2 sis: dve sestry= jedna skvelá kozmetická značka

Na Slovensku pribúda množstvo nových kozmetických značiek. Ale si myslím, že som od žiadnej nevyskúšala toľko produktov, koľko od jednej, ktorá patrí medzi moje najobľúbejenšie – 2sis.

 

Vieš, moje kamošky začali vyrábať kozmetiku…” je veta, ktorá dokáže u mňa vzbudiť veľký záujem, ale v zapätí aj mnoho otázok. Či je to dobré, či je to naozaj prírodné, či to nie je len také momentálne nadšenie, ale po prvých úskaliach to vzdajú, či je v tom plán značku a kozmetiku rozvíjať, či je to….och, veľa otázok!

Takto nejako som sa dostala aj ku kozmetike od 2 sis. Katka mi o nich porozprávala pri rannej káve a rozprávaní o jej nových eko objavoch (kto ma pozná vie, že ja sa veľmi rada inšpirujem ľuďmi, ktorí majú lepší prehľad, ako ja – niekedy iba pozerám, že kam na to chodia :)).

Zaujalo ma to čo o nich hovorila. Príbehy ľudí, ktorí sa odvážia na takýto krok ma naozaj fascinujú. Pozrela som si najprv ich stránku a potom som nejaký čas sledovala aj ich blog a facebook. A veľmi ma zaujalo čo písali. Pre mňa je dôležité, že ľudia, ktorí robia dobré veci, vedia o tom veľa, majú argumenty, píšu o tom a ja sa od nich veľa naučím (jedna sestra je chemička a druhá designerka). Ich blog sledujem stále, aj keď teraz píšu menej ako na začiatku, stále mi ich články slúžia ako dobrý podklad na to, aby som posúdila aj to či chcem skúsiť aj nejakú inú novú značku. Páči sa mi, že píšu o ingredienciách, ktoré používajú, ale zároveň aj o tých, ktoré nepoužívajú a pritom sa bežne vyskytujú v kozmetických prípravkoch,

Tak som do toho išla, najprv som vyskúšala ich šumivku, mydlo a balzam na pery. Všetko som s vôňou levandule. Keď som si otvorila balíček, levanduľový závan bolo cítiť ešte veľmi dlho. Mydlo bolo veľmi jemné s kopou levanduľových kvetov, ktoré mi plávali vo vani. Dcére sa táto hra veľmi páčila. Vždy sme pri kúpaní chytali lupienky, rozprávali sa čo to je, kde levanduľa rastie a prečo je v tom našom mydielku.  Balzam na pery veľmi nepoužívam, ale jeden sa snažím vždy mať, najmä keď je zima. A minulý rok veru bola dlhá a studená zima, tak som si ten balzam veľmi pochvaľovala.

A šumivka? Po dlhom, náročnom dni kedy pešo prechodíte celé mesto a vonku je – 15, absolvovali ste 4 rôzne stretnutia až do večera, na chrbte nosili batoh s počítačom, cestou domov zmeškali posledný autobus a trepali sa hore kopcom domov, tak jediné čo vás dá späť do rovnováhy je kúpeľ s levanduľovou vôňou. Prvé čo som urobila po príchode domov – zhodila batoh z chrbta, naplnila vaňu teplou vodou a otvorila balenie so šumivkou. Keď som videla veľkosť šumivky tak sa mi zdalo, že je príliš veľká na jedno použitie. Skúsila som ju zlomiť na menšie kúsky, ale nešlo mi to. Tak som ju ponorila do vane a po chvíli vybrala. Ešte mi v ruke chvíľku šumela, ale potom prestala. Nechala som ju vyschnúť a použila ju neskôr po podobnom dni, kedy som autobus síce nezmeškala, ale domov niesla 12 kilové unavené dieťa, ktoré mi zaspalo na rukách.

Od mojej prvej skúsenosti sa však značka posunula neuveriteľne dopredu a toto ma vždy teší. Okrem účasti na Urbanmarketoch, Dobrom trhu, Festivale Pohoda, kde robili aj praktické workshopy sú ich výrobky dostupné už aj v kamennom Zero Waste obchodíku U Dobrožrúta alebo v Nosene. Ich portólio sa naozaj neuveriteľne rozšírilo. Do mojej veľmi skromnej zbierky produktov na každodenné použitie som zaradila aj ich balzam na vlasy a šampón s cukríkovou vôňou. Momentálne si brúsim zuby aj na telové maslo.

Ako jediná kozmetická značka sa odvážila zabŕdnuť aj medzi opaľovacie produkty, čo ma nesmierne teší. Poslednou novinkou, ktorú som odsledovala sú produkty pre mamičky a bábätká. Takto pred 3 a pol rokmi by som skákala od radosti mať niečo takéto po ruke. Vtedy som prácne študovala čo je vhodné na prevenciu proti striám pre tehotné a potom čo vhodné pre bábätká.

A čo je ešte na tejto značke veľmi zaujímavé? Ich obaly po použití môžete vrátiť späť. A dve sestry  do nich opätovne naplnia svoje produkty a vám tak vznikne menej odpadu.

Obaly s včelím voskom – perfektná náhrada jednorazových fólií

Ako žiť bez plastovej fólie alebo alobalu?

Jednorazové obaly nám tvoria najviac odpadu. Na mnohé z nich si ľudia veľmi rýchlo zvykli a používajú ich bežne. Je to veľmi pohodlné: použiť a zahodiť. Ale už dnes vieme, že po zahodení je s nimi ešte veľa práce. Obaly sú znečistené potravinami a tak je ich recyklácia veľmi náročná a v mnohých prípadoch takéto obaly skončia na skládkach odpadov, kde sa rozkladajú až 300 – 500 rokov. Vieme ich pritom nahradiť oveľa ekologickejšími obalmi, alebo alternatívami.

Prednedávnom som písala článok o tom, ako už dva (teraz sú to už tri!) roky žijeme bez plastovej fólie a alobalu. Alobal sme si priali mať iba v situácii kedy bol u nás kamarát, ktorý si priniesol vlastnú shishu a výborný tabak, ktorý chceli všetci skúsiť. Chvíľu nastala panika, ale použili sme obal z čokolády. Takže sme situáciu zachránili. Plastová fólia nám naozaj nikdy nechýbala.

