáže spevniť tak, že sa z neho dajú vyrobiť kvalitné výrobky, ktoré aj niečo vydržia.

Papierové vrecká, tašky a doplnky UASHMAMA® sú vyrobené z  inovatívneho materiálu – prateľného papiera. Šijú sa v Toskánsku, z materiálu vyrábaného tradičnou remeselnou metódou. Zloženie:  98% celulóza a 2-3% latex. Kolekcia je  šetrná k prírode – celulóza pochádza z prírodného odpadového dreva, nie z odlesňovania. Produkty sú recyklovateľné.

Nosením a používaním tento materiál získava patinu a originalitu. Niektoré produkty sú impregnované voskom pre lepšiu pevnosť a formu. Ryhy na materiáli (kabelky impregnované voskom) dodávajú výrobkom zdanie starého materiálu. Ak však kabelku opatrne vyžehlíte (odporúčame cez textíliu), dostane sa do pôvodnej formy.
Každý kúsok je jedinečný aj s drobnými nedokonalosťami, každá farba/odtieň je ručne namiešaná. Preto môžu farby v skutočnosti vyzerať inak, ako fotky na webe, alebo ako ste ich videli u vašich známych.
Uši kabeliek a drobné detaily sú vyrobené zo 100% kože, alebo z tkaniny (tieto sú 100% vegan výrobok).

Názov UASHMAMA® vznikol v malej rodinnej firme “Le sorelle” (preklad sestry). Teda nie až takej malej – štyri sestry s rodičmi.”Pre nás v Le sorelle znamená pomenovanie UASHMAMA®  spomienku na našu mamu, ktorá perie oblečenie pre svoje štyri dievčatá. A pretože naša mama pomenovala obchody po nás, štyroch sestrách, rozhodli sme sa venovať niečo jej – to je UASHMAMA® !” (zdroj: uashmama.sk)

Prečítala som si článok o značke UASHMAMA® a zaujalo ma to natoľko, že som si na moje minuloročné narodeniny vyžiadala kabelku tejto značky, aby som sa presvadčila o kvalite tohto výrobku.

Moja kabelka má už takmer rok a s radosťou ju nosím. Najväčší problém bolo vybrať si farbu a veľkosť, ale nakonieco som sa rozhodla pre praktickú veľkosť na každý deň a čiernu farbu. Je štýlová a hodí sa mi na každý deň do práce, ale aj keď idem von. V ponuke majú rôzne veľkosti a farby

Okrem kabeliek ma zaujalo, že majú aj štýlové vrecká na kvety, alebo na potraviny a dokonca aj vrecia na triedený zber . Keďže sú vrecia opakovane použiteľné, tým výrazne znižujete množstvo vriec, ktoré použijete na triedenie odpadu doma.

To, že sa z papiera dá vyrobiť toľko užitočnych a krásnych vecí je dobrá správa. A doboru správou je, že tieto výrobky znesú toho naozaj veľa.

photo 1: pinterest

photo 2: nezmar

Bez slovenských fusaklí ani na krok

Ak radi nosíte zaujímavé ponožky, tak si fusakle určite obľúbite.

Fusakle na Dobrom trhu na Panenskej v septembri 2015

Na jeseň 2015 na Dobrom trhu na Panenskej mala svoju premiéru nová slovenská značka ponožiek – Fusakle.

Originál slovenské ponožky vyrobené z 92% bavlny, 6% polyamidu a 2% elastanu. Dizajn slovenský, svieži a vtipný. Vyrobené sú v Banskej Štiavnici.

Vyrábať ponožky na Slovensku, ktoré budú radi nosiť mladí ľudia a všetci, ktorí majú radi farebné ponožky sa mi zdal úžasný. Hneď som si kúpila jeden pár. Jediné s čím som mala pri nich problém bolo rozhodnúť sa, ktorý vzor si zvolím. Páčili sa mi skoro všetky.

Keď som si ich prvýkrát obula, tak som hneď vedela, že ide o kvalitný výrobok. Zostala som nimi nadšená, lebo sú veľmi príjemné a ten pocit, že na sebe mate niečo kvalitné a vyrobené na Slovensku je pre mňa vždy na nezaplatenie.

