Nezmar Lásku!

Nezmar šancu

Lásku som nikdy neoslavovala veľkými gestami 14.2. Oslavujem ju radšej priebežne, každý deň aspoň chvíľu. Je však mnoho ľudí, ktorí sviatok Sv.Valentína majú radi a radi ho oslavujú.

mimosa

photo: pinterest (style and create)

Je to asi aj tým, že ja nie som veľmi človek, ktorý dáva najavo emócie (aj napriek tomu, že som z Balkánu!) a nerada robím veľké gestá navonok. Ale chápem, že ľudia sú rôzni a niektorí to jednoducho potrebujú – ukázať niekomu, že ho milujú. Dá sa to však aj tak, aby sme si ten moment navždy zapamätali, ako niečo výnimočné a nezapĺňali priestior milovanej osoby zbytočnými vecami?

Jasné, že dá!

  1. Darujte zážitok – inak aj pre mňa obľúbený darček. Niet na koncert obľúbenej kapely, alebo  balet, operu, divadelné predstavenie, na ktoré ste tak dlho chceli ísť.
  2. Kino – dobrý film v kine je tiež zážitok. Ja milujem filmy a ísť do kina tak, že vám niekto postráži doma dieťa a máte s partnerom čas ísť len tak do kina, je podľa mňa veľmi pekným prejavom lásky
  3. Večera – choďte niekam spolu von, kde sa v kľude porozprávate, dáte si spolu dobré víno a “len tak” budete spolu vy dvaja
  4. Raňajky – a prečo nie?! veď to je také krásne sedieť ráno spolu pri káve, čaji a dobrých raňajkách a pozorovať, ako sa mesto pred vašimi očami prebúdza
  5. Spoločná prechádzka vo dvojici nič nepokazí. Ja milujem Dunaj. Je to rieka, ktorá tečie v meste, kde som sa narodila a tečie aj tam, kde momentálne žijem. A tie dve mestá sú vzdialené 500 km od seba. Upokojuje ma pohľad na ňu, ako tečie, ako po nej plávajú lode, jej pláže, plážičky na letné pikniky…och toľko krásnych spomienok!
  6. Kvety – kytica kvetiniek zo záhrady, prírody, od babičky z trhu, alebo lokálne a certifikované kvetiny v kvetinárstve. Ale nikdy rezané kvety, ktoré sú pestované v Keni alebo Rwande a dovezené ku nám z Holandska. Prečo? Je to privysoká cena, ktorú platíme za znečistené prostredie, kde sa kvety pestujú a neetické pracovné podmienky. Viac o tom povedia mnohé články a dokumenty (tejto téme sa ešte v rámci blogu budem venovať)
  7. Kozmetika – veľa šikovných rúk na Slovensku vyrába krásnu, voňavú, prírodnú kozmetiku
  8. Výlet – len tak niekam spolu z lásky. Nič luxusné, len krásne, úprimné a z lásky.
  9. Prísť domov a byť spolu. Rozprávať sa, pustiť si obľúbenú hudbu, uvariť jednoduchú večer, dať si spolu víno.
  10. A čo som dostala z lásky dnes ja? Planétu! Zelenú planétu!

Aký má zmysel zobrať si vlastnú tašku na nákup?

Život bez odpadov

Každá naša vec, ktorú vlastníme necháva za sebou ekologickú stopu. Tak aj naša plátenná taška, ktorú si berieme na každý nákup. Ako je to v porovnaní s igelitkou? 

Keď sa človek ponorí hlbšie do vecí a súvislostí, zisťuje aké je všetko veľmi zložité. Preto pomáha nadhľad ľudí, ktorí o veci vedia menej, spýtajú sa vás jednoduchú otázku a vám okamžite príde odpoveď, ktorú ste v podstate hľadali.

A toto bol aj prípad, ktorý sme riešili už viackrát v rámci polemiky či má väčšiu ekologickú stopu igelitka, alebo plátenná taška. Každý si okamžite povie, že určite igelitka, lebo pozeráme množstvo fotiek, filmov a príbehov o tom čo všetko igelitky spôsobujú. Ale vedeli ste, že aj naše plátenné tašky zanechávajú ekologickú stopu?

Ako som písala v úvode – všetko čo sa na svete vyrobí zanecháva stopu. Lebo na všetko potrebuje prírodné zdroje (pôdu na pestovanie, voda a elektrina na  výrobu textílií, elektriku a vodu na výrobu, ropu na transport…). Tak aj naše plátenné tašky. A keď sa pozrieme na porovnanie tzv. LCA (Life Cycle Assesment )- hodnotíme celý životný cyklus výrobku od výroby, cez spotrebu až po to, kedy sa vec stane odpadom.

Ktoré z našich tašiek nechávajú teda neväčšiu stopu?

  1. Igelitka necháva síce najmenšiu stopu pri jej výrobe a transporte, ale vieme, že ide o jednorazovú vec, ktorá sa možno občas použije aj viackrát, ale recyklovať je ju veľmi náročné. Z igelitky sa totižto nikdy nevyrobí nová igelitka. O ich poletovaní po krajine, ako sa šíria v okolí skládok, že ohrozujú morské živočíchy, rozkladajú  sa niekoľko stoviek rokov niet vôbec pochýb – z tohto dôvodu je igelitka tou najhoršou voľbou, ktorú pri nákupe môžete zvoliť
  2. plátenná taška -na prvý pohľad najlepšie riešenie. Ale nie je to úplne tak z pohľadu ich výroby. Na výrobu plátennej tašky (z bavlny alebo konope) potrebujete pôdu, na ktorej pestujete rastliny na výrobu vlákien, z vlákien vyrobíte látky, z látky tašku. Vyžaduje si to veľké množstvo vody a elektriny. Jednu platenú tašku musíte použiť aspoň 120 krát na to, aby sa jej ekologická stopa vyrovnala igelitke. Ale ak nakupujete 2X do týždňa (čo určite každý z nás robí), tak za rok ste si stopu vyrovnali a nehovoriac o tom, že ste planétu ušetrili 466 igelitiek, koľko minie priemerný Slovák. Prírodné tašky sa navyše po ich absolútnom zodratí po x rokoch používania môžu upcyklovať na rôzne iné veci a na konci života dokonca skompostovať.
  3. tašky z polyesteru – sú tašky vyrobené z tenkých plastových vlákien. Sú veľmi ľahké, ľahko sa udržiavajú a veľa vydržia. Ich ekologická stopa  pri výrobe je nižšia ako u platených. Problémom však zostáva ich život, keď sa úplne zničia (čo je niekoľko rokov) a tieto vlákna sú opäť predmetom recyklácie pri ktorej sa už z takejto tašky nová taška nevyrobí. Takúto tašku musíte použiť 7x na to, aby sa náročnosť výroby vyrovnala igelitke.
  4. polypropylenové tašky (na prestavenie ako vyzerá – každý z nás má doma veľkú modrú IKEA tašku) je taška takisto vyrobená z plastových vlákien, ale na rozdiel od polyetylénu, kde vlákna sú veľmi jemné, vlákna polypropylénu sú oveľa hrubšie a vydržia veľa (každý z nás to pri sťahovaní alebo cestovaní zistil). Aj táto taška má vyššiu ekologickú stopu ako napríklad igelitka, ale iba 11x. Takže ak takúto tašku použijete 11x a vyrovnáte svoju stopu jednej igelitke. Vzhľadom na ich trvácnosť určite svoju stopu znížite.