Nakoľko rada experimentujem s novými možnosťami, urobila som tak trochu krok späť a skúsila jednu alternatívu, ktorá sa v poslednej dobe objavila na trhu. Obaly z látky, potiahnuté živicou, prírodným olejom a včelím voskom.  Spojenie týchto prírodných materiálov veľmi dobre spolu funguje a uchováva vaše potraviny dlho čerstvé. Môžete si do nich zabaliť  zeleninu, ovocie, bylinky, syry.

Ja som sa rozhodla vyskúšať Abeego a v budúcnosti určite skúsim aj verziu vyrobenú na Slovensku. Vybrala som si balenie 3ks rôznych veľkostí a pravdu povediac, bola to dobrá voľba.

Zistila som, že to až taký krok späť nie je. Tento obal pomohol pri skladovaní byliniek, alebo polky nedojedeného melóna. Dokonca ním teraz zakrývam aj cesto, alebo vločky namočené na noc, lebo lepšie priľnú na misku, tanier, ovocie. Vosk svojimi priľnavými vlastnosťami po jemnom pritlačení o nádobu, tanier vákuovo uzavrie akúkoľvek nádobu. Používam ich aj na cestovanie. Ideálne sú na zabalenie desiatej, olovrantu, alebo nakrájanej zeleniny. A výborne slúžia aj na dovolenke, lebo ich máte stále po ruke, nemusíte vôbec používať ani plastovú fóliu ani alobal ani na druhom konci sveta.

Údržba je veľmi jednoduchá: po použití ho pretriete mokrou handrou, alebo umyjete a necháte vysušiť. Jeden obal vám vydrží rok a viac (podľa toho ako intenzívne ho používate) a po ukončení jeho funkcie je kompostovateľný.

Skladovanie je ideálne niekde po ruke v kuchyni pri izbovej teplote (do 35°C). Môžete ho skladovať narovnaný medzi kuchynskými doskami, alebo zrolovaný niekde v šuplíku alebo na poličke. Používaním sa na určitých miestach obal pokrčí, ale funguje stále perfektne.

Viem, že každý z nás má hranice osobného komfortu niekde inde. Ale takéto riešenia mi stále potvrdzujú, ako komfortne vieme žiť aj viac v súlade s prírodou a tvoriť menej odpadu bez toho, aby sme tieto hranice museli posúvať veľmi ďaleko.

Aká je férová cena za férové oblečenie?

O neférovosti v textilnom priemysle sme už čítali toho veľmi veľa. Aj môj najčítanejší článok na blogu (až 48 000 otvorení) bol práve o tejto téme. Keď si vysledujete celý reťazec od pestovania bavlny, cez toxický spôsob farbenia, neférové podmienky pre zamestnancov, ktorí veci šijú až po nepredaný tovar, ktorý končí na skládke – poviete si, že si už nikdy vo fast fashion reťazcoch nič nové nekúpite.

No dobre, ale koľko by stálo také férové oblečenie? Čo sa vlastne oplatí kúpiť si z pohľadu celého životného cyklu nášho oblečenia? Bio bavlna je predsa drahá, si poviete. Koľko tak stojí šitie šiat u miestnej krajčírky? Keď si pozeráte koľko stoja šaty od (slovenských) dizajnérov, tak sa vám to zdá drahé a niektoré kúsky príliš extravagantné? Keď si to spočítam, nebude to celé drahé?

Čo sa potom naozaj oplatí? Oplatí sa kúpiť si to, čo vynosíte. Sami viete, že niektoré veci nosíte donekonečna a veľmi často. Roky to isté pásikavé modro-biele tričko, ktoré ani po stovkách vypraní nezmenilo farbu ani tvar (hovorím z vlastnej skúsenosti a moji kamaráti presne vedia, o ktoré tričko ide!). A potom sú veci, ktoré ste mali iba raz, vôbec ste sa v nich necítili dobre a v skrini vám zaberajú miesto. Vždy, keď sa rozhodujete čo si obliecť, tak túto vec za sekundu preskočíte, s tým že “hmmm…minule som sa v tom necítila vôbec dobre”.

Takže oplatí urobiť si tzv. COST PER WEAR (CPW) – čiže prepočet, koľko vás naozaj stálo oblečenie, ktoré nosíte/nenosíte. Takýto prepočet urobili aj pre dizajnerské oblečenie na mojom obľúbenom českom blogu Nila a tak som si ja urobila prepočet aj na jeden môj odvážny krok.

Asi pred rokom som bola na Bratislavskom Fashion Revolution. Okrem toho, že som tam videla film the True Cost, stretla som tam aj jednu zaujímavú osobu – mladú slovenskú návrhárku Soňu Vidiečanovú. Keď som videla jej návrhy, zdalo sa mi to veľmi zaujímavé.

Soňa Vidiečanová Neon[ix] photography

Barbora Kmeťková

Barbora Kmeťková

Barbora Kmeťková

Barbora Kmeťková

Soňa Vidiečanová sa vo svojej tvorbe venuje udržateľnej móde. Vyrába len z organických certifikovaných materiálov a navrhuje od začiatku tak, aby sa dalo oblečenie jednoducho separovať. Oddeľuje technický proces od biologického a teda nespája syntetickú farbu s prírodným materiálom (nerozložiteľný hybrid) či pri tvorbe odevu nepoužíva lepivé výstuže. Miesto plastových komponentov volí ľahko odšívajúce kovové patentky, pretože aj kovové zúbky zipsov sa ťažko odtrhhávjú od tkaniny. Taktiež používa kov najmä preto, lebo sa dá taviť stále dookola a vytvárať tak z neho stále nový tvar.

Soňu som potom stretla na jednej konferencii pre študentov, kde som mala prednášku. A tak kým som prednášala, tak som rozmýšľala aj nad tým čo mám vlastne na sebe. Ako vždy som mala na sebe jednoduché čierne šaty, ktoré som rada nosila. Ale som si povedala, že čo keby som na sebe mala kus, ktorý dokazuje, že férová móda je pekná, príjemná na nosenie a je u nás dostupná aj cenovo? Niečo čo by som rada prezentovala ako dobrý príklad z praxe zo Slovenska – aby sa ľudia takýchto krokov nebáli. Ja sama nie som veľmi odvážna v obliekaní – roky nosím tie isté klasické kúsky, ktoré medzi sebou kombinujem.