Zaujímalo ma prečo a ako vznikli fusakle. Tak som sa na to priamo spýtala Jančiho s Martinom, ktorí stoja za celým nápadom, designom a distribúciou.

Prečo ste si zvolili práve ponožky?

Bol to len taký nápad, ktorý keď sme povedali okoliu, aby sme zistili reakciu, tak bolo vidieť rozpaky a nedôveru v tento nápad. Ponožky sa dajú kúpiť všade tak načo vyrábať niečo, čo už je.

Máme radi módu a radi hľadáme niečo iné a originálne. Napadli nás ponožky, lebo keď chceme, ukážeme ich, keď nie, sú schované.

Ponožky nosia tak deti ako dospelí, ženy či muži, manažér či stavbár. Vďaka malému detailu sa môžeme odlíšiť, môžeme ukázať svoju náladu alebo názor, svoju príslušnosť alebo proste si len urobiť radosť.

Dielňa v Banskej Štiavnici, kde sa ponožky vyrábajú

Ako vznikol nápad vyrábať ponožky na Slovensku?

Úplne na začiatku bola myšlienka dovážať zaujímavé ponožky zo zahraničia, no výsledná cena bola vysoká. Chceli sme mať produkt, ktorý by bol kvalitný, ale aj cenovo dostupný. Tak sme začali hľadať možnosti výroby tu na Slovensku. Slovensko malo veľmi bohatú textilnú minulosť, preto sa nám tento nápad začal páčiť stále viac a popri začala vznikať aj stratégia lokálneho produktu, ktorý nadväzuje na kvalitný textil, ktorý sa tu kedysi produkoval. Našli sme niekoľko výrobcov, no zistili sme, že podnikatelia na Slovensku nie sú takí flexibilní, ako sme si mysleli.

Našťastie práve výrobca v Banskej Štiavnici bol ako jediný ochotný vyskúšať niečo nové a vôbec sa s nami baviť. Od tohto momentu trvalo presne rok, kým fusakle odštartovali.

Kto vymýšľa vzory a celkový design ponožiek?

Hneď na začiatku sme si začali vymýšľať vlastné vzory. Keď sme dostali vzorky prvých 15 designov a ukázali kamarátom, ich rozpaky boli ešte väčšie ako na keď nápad vyrábať ponožky vznikol. Vzory a rozmiestnenie bolo nepremyslené, farebné kombinácie strašné a najhoršie dopadol tvar ponožky. Bol ako „z ruského trhu“. Tak sme si sadli a začali pracovať s výrobcom na tvare, ktorý je moderný a konkurencie schopný. Toto trvalo 3 mesiace. Nasledovalo prerobenie designov tak, aby sme sa nemuseli hanbiť v porovnaní s výrobcami z vonku. Potom to už malo rýchly spád. Rýchlo sme vytvorili stránku, využili sme Dobrý trh na Panenskej, kde chodí veľa ľudí práve kvôli pôvodnému designu malým lokálnym výrobcom. Bol to pre nás test či má náš nápad budúcnosť. A našťastie to zafungovalo. Keď ľudia zbadali názov, vytvoril sa im úsmev na tvári a zastavili sa. Zaujímali sa kde sa to vyrába, aká je kvalita, prečo tieto vzory… Po tejto veľmi pozitívnej odozve sme sa upokojili a sme šťastní, že robíme slovenský produkt, ktorý sa ľuďom páči a dali mu šancu. S výrobou pokračujeme ďalej a už teraz sa pripravujú nové kolekcie.

Ako vznikol názov “Fusakle”?

Názov sme zvolili nárokom taký archaický, lebo každý ho pozná a odvoláva sa na staré časy.

Plánujete výrobu ponechať na Slovensku?

Výroba ostane určite vždy len na Slovensku. To je naša podmienka a filozofia. A ľudia si to vážia.

Aké mate ďalšie ambíciu s fusaklami?