Vyzerá to celé strašne komplikovane. Čo teda, akú tašku kúpiť, naozaj si treba prerátavať každý gram uhlíkovej stopy? Kto má na toto čas? To boli aj moje otázky, keď som nad tým rozmýšľala…ale potom prišla otázka “zvonku”, ktorá znela “tak čo by si mi teda odporučila urobiť?”

A vtedy mi bolo jasné – podstatné je mať iba toľko tašiek koľko potrebujeme a hlavne, aby boli opakovane použiteľné – nie jednorazové, ktoré aj keď dáte do triedeného zberu, z nich už tašku nikto nevyrobí. Platené tašky majú síce najväčšiu stopu pri výrobe, ale mojou sú častou voľbou práve pre ich dopad potom ako ich už raz nebudem potrebovať. Čo je ešte veľmi veľmi ďaleko.

photo1: pinterest
photo 2: Pán Medvedík
Photo 3: Nezmar

 

Ako prať eko?

Krása a zdravie

Pranie je taká banálna vec. Ale iba na prvý pohľad. To, ako perieme naše veci nielen predlžuje ich životnosť, ale výrazne ovplyvňuje aj naše zdravie a životné prostredie.

 Naše oblečenie a prádlo si starostlivo vyberáme a tak by si potom zaslúžilo aj to, aby sme sa o neho pekne aj starali. Vedeli ste, že to koľko nám jedna vec vydrží záleží vo veľkej miere (75-80%) od toho ako sa o veci staráme?

Ak nám záleží na kvalite a čistote, perieme veci v kvalitných prostriedkoch. Ak chceme, aby voňalo pridávame aviváž, ak chceme aby bolo biele, pridáme bielidlo, ak chceme odstrániť fľaky, tak dávame rôzne odstraňovače fľakov. Keď si to všetko spočítame + všetko čo obsahujú syntetické prášky, aviváže, bielidlá – dávame na naše prádlo veľké množstvo chemických látok, ktoré je potom celé dni v dotyku s našou kožou. Je to naozaj potrebné?

Prací prostriedok

Pracie prostriedky obsahujú fosfáty, ktoré v práškoch slúžia na to, aby odstránili nečistoty z prádla, čiže sú pri procese prania užitočné. Ale pre naše zdravie a naše životné prostredie už prospešné nie sú. Na koži môžu spôsobovať začervenanie a rôzne alergické reakcie. Ako už zo samotného názvy vyplýva fosfáty obsahujú fosfor – ktorý je síce dôležitý pri pestovaní rastlín, ale pri jeho nadmernom výskyte sa životné prostredie recipientov (riek, jazier) výrazne znižuje.

Čo zvoliť teda namiesto pracieho prášku, ktorý obsahuje fosfáty?

Existuje mnoho alternatív ku klasickým pracím prostriedkom. V ponuke je množstvo eko prostriedkov od firiem ako sú Ecover, Tierra Verde, Frosh a iné (nájdete ich v každej drogérii). Ja osobne som si veľmi obľúbila mydlové orechy od Tierra Verde a celú sadu na pranie od tejto českej firmy.

Ak však chceme byť k prostrediu ešte šetrnejší, prací prostriedok si môžeme načapovať.

 

Pre tých, ktorých aspoň trochu baví DYI (ako napríklad mňa – občas poexperimentujem, ale sa mi nechce úplne všetko vyrábať, radšej to prenechám iným šikovným ľuďom). Ale moja dobrá kamoška Liudmila vyrába veľmi praktickú sadu pre takých ako ja – kúpite si ju na jej e-shope, príde vám domov a podľa návodu na webe si ho doma uvaríte. Trvá to tak 20 minút a potom asi 10 minút práca s mixérom. Alebo si môžete kúpiť čisto prírodné mydlo (nesmie obsahovať žiadne sulfáty, iba prírodné oleje) a môžete si rovnakým postupom uvariť prací gél. Okrem mydla potrebujete na to iba vodu a sódu.

Aviváž

Aviváž používame na to, aby naše prádlo bolo mäkké a voňavé.  Ja mám pri dotyku so syntetickou avivážou okamžitú reakciu na pokožke –  na predlaktí sa mi hneď objavia červené vyrážky. Preto si aj na každú cestu, hoci som aj ubytovaná v hoteli beriem vlastný uterák.

Vzhľadom na to, že väčšina práškov (aj tých prírodných) vytvoria zásadité prostredie, potrebujeme na vyrovnanie pH niečo kyslé. Najlepšie ocot – vínny, alebo jablčný. Prádlo bude z neho mäkké a nebude zásadité.

A vôňa? Pridajte pár kvapiek esenciálneho oleja levandule, pomaranča alebo citrónu (toto mám rada v kombinácii s bielym prádlom). Nikdy nebude síce voňať tak, ako pri použití syntetickej aviváže, ale vaše prádlo bude voňať a vy sa nemusíte báť rôznych negatívnych reakcií vašej kože.

Škvrny a fľaky

Žlčové mydlo rozloží pomocou žlčových enzýmov rozkladá mastnotu a škvrny na vašom prádle. (mastnota, ovocie a zelenina, krv, atrament, tráva, červené víno, potraviny, hlina, goliere a manžety košieľ a pod.). Vhodný pre biely aj stálofarebný textil z prírodných aj syntetických vlákien. Vyberte si také, ktoré neobsahuje palmový tuk a obsahuje syntetické enzýmy.

Výborným odstraňovačom fľakov je aj prášok na báze kyslíka (ktorý mimochodom použijete aj pri výrobe pracieho prášku spolu s mydlom).

Klasickým odstraňovačom fľakov z kuchyne je potom aj soľ, ktorá pohltí najmä fľaky od vína, ale nie úplne dokonale odstráni ostatné fľaky.

A čo biele prádlo? Už buď spomínaný prášok na báze kyslíka, alebo obyčaná sóda bikarbóna. Môžete prádlo pred praním trošku namočiť do vody, do ktorej pridáte lyžičku sódy bikarbóny alebo ju pridajte rovno do práčky v rámci pracieho procesu.