Soňu som po prednáške oslovila s tým, že si ju pamätám z fashion revolution a či by mi niečo nenavrhla – niečo čo by som nosila počas mojich prednášok, ale aj bežne do práce, na prechádzku, keď idem von s kamarátmi…proste multifunkčný odev, ktorý by som rada nosila. A Soňa bola za – vymenili sme si pár e-mailov a potom sa stretli. Jej prvý  návrh sa mi veľmi páčil a ona hovorila, že sa jej to ľahko tvorilo, pretoze nielen ze máme podobný vkus, ale tvorí aj diplomovu pracu v podobnom duchu. A tak sme začali pomaly tvoriť moje kimono-šaty z biobavlny.

Na Sonine odporúčanie som si objednala bio bavlnu z jedného českého obchodu. Počas jej tvorby si naozaj prešla rôznymi obchodmi v zahraničí a tento zdroj je podľa nej spoľahlivý a ceny sú dosupnejšie ako v iných zahraničných obchodoch. Objednala som si aj nite z Bio bavlny, aby odev bol 100% kompostovateľný na úplnom konci jeho životného cyklu. Nastaviteľný je pomocou šnúrok a kovových cvokov, ktoré sa dajú na konci odpárať a použiť na iný odev, alebo v krajnom prípade sa dajú zrecyklovať.

Soňa prišla s tým, že to dáme ušiť jednej pani krajčírke na Obchodnej ulici. Keď sme tam vošli, bolo to klasické krajčírstvo, kde upravovali šaty na ples a občas niečo ušili. Ale tety boli profíčky, naozaj urobili pekný kus práce.

A cena? Bio bavlna a nite z bio bavlny 20 EUR, šitie 30 EUR. Treba prirátať aj cenu práce designéra. Ak by cena designéra za tento jeden kus bola napríklad 50-100-200 EUR, tak aj pri tej najvyššej sume a ak ho budem nosiť čo už len raz mesačne, tak aj pri tej najvyššej cene CPW vyjde 21 EUR za jedno nosenie. ak by som to nosila iba rok. A ak ho budem nosiť 5 rokov (koľko vydrží kvalitné oblečenie) iba raz mesačne, tak cena odevu je 4 EUR za nosenie. To sa blížime cene vo fast fashion reťazci.

Čo bol pre mňa veľký zážitok bola samotná tvorba odevu, jeho šitie a ten moment, že peniaze dávam do tých rúk, ktoré ich ušili. Priamo tej pani, ktorá z tých peňazí mohla napríklad zaplatiť vnučke hodiny tanca, alebo jej kúpiť nové topánky. A toto je veľmi dôležité – podporiť miestnu ekonomiku a miestnych ľudí. Veci potom majú príbeh a úplne inú hodnotu. Aj pre nás, ale aj pre iných.

A teším sa aj na ďalšie takéto príbehy. Posledné správy od Soni sú, že jej značka vyhrala súťaž udržaťeľných značiek na MBFW v Prahe a pre mňa je to dobrá správa, lebo konečne tu bude aj spodné prádlo, o ktorom budem presne vedieť, kto ho vyrobil.

O Zero Waste je na Slovensku veľký záujem

21.3.2017 na Slovensko prišla Bea Johnson po prvýkrát na Slovensko hovoriť o téme Zero Waste. Na jej prednášku prišlo do Nu Spirit Clubu v Bratislave takmer 170 ľudí. Zaujímavé, poviete si – toľko ľudí má o túto tému záujem. Čo je však zaujímavejšie, že hneď deň potom 22.3.2017 mala v KC Dunaj prednášku slovenská blogerka presne na túto istú tému – a prišlo 250 ľudí. Nie je to o tom koľko kam prišlo ľudí – ide o to, že obe sály boli do posledného miesta vypredané. Táto téma ľudí zaujíma, sú ochotní prísť večer na prednášku o odpadoch, aby si o tom viac vypočuli, aby sa pýtali a dozvedeli sa to, čo ich v súvislosti s odpadmi trápi.

Veľmi zaujímavý článok v týchto dňoch vyšiel aj na portáli Čierna labuť  a čo je dôležité o tejto téme sa bude hovoriť stále viac a viac. Najbližšie aj na Dobrom trhu túto sobotu 22.4.2017 na Jakubovom námestí.

Čo trápi obyvateľov Slovenska v súvislosti s odpadmi?

Trápi ich to čo sa s nimi deje potom ako sa veci stanú odpadmi. Málokto si uvedomuje dopad vecí na naše životné prostredie predtým ako sa stanú odpadom – že do akej miery vplýva získavanie prvotných surovín z prírody, ich výroba, transport a distribúcia na naše životné prostredie.

Trápi ich viac to, čo sa na Slovensku s odpadmi deje. Všetci majú pocit, že doma triedia, v mnohých veciach nemajú jasno, ale snažia sa nájsť informácie. Všade, na internete, píšu maily do zberoviek, na obecné úrady, mne na mail, ku nám do Inštitútu a na adresy mnohých mojich kolegov. Lebo ich to trápi. A čo ich trápi viac, že majú pocit, že aj napriek ich snahe robiť to čo najlepšie, to čo sa deje ďalej s odpadmi dáva obraz o tom čo sa s nimi skutočne deje. Obávajú sa totižto najmä toho, že tá ich snaha je márna – lebo aj tak všetko skončí v spaľovni (v Bratislave) a inde na skládke. Veď skládkujeme z krajín EÚ takmer najviac  (67%) a triedime a recyklujeme rekordne málo (8-12%). Máme 118 skládok odpadov, ktoré každý rok poctivo zapĺňame.

O niektorých komoditách majú ľudia dilemy – kam patria a či to vôbec doma dobre triedia. Zistili sme, že ľudia, keď si nie sú istí  tak radšej svoje odpady zahodia do čiernej nádoby namiesto do nádoby na triedený zber – lebo si nie sú istí či to vytriedili správne, tak to radšej nebudú triediť vôbec.

Na verejných podujatiach a na verejných priestranstvách sa odpad tiež netriedi. Obyvatelia by uvítali, keby to bolo inak – lebo majú zlý pocit z toho, že všetko dávajú do jedného vreca.