Plány a ambície máme veľké no uvidíme čo bude v našich možnostiach. Radi by sme sa dostali aj do zahraničia, no vždy budeme chcieť vyrábať fusakle v tej danej krajine. Nech je to vždy miestny produkt. Je to asi ťažšia cesta, no o to cennejšia.

Od Dobrého trhu som si kúpila ďalšie 3 páry fusaklí a ešte jedny som dostala k narodeninám. Stále ich rada nosím a ako darček ich kupujem svojim kamarátom. S radosťou, lebo viem, že za nimi stoja ľudia, ktorí produktu prinášajú tie správne hodnoty.

Ak sa vám tiež páčia a chceli by ste si ich kúpiť, tak kliknite sem alebo sa zastavte v Martinuse na Obchodnej ulici v Bratislave.

photo: fusakle

Vegan doplnky od Matt and Nat

Elegantné doplnky od Matt and Nat si vás získajú hneď. Ich kúpou podpríte dobrú myšlienku a ušetríte životy pár zvieratám. A to nikdy nie je na škodu.

Značka Matt and Nat vznikla v roku 1995 v Montreale, Kanada. Inšpiráciou pre túto značnu sa stali príroda a metriály, ich vzájomný vplyv, odraz a synergia medzi nimi. Preto sa aj volajú Matt a Nat. Ako skratka od Mat(terials) and Nat(ure).

Pre túto značku je príznačné to, že ako materiál nepoužívajú kožu ani žiaden iný materiál živočíšneho pôvodu. Všetko je vyrobené z recykolvaných materiálov (papier, plasty, guma a korok). Od roku 2007 na výrobu podšiviek používajú materiály, ktoré sú vyrobené zo 100% recyklovaného PET (plastových fliaš).

Novým materiálom, ktorý používajú na výrobu sú recyklované pneumatiky z bicyklov.

Ak máte radi jednoduché a elegantné veci, neodoláte čomukoľvek od Matt a Nat. Veď si len pozrite ich shop

U nás si ich môžete kúpiť prostredníctvom internetových obchodov urbanlux alebo zoot

“Live beautifully” je ich motto. Keď nosíte ich veci, tak sa to inak ani nedá.

photo: matt&nat

TOMS One for One

Vedeli ste, že pri kúpe niektorých nových vecí môžete aj niekomu pomôcť žiť lepší život?

Jednou z tém, ktorým sa na tomto blogu budem venovať je trvalo udržateľná móda, alebo móda (oblečenie, obuv, doplnky), pri kúpe ktorej podporíte dobrú vec, či minimalizujete svoju stopu na Zemi.

Ako prvú značku som zvolila značku TOMS, ktorá mi je svojou filozofiou veľmi symaptická a ich topánky sú pohodlné od prvého nosenia až do ich úplného zodratia.Prírodné materiály, jednoduchý strih a dizajn vás presvedčia o ich kvalite. A navyše pomôžete ľuďom v núdzi.

Značku založil Blake Mycoskie v roku 2006. Od jej založenia sa z obyčajného brandu s mimoradnym poslaním stalo doslova hnutie.

Kúpou jedného páru “Tomsiek”, zaplatíte obuv dieťatu v núdzi, ktoré nové topánky potrebuje určite viac ako vy.

Od začiatku svojho pôsobenia, TOMS formou One for One poskytla obuv pre 45 miliónov detí v núdzi v 70 krajinách sveta.

Okrem obuvi preto začali vyrábať aj ďalšie produkty. Okuliare, kúpou ktorých pomôžete osobe so zrakovým problémom. Kúpou tašky umožníte budúcim mamičkám mať bezpečný pôrod alebo pomôžete zásobovať pitnou vodou obyvateľstvo, ktoré k nej nemá prístup. Kúpte si ich ruksak a podporíte projekt na prevenciu proti šikanovaniu na školách.

Ja osobne som sa rozhodla, že pri kúpe obuvi alebo tašiek, si najskôr zvolím značku TOMS. Bude to v súčasnosti jedna z mála volieb, po ktorých mi ostane dobrý pocit 🙂

Viac o ich veciach, forme a miestach pomoci, ktorú poskytujú sa dozvete na ich stránke: http://www.toms.com

photo: nezmar, toms.com