A čo sú výhody eko prania?

Okrem toho, že sa nemusíte báť akejkoľvek reakcie vašej kože  pri dotyku prádla s pokožkou, životné prostredie (najmä kvalitu vody) ovplyvňujete minimálne a formou, ktorú potom čistiareň odpadových vôd dokáže vyčistiť. A ďalšia (pre mňa úžasná) výhoda je, že používate to isté čo aj pri varení (sóda, ocot) + prášok a v rámci domácností nemáte kopu zbytočných farebných plastových fliaš, ktoré vám budú v kúpeľni zaberať miesto.

Prádlo sušte na sušiaku na prádlo, sušičky patria medzi najväčšie požierače elektrickej energie v rámci domácich spotrebičov. Najlepšie je samozrejme sušenie vonku na čerstvom vzduchu (čo v zimných mesiacoch nie je veľmi možné). A žehlenie? Žehlite minimálne – to čo nemusíte nežehlite. Ja sa osobne priznám, že patrím medzi chronických žehličov. Veľmi dlho som žehlila všetko vrátane spodného prádla a ponožiek. Teraz žehlím naozaj iba to čo po sušení zostáva pokrčené a čo si žehlenie vyžaduje (ako posteľné prádlo, košele, šaty, blúzky). Zistila som, že mi to vôbec neprekáža (bol to veľmi dlhý odvykací proces) a mám oveľa viac času na čítanie. A to je na nezaplatenie!

Nezmar 2016: ďakujem!

Nezmar šancu

Aký bol rok 2016 a aký si prajem 2017?

Tento post nebude o závažných environmentálnych problémoch. Bude skôr osobný a popíšem vám v ňom moje priania na rok 2017.

thankful-tree

Thankful tree (zdroj: pinterest)

Keď sa obzriem za rokom 2016, tak mi ako prvé napadá, že o čo všetko resp. o koho všetkého sme prišli: hneď na začiatku nás opustil David Bowie, potom Umberto Eco, Prince, Leonard Cohen a na konci roka aj George Michael. Z každej z týchto správ som bola viac ako smutná. Na druhej som ale veľmi vďačná za to, že takíto ľudia existovali, že boli odvážni a robili to čo robili a ovplyvňovali svojou prácou celý svet. A že som ja mala príležitosť ich tvorbu zažiť, niektorých počuť aj naživo a že aj môj život práve oni ovplyvnili.

Bol to rok kedy kedy neutíchla vojna v Sýrii (podľa predchádzajúcich postov viete, že mňa sa to aj osobne týka, keďže som túto krajinu pred vojnou celú precestovala).

Veľa toho sa udialo. A udialo sa toho veľa aj mne. Napríklad, že Nezmar uzrel svetlo sveta. Sama sa čudujem koľko ľudí ho sleduje, číta, inšpiruje sa. Dnes už má viac ako 1 000 lajkov na facebooku bez jedinej sponzorovanej činnosti. Denne mi prichádza množstvo správ a vzniklo z toho aj niekoľko článkov a veľmi pekných spoluprác.

Nezmar veľmi ovplyvnil aj moju prácu. Založenie Inštitútu cirkulárnej ekonomiky v marci 2016 bolo pre mňa úplne prirodzeným krokom v mojej profesionálnej ceste, kde sa už viac ako 13 rokov venujem odpadovému hospodárstvu. A stále ma to veľmi baví, lebo mám okolo seba úžasných ľudí, s ktorými mi to ide oveľa lepšie. A noví ľudia pribudli aj v roku 2016. Dodávajú mi silu a nápady, kedy mne už chýbajú.

O tom, že to bol správny krok svedčí množstvo príležitostí, ktoré sa nám naskytli: Dobrý trh, workshopy v Dobropriestore, vzdelávacie aktivity na školách a veľa, veľa iných vecí.

Všetko toto by som nezvládla bez bezpodmienečnej podpory  a porozumenia mojej nabližšej rodiny, najmä Mareka (môjho manžela), Maríny (našej dcéry) a Bašky, ktorá nám úžasne pomáha, keďže obe babky a jeden dedko sú stovky až tisíce kilometrov vzdialení od nás.

A za toto všetko ja môžem povedať len jedno veľké Ď A K U J E M!

A čo si prajem v 2017 pre nás všetkých?

  • prajem nám všetkým, aby sme zvládli výzvy, ktoré nás čakajú: napíšme si zoznam 3 vecí, ktorým sa chceme venovať. Ja si ich každý rok píšem na papier a keď sa po roku pozriem čo sa mi podarilo, vždy ma poteší, že som si splnila ďalšie ciele
  • buďme vďační za to čo máme a to po čom túžime sa vydajme (napíšme si ich -tak ich zhmotníme), napíšme si aj veci za čo sme vďační – tým si uvedomíme, že koľko toho už vlastne máme
  • zaujímajme sa o veci okolo nás, svet je taký akým si ho my urobíme
  • buďme všímaví – nebuďme ľahostajní voči iným ľuďom, pomáhajme koľko sa dá
  • tvorme menej odpadov: menej nakupujme, nakupujme lokálne a šetrne, vezmime si so sebou sieťky alebo platené tašky, kompostujme
  • podporme ľudí okolo seba (finančne, dobrovoľne, zdieľajme ich radosti)
  • buďme čo najviac s dobrými priateľmi a rodinou
  • buďme viac spontánni a menej nahnevaní
  • čítajme viac knihy, pozerajme viac inšpiratívnych príbehov od ľudí na TED
  • ak sa nám niečo nepodarí, tak nevadí. Nie sme ani prví ani poslední.
  • zbavme sa všetkých nepotrebných vecí, ktoré nás šťastnými nerobia.

Priatelia, všetko dobré v 2017. Takto o rok sa uvidíme v takom svete, akým si ho sami vytvoríme.

nezmar-1040

Nezmar Vianoce 2016

Nezmar šancu

Dlho som rozmýšľala nad tým, že čo vlastne dať do Vianočného postu. Lebo ten by podľa mňa mal byť taký trošku výnimočný. Je to čas v roku, kedy sa stretávame s najbližšími a aj keď sme na nich celý rok nemali veľa času, tak na Vianoce si ten čas vždy nájdeme. A to je podľa mňa tá podstata Vianoc a to je ten darček, ktorý si dávame – čas strávený spolu s ľuďmi, ktorí pre nás znamenajú to najviac. Už či je to najbližšia rodina, prvé spoločné Vianoce v trojici, alebo v kruhu priateľov.

christmas

photo: pinterest

Povedzme si však aj to, že sme už zvyknutí dávať darčeky a už sa to tak trochu od nás aj očakáva. Aspoň drobnosť, ktorá poteší.