A ktorá otázka ľudí trápi najviac? Ako môžu obyvatelia bytoviek triediť bioodpad alebo ho prípadne aj sami skompostovať? O domáce a komunitné kompostovanie je veľký záujem a ľudia sa toho neboja. Práve naopak, aj vo veľkom meste ako je Bratislava by uvítali viac komunitných kompostovísk a viac hnedých nádob aj na kuchynský biologicky rozložiteľný odpad. Lebo každý si uvedomuje, že tohto odpadu má v svojej domácnosti najviac.

O nič menej dôležité je to, že vnzikajú rpvé verejné podujatia, ktoré sa snažia znížiť svoju ekologickú stopu už len produkciou odpadov. Keď som minulý rok písala post o Dobrom trhu, ani by ma vo sne nenapadlo, že takto o rok bude prvý Dobrý trh bez odpadov.

Čo to vlastne znamená?

Pri výbere predajcov sa zamerali na tých, ktorí nezabúdajú na životné prostredie a inovatívnym spôsobom ho šetria. Okrem prírodných, regionálnych a férových produktov budeme pri výbere predajcov prihliadať teda aj na to, ako zelení sú.Čo všetko budú musieť spĺňať  predajci?
1. Tovar nemôžu baliť do igelitových alebo mikroténových sáčkov.Alternatívou môžu byť papierové alebo úplne bez obalu.
2. Pri predaji jedla musia používať kompostovateľný riady a príbory. Na Dobrom trhu nenájdete žiaden polystyrénový obal na jedno použitie.
3. Na Dobrom trhu sa budú používať zálohovateľné plastové poháre. Kopy kelímkov, ktoré po dopití končili v kontajneri sa tak stanú minulosťou.
4. Zvyšky jedla a potravinový odpad budeme kompostovať priamo trhu. Čo sa na trhu vyprodukuje, zužitkuje sa na priamo mieste – to je základný princíp cirkulárnej ekonomiky. Vyskúšali sme to už aj na Panenskej.
5. Obaly si predajci môžu zaúčtovať extra. Zákazníci si môžu priniesť svoje nádoby, alebo si kúpiť len samotný produkt. A nie mnoho nepotrebných obalov, v ktorých je zabalený.

Môžete sa tešiť aj na workshop o kompostovaní s Braňom Moňokom z Priateľov Zeme – SPZ o 14.00 a na diskusiu o odpadoch o 16.00 na Zero Waste Stage (áno, máme vlastný stage!). Po celý deň budú prebiehať workshopy s Free Food a Luckou z blogu http://doposlednejomrvinky.sk a Umelohmotné a jeden workshop o šití bude aj s Pajou o 11.00 a 15.00.

A ja sa teším na vás všetkých v Zero Waste zóne!

Nezmar Lásku!

Lásku som nikdy neoslavovala veľkými gestami 14.2. Oslavujem ju radšej priebežne, každý deň aspoň chvíľu. Je však mnoho ľudí, ktorí sviatok Sv.Valentína majú radi a radi ho oslavujú.

photo: pinterest (style and create)

Je to asi aj tým, že ja nie som veľmi človek, ktorý dáva najavo emócie (aj napriek tomu, že som z Balkánu!) a nerada robím veľké gestá navonok. Ale chápem, že ľudia sú rôzni a niektorí to jednoducho potrebujú – ukázať niekomu, že ho milujú. Dá sa to však aj tak, aby sme si ten moment navždy zapamätali, ako niečo výnimočné a nezapĺňali priestior milovanej osoby zbytočnými vecami?

Jasné, že dá!

1. Darujte zážitok – inak aj pre mňa obľúbený darček. Niet na koncert obľúbenej kapely, alebo  balet, operu, divadelné predstavenie, na ktoré ste tak dlho chceli ísť.
2. Kino – dobrý film v kine je tiež zážitok. Ja milujem filmy a ísť do kina tak, že vám niekto postráži doma dieťa a máte s partnerom čas ísť len tak do kina, je podľa mňa veľmi pekným prejavom lásky
3. Večera – choďte niekam spolu von, kde sa v kľude porozprávate, dáte si spolu dobré víno a “len tak” budete spolu vy dvaja
4. Raňajky – a prečo nie?! veď to je také krásne sedieť ráno spolu pri káve, čaji a dobrých raňajkách a pozorovať, ako sa mesto pred vašimi očami prebúdza
5. Spoločná prechádzka vo dvojici nič nepokazí. Ja milujem Dunaj. Je to rieka, ktorá tečie v meste, kde som sa narodila a tečie aj tam, kde momentálne žijem. A tie dve mestá sú vzdialené 500 km od seba. Upokojuje ma pohľad na ňu, ako tečie, ako po nej plávajú lode, jej pláže, plážičky na letné pikniky…och toľko krásnych spomienok!
6. Kvety – kytica kvetiniek zo záhrady, prírody, od babičky z trhu, alebo lokálne a certifikované kvetiny v kvetinárstve. Ale nikdy rezané kvety, ktoré sú pestované v Keni alebo Rwande a dovezené ku nám z Holandska. Prečo? Je to privysoká cena, ktorú platíme za znečistené prostredie, kde sa kvety pestujú a neetické pracovné podmienky. Viac o tom povedia mnohé články a dokumenty (tejto téme sa ešte v rámci blogu budem venovať)
7. Kozmetika – veľa šikovných rúk na Slovensku vyrába krásnu, voňavú, prírodnú kozmetiku
8. Výlet – len tak niekam spolu z lásky. Nič luxusné, len krásne, úprimné a z lásky.
9. Prísť domov a byť spolu. Rozprávať sa, pustiť si obľúbenú hudbu, uvariť jednoduchú večer, dať si spolu víno.
10. A čo som dostala z lásky dnes ja? Planétu! Zelenú planétu!

Aký má zmysel zobrať si vlastnú tašku na nákup?

Každá naša vec, ktorú vlastníme necháva za sebou ekologickú stopu. Tak aj naša plátenná taška, ktorú si berieme na každý nákup. Ako je to v porovnaní s igelitkou? 

photo: pinterest

photo: Pan Medvedík

Keď sa človek ponorí hlbšie do vecí a súvislostí, zisťuje aké je všetko veľmi zložité. Preto pomáha nadhľad ľudí, ktorí o veci vedia menej, spýtajú sa vás jednoduchú otázku a vám okamžite príde odpoveď, ktorú ste v podstate hľadali.