Pomôžte ľuďom v núdzi

Týrané ženy z východu Slovenska,  choré deti z celého sveta, obyvatelia Aleppa – mesta, ktoré bolo zrovnané so zemou a jeho obyvatelia nevedia či prežijú. Sú to ľudia, ktorých postihlo niečo čo si my nevieme predstaviť a sme tí šťastní, že nás trápia akurát tak darčeky: ktorú farbu kravaty, ktoré náušnice, ponožky…bude stačiť 5 druhov koláčov? máme všetko? Pošlite svoj príspevok do charitatívnej organizácie, ktorej veríte. Darujte veci, ktoré už nepotrebujete a veríte, že iným ľuďom pomôžu.

Ja som napríklad v rámci adventu podporila Nosene – darovala som tomuto secondahandu veľkú kopu pekného oblečenia, ktoré nenosím. Keďže je málo nosené a pekná, ľudia si tieto veci v secondhande kúpia a výťažok z predaja ide  MYMamy o.z., ktoré poskytuje strániace krízové poradenstvo ženám, obetiam násilia v párových vzťahoch a ich deťom v Prešove. Pomohla som aj ľuďom z Aleppa – lebo toto mesto je pre mňa srdcovka odkedy som tam strávila nejaký čas v roku 2011. Môžete pomôcť aj zvieratám, nie iba ľuďom. Tie tiež potrebujú našu lásku a pozornosť.

Stromček

Vôňa borovice v interiéry je to čo nám pripomína Vianoce a na to sa tešíme – spoločné zdobenie stromčeka, vyťahovanie starých ozdôb po babke, spomienky na detstvo. Všetko je to krásne, ale pritom pri výbere stromčka nezabúdajte:

  • ak máte vo svojom okolí požičovňu stromčekov, tak využite jej služby (ak funguje vo vašom okolí tak dajte vedieť aj mne prosím!)
  • vybrať si stromček s koreňom, ktorý po Vianociach bude ďalej žiť vo vašej záhrade alebo v okolitom lese – v rámci novoročnej prechádzky ho zasadíte,
  • ozdobte si stromček u vás na záhrade, stačia jednoduché svetielka,
  • stromček vyrobený z dreva z použitých paliet, ktorý vám bude slúžiť dlhé roky, vyrobený z použitého materiálu.

Ak darček – tak niečo slovenské

Podporte našu ekonomiku a našich výrobcov – šikovných rúk je na Slovensku neúrekom. Nájdete ich na Sashe, na Dobrom trhu 17.12.2016 a moje obľúbené sú

Móda

najkrajšie ponožky vyrábajú podľa mňa Fusakle, krásny originálny slovenský design od Mišky Bednárovej zo značny Puojd, spomínaný secondahnd Nosene, štýlové veci od Cityfolklore, trvanlivé tričká od Kompot s veľmi vtipnými nápismi, jednoduché veci s nádychom severského minimalizmu z prírodných látok od ushy.té, nádherné papierové tašky Uashmama, ruksaky od Fjällraven a kopu ďalších vecí od šikovných ľudí nájdete na Sashe.

Pre deti

Mäkučké veci od Mile s jednoduchými vzormi (aj pre dospelých), podkolienky a legínky od Moe, bazár na Modrom koníkovi (na diskusie nechodím), hračky od mojtoj, Mr.Wood alebo vnímavé hračky.

Kozmetika

Krásne voňavé olejčeky od Mylo a ich fantastický prírodný deodorant, šampúchy a masážne kocky z Ponio a ak máte chuť vyskúšať niečo nové tak odporúčam stránku Krásná každý den – nájdete tam určite kopu novej inšpirácie.

Knihy z Artfora

Šperky

zájdite si do Slávice, príďte na Dobrý trh, objednajte on-line cez Sashe. Moje obľúbené náušnice sú napríklad od LKminilab

Less waste

vrecúška a Keepcup od mabets, sklenené fľaše na každý deň (nekupujte si balenú vodu v plaste), plátenné tašky Priateľov mobilných záhrad (inak veľmi praktická veľkosť!),

Krásne designové interiérové kompostéry

Darujte zážitok

lístky na obľúbený festival (Pohoda, Grape, iný (zahraničný festival), wellness, koncert, pobyt v zahraničí. Na toto nikto nezabudne.

9254ed6c1fbc3ad5030bb6131073d350

photo: pinterest

Všetko čo k Vianociam patrí

Užite si hlavne to čo k Vianociam patrí – spoločné chvíle doma, pád dní voľna, prechádzku v lese, návštevu rodiny. Jedlom neplytvajte – ak vám niečo zvýši darujte ho ľuďom o ktorých viete, že ho nemajú dostatok.

Krásne, Šťastné a Veselé!

 

Nakúpiť bezobalovo môžete aj on-line

Život bez odpadov

Nakúpiť potraviny on-line, ktoré Vám niekto privezie priamo domov je sen mnohých ľudí. A nakupovať ich on-line dokonca aj bez obalov, bol jeden z mojich snov, ktorý sa mi aj splnil.

Pre mňa je, priznám sa, nakupovanie vcelku oštara. Nerada chodím nakupovať oblečenie, topánky a darčeky na Vianoce sú pre mňa nočná mora. U potravín je to však úplne inak. Milujem chodiť na trhy a do malinkých obchodov s potravinami, kde objavujem nové chute, nové druhy obilnín, strukovín, korenín…Podobne to mám s kozmetikou. Rada sa držím toho čo poznám, ale vždy pozerám čo je nové na trhu čo by stálo za vyskúšanie.

Väčšinu svojich nevyhnutných nákupov (napr. keď už naozaj, ale naozaj potrebujem nové topánky) riešim hlavne on-line u mojich overených značiek a ich e-shopoch. U potravín som to doteraz neskúšala a už vôbec som to neskúsila priamo do mojich sieťok. Nevedela som si predstaviť ako to môže fungovať.

Ale funguje to. V on-line obchode bezopadu.sk môžete nakúpiť všetky možné druhy obilnín, strukovín, orechov, semiačok, cestovín, korenín…proste veci od výmyslu sveta a to dokonca bez obalov. Nie, nepríde Vám to v krabici všetko pomiešané, ale pri nákupe môžete zvoliť obal do akého vám tovar zabalia – papierové vrecúško, sklenená fľaša, alebo vlastný obal.

Ja som pri mojom nákupe zvolila dve možnosti: múky som si objednala v papierových obaloch (inak veľmi kvalitných, neroztrhnú sa pri vybaľovaní a určite ich použijete ešte raz napr. Pri ďalšom nákupe v tomto istom obchode) a potom vlastné obaly – moje toľkokrát spomínané sieťky a vrecúška. Tie som poštou poslala na adresu obchodíku.

Bola som veľmi zvedavá, ako rýchlo príde moja objednávka. Za dva dni bola späť – dokonale zabalené moje strukoviny, orechy a múky v krabici, ktorá evidentne už raz poslúžila – čo mňa nesmierne teší, že sa jej životnosť takto predĺžila a neskončila ešte v triedenom zbere.

Keď som zverejnila môj post o tom, že idem to vyskúšať, tak sa vynorilo množstvo otázok či nezanechávam väčšiu ekologickú stopu, keď posielam obaly poštou, ako keby som išla kúpiť niečo do supermarketu hoci aj balené? Keby som kupovala jednu vec, tak sa to samozrejme neoplatí, ale pri väčšom nákupe to jednoznačne zmysel má. A to je tiež jedna z dôležitých vecí -kupovať väčšie balenia potravín, ktoré používame často, alebo ich môžeme dlho skladovať bez toho, aby sa pokazili. Tým si výrazne pomáhame v tom, aby sme vytvorili menej odpadu z obalov. A to je prípad práve aj sortimentu, ktorý má tento obchod. Preto som sa rozhodla pre veľký nákup -najmä orechov, múk (keďže aj idú Vianoce a dokonca aj ja budem piecť koláčiky), strukoviny, ktoré bežne používame pri varení ako červená šošovica, alebo obilniny ako jačmenné krúpy. Kúpila som aj sušené moruše, ktoré milujeme a málokde ich je dostať. Ich potraviny sú vo veľkej miere lokálne. Takže už tým, keď nakúpite u nich lokálne potraviny, znižujete tiež svoju stopu v porovnaní keby ste kúpili potraviny dovezené zo zahraničia, ktorý kupujete v supermarketoch.

Ja za seba teda môžem povedať, že som konceptom, ktorý zvolili zakladatelia tohto obchodu – manželia Fekiačovci, nadšená. Vyhovuje mi ich ponuka a aj spôsob komunikácie a rýchlosť vybavenia objednávky. Určite toto nebol môj posledný nákup. A krabicu z nákupu som si odložila, ešte poslúži.

 

Keď sa spojí súčasný design a vermikompostovanie

Život bez odpadov

“A vieš mi odporučiť aj niečo pekné do bytu?” je veľmi častá otázka ohľadne kompostovania v byte. Dlho som hľadala produkt, ktorý by designom spĺňal estetické kritériá aj mojich náročných  kamarátov a zároveň plnil aj funkciu, ktorú má. A našla som ho!

Krásny, minimalistický model Urbalive od českej firmy Plastia navrhol súčasný český designér Jiří Pelcl. Spojili sa v ňom presne tie stránky, ktoré som hľadala – že sa hodí do pekného (a aj minimalistického) interiéru a ako kompostér spĺňa svoju funkciu. Pri vermikompostovaní sa využíva schopnosť dážďoviek premieňať biologické zvyšky na organické hnojivo – Vermikompost. Vermi kompostér zredukuje odpad vo vašej domácnosti až o 30%. Všetky šupky a zvyšky z kuchyne  vám skompostuje pomocou Kalifornských dážďoviek, ktoré všetko usilovne zjedia a vznikne vám pekné hnojivo pre vaše bylinky.

Aby som si o tom zistila čo najviac, mala som možnosť si ho otestovať pramo u mňa doma a vedela poradiť čo áno, čo nie a celkovo ako na to.

Kde ho umiestniť?

Vermikompostér musíte mať umiestnený v interiéry. Dážďovky požadujú stabilnú teplotu okolo 20°C. Ak by ste ho umiestnili vonku, tak vplyvom chladu, alebo vysokých teplôt môžu uhynúť.

Mali by ste ho umiestniť v tmavšom kúte vášho bytu – dážďovky sú svetloplaché – nemajú radi keď im presvitá príliš veľa svetla. Ak však máte veľa svetla v byte, zvoľte si tmavšiu verziu kompostéra.

img_6863

Čo tam môžete dávať?

  • šupky z kuchyne, ktoré vám vzniknú pri príprave jedla,
  • škrupiny z vajec,
  • servítky,
  • a aj rolky z toaletného papiera.

Čo do Vermikompostéru nepatrí:

  • mliečne výrobky
  • chuťovo výrazné potraviny ako zázvor alebo veľké množstvo citrusov
  • kosti
  • zvyšky mäsa
  • tuky

Zo začiatku kompostovanie nevyhadzujte zemiakové šupky alebo zvyšky z hlúbovej zeleniny. Malý počet dážďoviek na začiatku nemôže svojimi enzýmami kompost rozložiť a tieto zvyšky by potom mohli zapáchať.

Koľko odpadu skonzumuje dážďovka denne?

Množstvo odpadu závisí od počtu dážďoviek. 500g dážďoviek skonzumuje cca 250g odpadu denne (Kalifornskej dážďovky cca 400-500g denne), čo zodpovedá zhruba množstvu, ktoré vyprodukuje 4 členná rodina za deň.

Ako využiť kompost?

Pamätajte, že kompostu vám vznikne oveľa menej ako dávate stravy, takže v konečnom dôsledku toho kompostu nikdy nie je také množstvo, aby sa nespotrebovalo. Ale zase nebudete musieť kupovať balané hnojivo v záhradkárstve – nespotrebujete ďalší plastový obal!

Na spodnej časti kompostéra je kohútik, ktorý keď otvoríte tak vám vytečie tzv. „dážďovkový čaj“. Je to veľmi cenné hnojivo, zmiešajte ho s vodou 1:1 a môžete ho okamžite použiť na rastlinky (buď ich rozprašovačom postriekate, alebo zalejte nimi rastlinu v kvetináči).

Pri vyberaní kompostu musíte dážďovky nalákať do druhého poschodia, aby vám uvoľnili kompost – dávajte im potravu do prázdnej časti kompostéra spolu s malou časťou kompostu. Oni pôjdu za jedlom. Do plnej časti im už potravu nedávajte.

img_7179

Ak si chcete jednoduchý pozrieť návod k vermikompostovaniu, tak nech sa páči TU.