A toto bol aj prípad, ktorý sme riešili už viackrát v rámci polemiky či má väčšiu ekologickú stopu igelitka, alebo plátenná taška. Každý si okamžite povie, že určite igelitka, lebo pozeráme množstvo fotiek, filmov a príbehov o tom čo všetko igelitky spôsobujú. Ale vedeli ste, že aj naše plátenné tašky zanechávajú ekologickú stopu?

Ako som písala v úvode – všetko čo sa na svete vyrobí zanecháva stopu. Lebo na všetko potrebuje prírodné zdroje (pôdu na pestovanie, voda a elektrina na  výrobu textílií, elektriku a vodu na výrobu, ropu na transport…). Tak aj naše plátenné tašky. A keď sa pozrieme na porovnanie tzv. LCA (Life Cycle Assesment )- hodnotíme celý životný cyklus výrobku od výroby, cez spotrebu až po to, kedy sa vec stane odpadom.

Ktoré z našich tašiek nechávajú teda neväčšiu stopu?

1. Igelitka necháva síce najmenšiu stopu pri jej výrobe a transporte, ale vieme, že ide o jednorazovú vec, ktorá sa možno občas použije aj viackrát, ale recyklovať je ju veľmi náročné. Z igelitky sa totižto nikdy nevyrobí nová igelitka. O ich poletovaní po krajine, ako sa šíria v okolí skládok, že ohrozujú morské živočíchy, rozkladajú  sa niekoľko stoviek rokov niet vôbec pochýb – z tohto dôvodu je igelitka tou najhoršou voľbou, ktorú pri nákupe môžete zvoliť
2. plátenná taška -na prvý pohľad najlepšie riešenie. Ale nie je to úplne tak z pohľadu ich výroby. Na výrobu plátennej tašky (z bavlny alebo konope) potrebujete pôdu, na ktorej pestujete rastliny na výrobu vlákien, z vlákien vyrobíte látky, z látky tašku. Vyžaduje si to veľké množstvo vody a elektriny. Jednu platenú tašku musíte použiť aspoň 120 krát na to, aby sa jej ekologická stopa vyrovnala igelitke. Ale ak nakupujete 2X do týždňa (čo určite každý z nás robí), tak za rok ste si stopu vyrovnali a nehovoriac o tom, že ste planétu ušetrili 466 igelitiek, koľko minie priemerný Slovák. Prírodné tašky sa navyše po ich absolútnom zodratí po x rokoch používania môžu upcyklovať na rôzne iné veci a na konci života dokonca skompostovať.
3. tašky z polyesteru – sú tašky vyrobené z tenkých plastových vlákien. Sú veľmi ľahké, ľahko sa udržiavajú a veľa vydržia. Ich ekologická stopa  pri výrobe je nižšia ako u platených. Problémom však zostáva ich život, keď sa úplne zničia (čo je niekoľko rokov) a tieto vlákna sú opäť predmetom recyklácie pri ktorej sa už z takejto tašky nová taška nevyrobí. Takúto tašku musíte použiť 7x na to, aby sa náročnosť výroby vyrovnala igelitke.
4. polypropylenové tašky (na prestavenie ako vyzerá – každý z nás má doma veľkú modrú IKEA tašku) je taška takisto vyrobená z plastových vlákien, ale na rozdiel od polyetylénu, kde vlákna sú veľmi jemné, vlákna polypropylénu sú oveľa hrubšie a vydržia veľa (každý z nás to pri sťahovaní alebo cestovaní zistil). Aj táto taška má vyššiu ekologickú stopu ako napríklad igelitka, ale iba 11x. Takže ak takúto tašku použijete 11x a vyrovnáte svoju stopu jednej igelitke. Vzhľadom na ich trvácnosť určite svoju stopu znížite.

Vyzerá to celé strašne komplikovane. Čo teda, akú tašku kúpiť, naozaj si treba prerátavať každý gram uhlíkovej stopy? Kto má na toto čas? To boli aj moje otázky, keď som nad tým rozmýšľala…ale potom prišla otázka “zvonku”, ktorá znela “tak čo by si mi teda odporučila urobiť?”

A vtedy mi bolo jasné – podstatné je mať iba toľko tašiek koľko potrebujeme a hlavne, aby boli opakovane použiteľné – nie jednorazové, ktoré aj keď dáte do triedeného zberu, z nich už tašku nikto nevyrobí. Platené tašky majú síce najväčšiu stopu pri výrobe, ale mojou sú častou voľbou práve pre ich dopad potom ako ich už raz nebudem potrebovať. Čo je ešte veľmi veľmi ďaleko.

photo1: pinterest

photo 2: Pán Medvedík

Photo 3: Nezmar

 

Ako prať eko?

Pranie je taká banálna vec. Ale iba na prvý pohľad. To, ako perieme naše veci nielen predlžuje ich životnosť, ale výrazne ovplyvňuje aj naše zdravie a životné prostredie.

 Naše oblečenie a prádlo si starostlivo vyberáme a tak by si potom zaslúžilo aj to, aby sme sa o neho pekne aj starali. Vedeli ste, že to koľko nám jedna vec vydrží záleží vo veľkej miere (75-80%) od toho ako sa o veci staráme?

Ak nám záleží na kvalite a čistote, perieme veci v kvalitných prostriedkoch. Ak chceme, aby voňalo pridávame aviváž, ak chceme aby bolo biele, pridáme bielidlo, ak chceme odstrániť fľaky, tak dávame rôzne odstraňovače fľakov. Keď si to všetko spočítame + všetko čo obsahujú syntetické prášky, aviváže, bielidlá – dávame na naše prádlo veľké množstvo chemických látok, ktoré je potom celé dni v dotyku s našou kožou. Je to naozaj potrebné?

Prací prostriedok

Pracie prostriedky obsahujú fosfáty, ktoré v práškoch slúžia na to, aby odstránili nečistoty z prádla, čiže sú pri procese prania užitočné. Ale pre naše zdravie a naše životné prostredie už prospešné nie sú. Na koži môžu spôsobovať začervenanie a rôzne alergické reakcie. Ako už zo samotného názvy vyplýva fosfáty obsahujú fosfor – ktorý je síce dôležitý pri pestovaní rastlín, ale pri jeho nadmernom výskyte sa životné prostredie recipientov (riek, jazier) výrazne znižuje.