Nezmar šancu: Before the flood

Nezmar šancu
Priatelia, pozrela som si ho aj ja – nový dokumentárny film o klimatických zmenách, ktorý natočil Leonadro di Caprio. Na youtube si ho môžete pozrieť zadarmoČi ho odporúčam pozrieť? Určite áno!
bfflood1
Celú di Capriovu cestu k tejto téme som nepoznala. Je to síce moja platonická herecká láska z filmu Romeo a Júlia a sledovala som jeho aktivity, ale celý príbeh som nepoznala. Ako sa z pozície hollywoodskej hviezdy, ktorá sa aktívne zapájala do aktivít v boji proti globálnemu otepľovaniu (tak sa to donedávna volalo – dnes používame termín klimatické zmeny) dostal k pozícii Ambasádora Spojených národov pre boj s klimatickými zmenami a pritom sám o tom veľmi málo vedel. A tak začala jeho cesta. Páči sa mi ako sa k celej téme postavil, že využil svoju pozíciu na to, aby upozornil na veľmi dôležitú globálnu tému, ktorá sa priamo týka každého z nás. A v tom filme je to veľmi pekne znázornené.
Aj napriek hollywoodskému spracovaniu tejto témy, je to film v ktorom sa dozviete:
1. ako veci medzi sebou súvisia – že naozaj my tu tiež ovplyvňujeme to čo sa deje na opačnom konci sveta
2. že klimatické zmeny sa dejú a my o tom vieme už 50 rokov
3. koľko my, ako spotrebitelia máme moc zmeniť veci tým, ako sa správame
4. ako je celá situácia veľmi zložitá, ale určitý posun v spoločnosti nastal
5. že nás to celé nezaujíma pokiaľ sa klimatická zmena rovno nedeje pred naším domom a necítime priame ohrozenie.
A ešte veľa toho. Sú tam krásne zábery z Grónska, mrazivé zábery ropných polí a výpovede ľudí, ktorí sú v priamom ohrození práve kvôli tomu. Pozrite si ho celý, naozaj stojí za to. Aj celá stránka venovaná tomuto filmu.
photo: beforetheflood.com

Nezmar šancu: Macek Lab

Nezmar šancu

Nezmar šancu: Macek Lab je jeden zo série rozhovorov so zaujímavými ľuďmi, ktorých blogy rada čítam a inšpirujem sa nimi. O tom, ako sme sa s Marcelom zoznámili, že si veľmi dobre rozumieme a čo si on myslí o zodpovednosti za životné prostredie si môžete prečítať práve tu.

macekprofil

photo: maceklab.sk

S Marcelom sa poznáme niekoľko rokov a spojila nás láska k jedlu – ja som vtedy žila v Banskej Štiavnici a raz mesačne sme v kaviarni robili brunch. Jemu sa to veľmi páčilo a oslovil nás, aby sme jeden brunch urobili spolu a on ešte o tom aj napíše blog. Bola to veľmi pekná spolupráca.

Neskôr nás spojilo aj spoločné nadšenie pre veci, ktoré radi robíme dobrovoľne na úkor vlastného voľného času. Rozumieme si naozaj vo veľmi veľa veciach a dokážeme sa o tom dlho rozprávať. Pri náhodnom stretnutí na ulici nie je možné, aby sme sa iba pozdravili, musíme si vždy povedať niečo viac. Jediné v čom si nerozumieme sú recepty, kde jednou s ingrediencií je mäso. Ale iba preto, že Marcel ho má rád a ja ho nejem už viac ako 10 rokov.

Keď sme sa bavili o zero waste a všetkom čo nás trápi okolo nás, tak veľmi rýchlo ubehli 2 hodiny bez toho, aby sme si to všimli.

Marcel popri jeho ťažkej práci poctivo varí , veľmi pekne fotí, píše blog a píše aj pre magazín Pyré. Nemá rád extrémizmus v akejkoľvek forme a nemá rád, keď ľudia mu oponujú bez argumentov. Tiež ho štve motivácia ľudí peniazmi, dôvody prečo robia prácu, ktorú nemajú radi a že málo ľudí chápe prečo niekto robí niečo pro bono. Lebo on to robí rád. Nechápe ani  to, že určitá generácia ľudí na Slovensku bola vychovaná tak, že to čo je za naším plotom už nie je naša starosť. Lebo podľa neho je.

Veľmi ho trápi to, že ako na Slovensku zaobchádzame s pitnou vodou. Že priamo stojíme na jednej z najväčších zásobární pitnej vody na svete a my si kupujeme v plastoch balenú minerálku a prírodnú vodu používame na splachovanie záchodov.

 Tu sú jeho odpovede na mojich 5 otázok:

  1. Prečo by sme podľa teba mali veci robiť zodpovedne? Čo pre teba znamená byť zodpovedný a ako to chceš dosiahnuť ty?

Čokoľvek na čom ti záleží, tak k tomu pristupuješ zodpovedne. Ak mi niekto tvrdí, že mu na niečo záleží a pritom na to kašle, tak je to jasné.

No, pre veci verejné a verejný priestor, je najprv dôležité aby nám na nich záležalo. Aby sme k nim neboli ľahostajní. Automaticky s tým prichádza aj zodpovednosť, ktorá je priamo spojená so slušnosťou, ľudskosťou, ochotou. V našej krajine absentuje občianska zodpovednosť. Desaťročia u nás panuje myšlienka, ktorá sa predáva z pokolenia na pokolenie. Bolo nám vštepované, že sa máme starať iba o seba a že svet za dverami bytu, dnes nazývaný verejný priestor, či akokoľvek ho nazveme, nie je našou starosťou. No, pravda je taká, že treba zodpovedne pristupovať k svetu na oboch stranách. Nečakať na zimu, ktorá všetku špinu prikryje snehom, búrku ktorá poumýva okolie, ktoré je nám ľahostajné, či vietor ktorý odfúkne starosti s odpadkami pred vchodom paneláku. Bezohľadnosť k životnému priestoru, plodí aj bezohľadnosť voči ľuďom.

Toto môžeme pozorovať v každej oblasti života. Či je to politika, medziľudské či partnerské vzťahy. Nato aby sme boli zodpovednejší musíme prehodnotiť aj rebríček hodnôt, ktoré od svojich rodičov preberajú ich deti. Pokiaľ budú deti kopírovať honbu za ziskom, bezočivosť  a úchylku zastrašovať svoje okolie, tak to bude veľmi ťažká cesta.

Čo ma však veľmi teší a drží v nádeji je, že tu máme mladú generáciu ľudí, ktorí priamo pričuchli občianskej zodpovednosti vo svete. Snažia sa motivovať ďalšiu masu mladých ľudí a to je veľmi dobré. Pre mňa zodpovednosť znamená aj motiváciu. Či už je to šoková terapia pre susedov, keď ma pristihnú s vreckom do ktorého zbieram cestou z práce nafúkané sáčky pred vchodom, alebo motivácia rodiny. Moja mama bola ochotná zmeniť svoje návyky, ktoré v nej zanechal jeden či druhý systém a to si u nej mimoriadne vážim, že bola ochotná sa zamyslieť nad zmenou, za ktorú nič nedostane, ktorú nikto nevidí a ku ktorej ju nikto nenúti pokutami či strašením. Žiaľ u nás štát do dnes neukázal občanom inú motiváciu. Preto verím v spomínanú generáciu, z ktorej sa vykryštalizuje aj nová inteligencia tejto krajiny aby motivovala bežných ľudí, pretože tá dnešná ako keby ani neexistovala a bez jej pričinenia sa revolúcie robia veľmi ťažko.

  1. Zmenil si vo svojom každodennom živote niečo na to, aby si tvoril menej odpadu? Bolo to pre teba ľahké?

V podstate v našej rodine sa vždy praktizovalo využitie všetkého do poslednej kvapky. V tom aj sám pokračujem. Hlavne čo sa týka potravín, napríklad z mäsa alebo rýb mám minimálny odpad, všetko sa snažím zužitkovať. Je to aj v prípade prebytkov zeleniny alebo ovocia. Snažím sa tieto prebytky ďalej mraziť, konzervovať do budúcna ako polotovar alebo priamo produkt. Ale čo som zmenil, bolo triedenie odpadu. Po prvom dvojtýždňovom pokuse poctivého separovania som bol šokovaný a ohromený aké obrovské množstvo hlavne plastov separujem. Aj v čase keď som mal čas urobiť si jogurt, ktorý jem každé ráno. Rovnako aj v prípade, že mám veľa domácich produktov bez plastových obalov. Plastové tašky si v podstate nekupujem, no to množstvo plastu okolo mňa je až neskutočné. Viem, že svet sa zmeniť nedá. Radikálne názory a predstavy bez racionálneho uvažovania nevedú k ničomu inému iba odporu a deleniu. Takéto metódy končia skôr či neskôr pokrytectvom, či už je to počiatočnou nevedomosťou alebo naivitou. Preto viem, že môžem maximálne niekoho motivovať alebo inšpirovať. Nie meniť životný štýl a potreby ostatných.

  1. Je niečo čo je pre teba ťažké zmeniť alebo sa ti to zmeniť nedarí? Prečo?

Ťažké je práve znížiť to množstvo plastových obalov. Prečo? Jedným z dôvodov, je aj to, že časovo som na tom tak biedne, že hľadať obchod, ktorý je „no waste“ je pre mňa nepredstaviteľné. A v miestach mimo Bratislavu je to iba fantazírovanie.

  1. Je niečo čo ti chýba na SK/CZ (tam kde žiješ) na to, aby si svoje hranice posunul ďalej?

Som typ človeka, ktorý sa dá prirovnať k nezmaru, burine. Neúspech, boj s okolím, žiadna podpora, či aj zdravotné problémy ma posúvajú ďalej. Hrozne rád dokazujem ľuďom pravý opak. Aj za cenu, že pri tom zas padnem na nos.

  1. Ľudia majú pocit, že zmeniť každodenné návyky chce veľa úsilia a už dopredu sa im zdá, že to nezvládnu. Čo by si odporučil ľuďom, že kde a ako začať so zmenou?

Záleží od toho čo chceme meniť. Ak chceme zmeniť prístup k nášmu okoliu, tak nič jednoduchšie nepoznám a s rýchlym výsledkom. Ak ideme meniť seba, je to ťažké, no na všetko treba vytrvalosť a hlavne chcieť. Chcieť spraviť niečo pre seba a aj pre našich najbližších. Ak sa nepozrieme na seba realisticky, tak si vždy nájdeme alibi prečo to teraz nešlo, ale pôjde to nabudúce. No sú v živote situácie, kedy môžeme prešvihnúť tú jedinú šancu. A možno iba pre našu pohodlnosť. A to sa týka tých banálnych ale aj vážnych tém v našom živote.

Vo svete bedničiek plných slovenských dobrôt

Potraviny a jedlo

Môj najobľúbenejší rituál počas voľných dní je nákup potravín na trhu. Vtedy sa čas spomalí, chodím medzi predajcami, kupujem plody ich práce, diskutujem čo majú nové a občas si vymeníme aj recepty. Ale občas sa stane, že na to nemám čas.

Sú dni a týždne, kedy kvôli práci nestíham veľa vecí. Niekedy takmer nič, iba pracovať. Myslím, že každý z nás to pozná. Prídete domov veľmi neskoro, idete na prechádzku s deťmi/psom alebo aj aj, rýchlo uvaríte večeru, uložíte deti, upracete a idete ešte pracovať, alebo rovno do postele. Lebo ráno odlietate na služobku.

Viem, že to nie ideálny soôsob fungovania jednotlivca a ani spoločnosti. Nie je to ani zdravé a vraj ani spoločnosti prospešné. Pritom každý z nás to robí. Vrátane mňa.

Toto sú dni, kedy mi prišlo veľmi ľúto, že nemám čas spomaliť a urobiť to čo mám veľmi rada – v sobotu skoro ráno ísť na trh a nakúpiť čerstvé potraviny – zeleninku zo Záhoria, ovocie zo Žitného ostrova. Nejde mi samozrejme iba o ten nákup, ale o to, že sa ľuďom čo to všetko dopestovali pozeráte do očí a dávate im peniaze do rúk, ktoré tú zeleninu vypestovali. A porozprávate sa čo nové a potom, že: “júúúj, tá vaša malá, ale vyrástla – nech sa páči jabĺčko od tety…” Vymením si občas s nimi recepty a porozprávajú mi čo sa im stalo s úrodou, ako sa vysemenil špenáť, že slimáky zožrali jahody a že sliepočky zniesli iba 9 vajec a preto v krabičke jedno chýba.

V tie rýchle dni mi toto chýba, ale povedala som si, že síce small talky mat nebudem, ale slovenskú zeleninu od farmárov predsa niekde zohnať musím. Ale, že to bude on-line ma vôbec nenapadlo. Hľadala som, pýtala sa známych a objavila Svet bedničiek! Objednala som si u nich bedničku a potom som sa ponáhľala domov, aby som stihla jej dodanie (moja chyba samozrejme – neodhadla som kedy budem doma, pritom sú veľmi felxibilní).

Bedničku som ledva odvliekla do kuchyne a hneď som ju od nedočkavosti vybalila: mrkva ešte trošku od zeme, nádherná, čerstvá tekvica, voňavé jablká a paradajka každá iného tvaru, veľkosti a farby. Úplne ako z trhu a tie vône!

Zaujímalo ma ako to robia a tak som sa ich spýtala na pár vecí, lebo sa mi ch koncept veľmi páči.