Čo zvoliť teda namiesto pracieho prášku, ktorý obsahuje fosfáty?

Existuje mnoho alternatív ku klasickým pracím prostriedkom. V ponuke je množstvo eko prostriedkov od firiem ako sú Ecover, Tierra Verde, Frosh a iné (nájdete ich v každej drogérii). Ja osobne som si veľmi obľúbila mydlové orechy od Tierra Verde a celú sadu na pranie od tejto českej firmy.

Ak však chceme byť k prostrediu ešte šetrnejší, prací prostriedok si môžeme načapovať.

 

Pre tých, ktorých aspoň trochu baví DYI (ako napríklad mňa – občas poexperimentujem, ale sa mi nechce úplne všetko vyrábať, radšej to prenechám iným šikovným ľuďom). Ale moja dobrá kamoška Liudmila vyrába veľmi praktickú sadu pre takých ako ja – kúpite si ju na jej e-shope, príde vám domov a podľa návodu na webe si ho doma uvaríte. Trvá to tak 20 minút a potom asi 10 minút práca s mixérom. Alebo si môžete kúpiť čisto prírodné mydlo (nesmie obsahovať žiadne sulfáty, iba prírodné oleje) a môžete si rovnakým postupom uvariť prací gél. Okrem mydla potrebujete na to iba vodu a sódu.

Aviváž

Aviváž používame na to, aby naše prádlo bolo mäkké a voňavé.  Ja mám pri dotyku so syntetickou avivážou okamžitú reakciu na pokožke –  na predlaktí sa mi hneď objavia červené vyrážky. Preto si aj na každú cestu, hoci som aj ubytovaná v hoteli beriem vlastný uterák.

Vzhľadom na to, že väčšina práškov (aj tých prírodných) vytvoria zásadité prostredie, potrebujeme na vyrovnanie pH niečo kyslé. Najlepšie ocot – vínny, alebo jablčný. Prádlo bude z neho mäkké a nebude zásadité.

A vôňa? Pridajte pár kvapiek esenciálneho oleja levandule, pomaranča alebo citrónu (toto mám rada v kombinácii s bielym prádlom). Nikdy nebude síce voňať tak, ako pri použití syntetickej aviváže, ale vaše prádlo bude voňať a vy sa nemusíte báť rôznych negatívnych reakcií vašej kože.

Škvrny a fľaky

Žlčové mydlo rozloží pomocou žlčových enzýmov rozkladá mastnotu a škvrny na vašom prádle. (mastnota, ovocie a zelenina, krv, atrament, tráva, červené víno, potraviny, hlina, goliere a manžety košieľ a pod.). Vhodný pre biely aj stálofarebný textil z prírodných aj syntetických vlákien. Vyberte si také, ktoré neobsahuje palmový tuk a obsahuje syntetické enzýmy.

Výborným odstraňovačom fľakov je aj prášok na báze kyslíka (ktorý mimochodom použijete aj pri výrobe pracieho prášku spolu s mydlom).

Klasickým odstraňovačom fľakov z kuchyne je potom aj soľ, ktorá pohltí najmä fľaky od vína, ale nie úplne dokonale odstráni ostatné fľaky.

A čo biele prádlo? Už buď spomínaný prášok na báze kyslíka, alebo obyčaná sóda bikarbóna. Môžete prádlo pred praním trošku namočiť do vody, do ktorej pridáte lyžičku sódy bikarbóny alebo ju pridajte rovno do práčky v rámci pracieho procesu.

A čo sú výhody eko prania?

Okrem toho, že sa nemusíte báť akejkoľvek reakcie vašej kože  pri dotyku prádla s pokožkou, životné prostredie (najmä kvalitu vody) ovplyvňujete minimálne a formou, ktorú potom čistiareň odpadových vôd dokáže vyčistiť. A ďalšia (pre mňa úžasná) výhoda je, že používate to isté čo aj pri varení (sóda, ocot) + prášok a v rámci domácností nemáte kopu zbytočných farebných plastových fliaš, ktoré vám budú v kúpeľni zaberať miesto.

Prádlo sušte na sušiaku na prádlo, sušičky patria medzi najväčšie požierače elektrickej energie v rámci domácich spotrebičov. Najlepšie je samozrejme sušenie vonku na čerstvom vzduchu (čo v zimných mesiacoch nie je veľmi možné). A žehlenie? Žehlite minimálne – to čo nemusíte nežehlite. Ja sa osobne priznám, že patrím medzi chronických žehličov. Veľmi dlho som žehlila všetko vrátane spodného prádla a ponožiek. Teraz žehlím naozaj iba to čo po sušení zostáva pokrčené a čo si žehlenie vyžaduje (ako posteľné prádlo, košele, šaty, blúzky). Zistila som, že mi to vôbec neprekáža (bol to veľmi dlhý odvykací proces) a mám oveľa viac času na čítanie. A to je na nezaplatenie!

Nezmar 2016: ďakujem!

Aký bol rok 2016 a aký si prajem 2017?

Tento post nebude o závažných environmentálnych problémoch. Bude skôr osobný a popíšem vám v ňom moje priania na rok 2017.

Thankful tree (zdroj: pinterest)

Keď sa obzriem za rokom 2016, tak mi ako prvé napadá, že o čo všetko resp. o koho všetkého sme prišli: hneď na začiatku nás opustil David Bowie, potom Umberto Eco, Prince, Leonard Cohen a na konci roka aj George Michael. Z každej z týchto správ som bola viac ako smutná. Na druhej som ale veľmi vďačná za to, že takíto ľudia existovali, že boli odvážni a robili to čo robili a ovplyvňovali svojou prácou celý svet. A že som ja mala príležitosť ich tvorbu zažiť, niektorých počuť aj naživo a že aj môj život práve oni ovplyvnili.

Bol to rok kedy kedy neutíchla vojna v Sýrii (podľa predchádzajúcich postov viete, že mňa sa to aj osobne týka, keďže som túto krajinu pred vojnou celú precestovala).