  1. Výber dodávateľov: V prvom rade je dôležité osobne sa stretnúť, spoznať potenciálneho farmára, pestovateľa. Totiž, veríme tomu, že farmár by nemal predávať len tovar, ale skutočne produkt, ku ktorému má vzťah, niečo čo robí s láskou. Mali sme rôzne skúsenosti, aj sme sa sklamali, no v prevažnej väčšine sme mali skutočne šťastie na ľudí. Dôležité je teda presvedčiť sa o poctivosti a úprimnosti toho, čo produkujú. Nechceme ponúkať ľuďom komerčné produkty na úkor kvality, napr. zeleninu či ovocie plné pesticídov. Hľadáme nefalšované produkty, či už ide o plodiny, alebo ostatné spracované produkty (džemy, sirupy, mäso, jednoducho čokoľvek čo nesmie chýbať v každej špajzi či chladničke)
  2. Skladovanie potravín: logistika je naozaj náročným prvkom našej práce – jednak časovo, organizačne aj manuálne. Ale zjednodušene povedané, keď sa potravina od farmárov dostane ku nám do skladu, staráme sa o ňu ukážkovo. Každej plodine či ostatnému tovaru urobíme také podmienky, pri akých si zachová maximálnu kvalitu. Nedávno sme dokonca urobili väčší celochladený a oddelený sklad tak, aby sme mohli napríklad jabĺčka skladovať zvlášť. Je to preto, že produkujú etylén, ktorý spôsobuje dozrievanie ostatných plodín, čo nie je vo väčšine prípadov žiaduce. Ale stáva sa, že farmári napr. kvôli počasiu musia niektoré plodiny obrať skôr, tak si vieme etylénom naopak pomôcť pri dozretí určitého ovocia a podobne. Platia rôzne zaujímavé pravidlá skladovania ovocia a zeleniny, ktoré sa v sklade prísne kontrolujú, zaujímavé je napr. zabraňovanie teplotných šokov: v lete teplú zeleninu dovezú farmári priamo z poľa a preto je nutné postupné ochladzovanie, teda tieto plodiny nedávame hneď do chladu, ale ochladíme ich postupne. Niektoré plodiny si dokonca vyžadujú skladovanie pri izbovej resp. vyššej teplote (napr. zemiaky by v chladiaku zosladli a ak by boli vystavené svetlu, začali by zelenieť, preto ich skladujeme zároveň v tme), cibuľu napríklad skladujeme pri nižšej vlhkosti a podobne. K zákazníkovi potom cestujú potraviny v súlade s hygienickými predpismi – v našich špeciálnych chladených autách, mäso, mliečne a ostatné chladené produkty v špeciálnych chladených boxoch v aute.
  3. Kde všade sú bedničky dostupné? Momentálne od Bratislavy až po Banskú Bystricu, v rámci našich aktuálnych možných kapacít sú to mestá: Bratislava a okolie, Trnava, Trenčín, Žilina, Nitra, cestou do Banskej Bystrice sa zastavujeme aj v Novej Bani, Žarnovici, v Žiari nad Hronom, vo Zvolene a niektorých okolitých dedinkách ktoré sú po ceste. Externým kuriérom sme však sprístupnili dodanie po celej SR: okrem chladených produktov tak je možné zaslať pomerne veľkú časť produktov skutočne všetkým, ktorí majú záujem o poctivé potraviny. Zákazníkovi náš web automaticky po registrácii povie, kedy presne k nemu doručujeme, upozorňujem však, že treba uviesť naozaj správne PSČ, podľa neho totiž web vie, odkiaľ ste :).Objednať jednorázovo či pravidelne?: Aj aj. Snažíme sa neustále vyjsť zákazníkom čo najviac v ústrety. Od leta tohto roka sme zaviedli nový spôsob objednávania: skrátili sme čas, ktorý je potrebný na objednanie. Napríklad ak si prajete doručiť tovar v stredu, stačí Vám objednať do pondelka 6:00. Kratší čas zatiaľ zabezpečiť nevieme kvôli skutočne zložitej logistike a kvôli tomu, aby sme vždy podľa objednávok vedeli od farmárov a dodávateľov zaistiť všetko čerstvé. Objednávať sa dá jednorázovo i pravidelne – web umožňuje nastaviť si pravidelnú tzv. fixovanú objednávku a tak zákazník nemusí myslieť na to, že chce objednať, ale web mu automaticky urobí objednávku napr. malej slovenskej debničky. Táto voľba je vhodná pre tých, ktorí sa radi prekvapia každý týždeň, aké zloženie debničky mu príde (zloženie každý týždeň meníme podľa aktuálne dostupných sezónnych plodín). Všetko sa dočítate na našej stránke – a radi Vám poradíme aj na online chate v pracovných dňoch od 9 do 16 hodiny.
  1. ked si objednam debnicku – tak vy mi dodate to co je v sezone. paci sa mi, ze tam je zoznam veci co su v debnicke a + si to zakaznik moze vymenit ak chce. Áno, presne tak, snažíme sa ísť hlavne cestou sezónnych a lokálnych produktov, ponúknuť všetko čo je dostupné a poctivé slovenské, preto budeme mať v zimnom období napr. v ponuke výborné tohtoročné prezimované plodiny. Pre doplnenie portfólia si však zákazníci sami žiadali aj produkty zo zahraničných fariem, vždy sa však i tu snažíme vybrať to najchutnejšie a najkvalitnejšie ovocie a zeleninu. A máme v ponuke aj tzv. pred-zložené debničky – tieto sú nami vyskladané, každý týždeň sa ich zloženie mení. Ale je možné si vymeniť 2 položky za akékoľvek 2 iné (viac o tejto možnosti je popísané pri každej debničke), ale samozrejme, zákazník si môže vybrať k tejto debničke čokoľvek iné z ponuky. Je tu aj možnosť vyskladať si debničku úplne podľa vlastných predstáv, jednoducho si zákazník vyberie na čo má chuť a to mu do debničky zabalíme.
  1. Čo robíte so zvyškami co nepredáte: Veľmi sa teším, že sa niekto zaujíma aj o tento prvok našej práce :). Tak, ako sú poctiví naši farmári, chceme byť úprimne poctiví aj my. To, čo nepredáme – či už ide o zeleninu alebo ovocie, prípadne ostatný tovar pravidelne radi venujeme charite, deťom či ľuďom v núdzi. Z menšej časti si tieto produkty rozoberú naši zamestnaci. Snažíme sa všetko spotrebovať, aby nič nevyšlo nazmar :).
  2. ako ľudia vnímajú to, že im dodávate “škaredú zeleninu?: naši dodávatelia, farmári pestujú poctivo, ale niektorí sa snažia vo väčšom a dávajú  pozor, ako to vyzerá. pár ľudí sa nám aj ozve, že sa im nepáči estetika zeleniny, ale veľa zákazníkov chápe, že to tak má byť.

Ja to úplne chápem a teším sa tomu, že takýto koncept na Slovensku vznikol. Ja som bola spokojná s celým obsahom bedničky a navarila som z toho kopu dobrôt od zeleninovej polievky, cez tekvicové risotto, slivkový koláč a prvýkrát som sa hecla a urobila aj detskú výživu z jabĺk a hrušiek. Mňam. Idem sa ešte pozrieť čo majú tento týždeň v ponuke a ešte navrhnúť niečo namiesto tých miktorénových sáčkov 😉