Veľa toho sa udialo. A udialo sa toho veľa aj mne. Napríklad, že Nezmar uzrel svetlo sveta. Sama sa čudujem koľko ľudí ho sleduje, číta, inšpiruje sa. Dnes už má viac ako 1 000 lajkov na facebooku bez jedinej sponzorovanej činnosti. Denne mi prichádza množstvo správ a vzniklo z toho aj niekoľko článkov a veľmi pekných spoluprác.

Nezmar veľmi ovplyvnil aj moju prácu. Založenie Inštitútu cirkulárnej ekonomiky v marci 2016 bolo pre mňa úplne prirodzeným krokom v mojej profesionálnej ceste, kde sa už viac ako 13 rokov venujem odpadovému hospodárstvu. A stále ma to veľmi baví, lebo mám okolo seba úžasných ľudí, s ktorými mi to ide oveľa lepšie. A noví ľudia pribudli aj v roku 2016. Dodávajú mi silu a nápady, kedy mne už chýbajú.

O tom, že to bol správny krok svedčí množstvo príležitostí, ktoré sa nám naskytli: Dobrý trh, workshopy v Dobropriestore, vzdelávacie aktivity na školách a veľa, veľa iných vecí.

Všetko toto by som nezvládla bez bezpodmienečnej podpory  a porozumenia mojej nabližšej rodiny, najmä Mareka (môjho manžela), Maríny (našej dcéry) a Bašky, ktorá nám úžasne pomáha, keďže obe babky a jeden dedko sú stovky až tisíce kilometrov vzdialení od nás.

A za toto všetko ja môžem povedať len jedno veľké Ď A K U J E M!

A čo si prajem v 2017 pre nás všetkých?

• prajem nám všetkým, aby sme zvládli výzvy, ktoré nás čakajú: napíšme si zoznam 3 vecí, ktorým sa chceme venovať. Ja si ich každý rok píšem na papier a keď sa po roku pozriem čo sa mi podarilo, vždy ma poteší, že som si splnila ďalšie ciele
• buďme vďační za to čo máme a to po čom túžime sa vydajme (napíšme si ich -tak ich zhmotníme), napíšme si aj veci za čo sme vďační – tým si uvedomíme, že koľko toho už vlastne máme
• zaujímajme sa o veci okolo nás, svet je taký akým si ho my urobíme
• buďme všímaví – nebuďme ľahostajní voči iným ľuďom, pomáhajme koľko sa dá
• tvorme menej odpadov: menej nakupujme, nakupujme lokálne a šetrne, vezmime si so sebou sieťky alebo platené tašky, kompostujme
• podporme ľudí okolo seba (finančne, dobrovoľne, zdieľajme ich radosti)
• buďme čo najviac s dobrými priateľmi a rodinou
• buďme viac spontánni a menej nahnevaní
• čítajme viac knihy, pozerajme viac inšpiratívnych príbehov od ľudí na TED
• ak sa nám niečo nepodarí, tak nevadí. Nie sme ani prví ani poslední.
• zbavme sa všetkých nepotrebných vecí, ktoré nás šťastnými nerobia.

Priatelia, všetko dobré v 2017. Takto o rok sa uvidíme v takom svete, akým si ho sami vytvoríme.

Nezmar Vianoce 2016

Dlho som rozmýšľala nad tým, že čo vlastne dať do Vianočného postu. Lebo ten by podľa mňa mal byť taký trošku výnimočný. Je to čas v roku, kedy sa stretávame s najbližšími a aj keď sme na nich celý rok nemali veľa času, tak na Vianoce si ten čas vždy nájdeme. A to je podľa mňa tá podstata Vianoc a to je ten darček, ktorý si dávame – čas strávený spolu s ľuďmi, ktorí pre nás znamenajú to najviac. Už či je to najbližšia rodina, prvé spoločné Vianoce v trojici, alebo v kruhu priateľov.

photo: pinterest

Povedzme si však aj to, že sme už zvyknutí dávať darčeky a už sa to tak trochu od nás aj očakáva. Aspoň drobnosť, ktorá poteší.

Pomôžte ľuďom v núdzi

Týrané ženy z východu Slovenska,  choré deti z celého sveta, obyvatelia Aleppa – mesta, ktoré bolo zrovnané so zemou a jeho obyvatelia nevedia či prežijú. Sú to ľudia, ktorých postihlo niečo čo si my nevieme predstaviť a sme tí šťastní, že nás trápia akurát tak darčeky: ktorú farbu kravaty, ktoré náušnice, ponožky…bude stačiť 5 druhov koláčov? máme všetko? Pošlite svoj príspevok do charitatívnej organizácie, ktorej veríte. Darujte veci, ktoré už nepotrebujete a veríte, že iným ľuďom pomôžu.

Ja som napríklad v rámci adventu podporila Nosene – darovala som tomuto secondahandu veľkú kopu pekného oblečenia, ktoré nenosím. Keďže je málo nosené a pekná, ľudia si tieto veci v secondhande kúpia a výťažok z predaja ide  MYMamy o.z., ktoré poskytuje strániace krízové poradenstvo ženám, obetiam násilia v párových vzťahoch a ich deťom v Prešove. Pomohla som aj ľuďom z Aleppa – lebo toto mesto je pre mňa srdcovka odkedy som tam strávila nejaký čas v roku 2011. Môžete pomôcť aj zvieratám, nie iba ľuďom. Tie tiež potrebujú našu lásku a pozornosť.

Stromček

Vôňa borovice v interiéry je to čo nám pripomína Vianoce a na to sa tešíme – spoločné zdobenie stromčeka, vyťahovanie starých ozdôb po babke, spomienky na detstvo. Všetko je to krásne, ale pritom pri výbere stromčka nezabúdajte:

• ak máte vo svojom okolí požičovňu stromčekov, tak využite jej služby (ak funguje vo vašom okolí tak dajte vedieť aj mne prosím!)
• vybrať si stromček s koreňom, ktorý po Vianociach bude ďalej žiť vo vašej záhrade alebo v okolitom lese – v rámci novoročnej prechádzky ho zasadíte,
• ozdobte si stromček u vás na záhrade, stačia jednoduché svetielka,
• stromček vyrobený z dreva z použitých paliet, ktorý vám bude slúžiť dlhé roky, vyrobený z použitého materiálu.

Ak darček – tak niečo slovenské

Podporte našu ekonomiku a našich výrobcov – šikovných rúk je na Slovensku neúrekom. Nájdete ich na Sashe, na Dobrom trhu 17.12.2016 a moje obľúbené sú

Móda

najkrajšie ponožky vyrábajú podľa mňa Fusakle, krásny originálny slovenský design od Mišky Bednárovej zo značny Puojd, spomínaný secondahnd Nosene, štýlové veci od Cityfolklore, trvanlivé tričká od Kompot s veľmi vtipnými nápismi, jednoduché veci s nádychom severského minimalizmu z prírodných látok od ushy.té, nádherné papierové tašky Uashmama, ruksaky od Fjällraven a kopu ďalších vecí od šikovných ľudí nájdete na Sashe.

Pre deti

Mäkučké veci od Mile s jednoduchými vzormi (aj pre dospelých), podkolienky a legínky od Moe, bazár na Modrom koníkovi (na diskusie nechodím), hračky od mojtoj, Mr.Wood alebo vnímavé hračky.

Kozmetika

Krásne voňavé olejčeky od Mylo a ich fantastický prírodný deodorant, šampúchy a masážne kocky z Ponio a ak máte chuť vyskúšať niečo nové tak odporúčam stránku Krásná každý den – nájdete tam určite kopu novej inšpirácie.

Knihy z Artfora

Šperky

zájdite si do Slávice, príďte na Dobrý trh, objednajte on-line cez Sashe. Moje obľúbené náušnice sú napríklad od LKminilab

Less waste

vrecúška a Keepcup od mabets, sklenené fľaše na každý deň (nekupujte si balenú vodu v plaste), plátenné tašky Priateľov mobilných záhrad (inak veľmi praktická veľkosť!),

Krásne designové interiérové kompostéry

Darujte zážitok

lístky na obľúbený festival (Pohoda, Grape, iný (zahraničný festival), wellness, koncert, pobyt v zahraničí. Na toto nikto nezabudne.

photo: pinterest

Všetko čo k Vianociam patrí

Užite si hlavne to čo k Vianociam patrí – spoločné chvíle doma, pád dní voľna, prechádzku v lese, návštevu rodiny. Jedlom neplytvajte – ak vám niečo zvýši darujte ho ľuďom o ktorých viete, že ho nemajú dostatok.

Krásne, Šťastné a Veselé!

 

Nakúpiť bezobalovo môžete aj on-line

Nakúpiť potraviny on-line, ktoré Vám niekto privezie priamo domov je sen mnohých ľudí. A nakupovať ich on-line dokonca aj bez obalov, bol jeden z mojich snov, ktorý sa mi aj splnil.

Pre mňa je, priznám sa, nakupovanie vcelku oštara. Nerada chodím nakupovať oblečenie, topánky a darčeky na Vianoce sú pre mňa nočná mora. U potravín je to však úplne inak. Milujem chodiť na trhy a do malinkých obchodov s potravinami, kde objavujem nové chute, nové druhy obilnín, strukovín, korenín…Podobne to mám s kozmetikou. Rada sa držím toho čo poznám, ale vždy pozerám čo je nové na trhu čo by stálo za vyskúšanie.

Väčšinu svojich nevyhnutných nákupov (napr. keď už naozaj, ale naozaj potrebujem nové topánky) riešim hlavne on-line u mojich overených značiek a ich e-shopoch. U potravín som to doteraz neskúšala a už vôbec som to neskúsila priamo do mojich sieťok. Nevedela som si predstaviť ako to môže fungovať.

Ale funguje to. V on-line obchode bezopadu.sk môžete nakúpiť všetky možné druhy obilnín, strukovín, orechov, semiačok, cestovín, korenín…proste veci od výmyslu sveta a to dokonca bez obalov. Nie, nepríde Vám to v krabici všetko pomiešané, ale pri nákupe môžete zvoliť obal do akého vám tovar zabalia – papierové vrecúško, sklenená fľaša, alebo vlastný obal.

Ja som pri mojom nákupe zvolila dve možnosti: múky som si objednala v papierových obaloch (inak veľmi kvalitných, neroztrhnú sa pri vybaľovaní a určite ich použijete ešte raz napr. Pri ďalšom nákupe v tomto istom obchode) a potom vlastné obaly – moje toľkokrát spomínané sieťky a vrecúška. Tie som poštou poslala na adresu obchodíku.

Bola som veľmi zvedavá, ako rýchlo príde moja objednávka. Za dva dni bola späť – dokonale zabalené moje strukoviny, orechy a múky v krabici, ktorá evidentne už raz poslúžila – čo mňa nesmierne teší, že sa jej životnosť takto predĺžila a neskončila ešte v triedenom zbere.

Keď som zverejnila môj post o tom, že idem to vyskúšať, tak sa vynorilo množstvo otázok či nezanechávam väčšiu ekologickú stopu, keď posielam obaly poštou, ako keby som išla kúpiť niečo do supermarketu hoci aj balené? Keby som kupovala jednu vec, tak sa to samozrejme neoplatí, ale pri väčšom nákupe to jednoznačne zmysel má. A to je tiež jedna z dôležitých vecí -kupovať väčšie balenia potravín, ktoré používame často, alebo ich môžeme dlho skladovať bez toho, aby sa pokazili. Tým si výrazne pomáhame v tom, aby sme vytvorili menej odpadu z obalov. A to je prípad práve aj sortimentu, ktorý má tento obchod. Preto som sa rozhodla pre veľký nákup -najmä orechov, múk (keďže aj idú Vianoce a dokonca aj ja budem piecť koláčiky), strukoviny, ktoré bežne používame pri varení ako červená šošovica, alebo obilniny ako jačmenné krúpy. Kúpila som aj sušené moruše, ktoré milujeme a málokde ich je dostať. Ich potraviny sú vo veľkej miere lokálne. Takže už tým, keď nakúpite u nich lokálne potraviny, znižujete tiež svoju stopu v porovnaní keby ste kúpili potraviny dovezené zo zahraničia, ktorý kupujete v supermarketoch.

Ja za seba teda môžem povedať, že som konceptom, ktorý zvolili zakladatelia tohto obchodu – manželia Fekiačovci, nadšená. Vyhovuje mi ich ponuka a aj spôsob komunikácie a rýchlosť vybavenia objednávky. Určite toto nebol môj posledný nákup. A krabicu z nákupu som si odložila, ešte poslúži.